Improvizovaný pancierový vlak T. G. Masaryk označovaný aj ako IPV III T. G. Masaryk bol v poradí tretí a technicky najdokonalejší z improvizovaných pancierových vlakov postavených v Železničných dielňach vo Zvolene. Vlak sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní. Zúčastnil sa bojov na Horehroní. Vlak bol po ukoristení Nemcami opravený, dozbrojený a používaný do mája 1945 ako ochranný traťový vlak (Streckenschützzüge) „Moritz“.
Stavba Dňa 4. septembra 1944 sa na základe rozkazu začali v železničných dielňach vo Zvolene práce na troch improvizovaných obrnených vlakoch (skrátene „IPV“). Stavbu riadil Referát útočnej vozby pod vedením plk. útv, Štefana Čániho, riadenie výstavby bolo zverené zástupcovi vedúceho útvaru Ladislavovi Lokšovi. Od 7. septembra prevzal vedenie výstavby podplukovník Hugo Weinberger.
Svoje meno, podobne ako IPV I Štefánik a IPV II Hurban, obdržal rozkazom veliteľstva 1. ČSA č.36 z 10. októbra 1944. Vlak bol pomenovaný po prezidentovi Masarykovi a dokončený bol 13. októbra 1944 ako tretí v poradí. Na rozdiel od prvých dvoch vlakov bol pancierovaný špeciálnym pancierovým plechom z Podbrezovských železiarní. Ostré skúšobné streľby sa uskutočnili na trati Zvolen – Krupina v priestore SásaPliešovce.
Všetky tri vlaky vytvorili roty v rámci zriadeného Práporu útočnej vozby Vojtech, v ktorom sa koncentrovala povstalecká útočná vozba.
Bojové nasadenie Po prvýkrát bol nasadený pri bojoch II. taktickej skupiny na trati BreznoČervená Skala. Počas nemeckej generálnej ofenzívy zasiahol do bojov proti 18. divízii SS Horst Wessel, kde 21. októbra podporil protiútok dvoch peších čiat pri Červenej Skale s cieľom znovu obsadiť Červenú Skalu a nadviazať spojenie s odrezanými jednotkami kpt. Staneka. Vlak zahájil paľbu asi 500 m od stanice, čím vniesol zmätok do nemeckých jednotiek a zničil nemecké guľometné hniezdo v staničnej budove. Paľba nemeckých protitankových kanónov však poškodila nápravu delového vozňa. Vlak nemohol pokračovať v boji a presunul sa na opravu do Zvolena.
Po opravách 24. októbra 1944 sa obrnený vlak presunul k Pohorelskej Maši a zaútočil spolu s jednotkami kpt. pech. Antona Takáča na Vaľkovňu. Pod nemeckým tlakom povstalecké jednotky ustúpili do priestoru stanice Nový Maša, Vlak Masaryk tu podnikol delostrelecký prepad na spomalenie nemeckého postupu. Následne ustúpil do Pohorelskej Maše, odkiaľ vyrážal do protiútokov. Keď minul všetku muníciu, ustúpil, aby si zaobstaral ďalšie zásoby. Počas údržby lokomotívy sa obrnený vlak dostal pod paľbu nepriateľských guľometov a stiahol sa do traťového zárezu západne od stanice. Počas ďalšieho protiútoku na Pohorelskú Mašu dostala lokomotíva okolo 15:00 dva priame zásahy. Unikajúca vriaca voda zranila celú posádku parnej lokomotívy. Veliteľ čaty Ján Pavlík a kurič Juraj Krkoška boli ťažko zranení a krátko nato svojim zraneniam podľahli. Rušňovodič Ján Garaj utrpel popáleniny na tvári, chrbte a rukách. Napriek tomu sa mu podarilo uviesť obrnený vlak do pohybu a posunúť sa o niekoľko metrov dozadu. Posádka sa bránila všetkými zbraňami, až kým neminula takmer všetku muníciu. Keď z Heľpy dorazila parná lokomotíva pomocného vlaku, pancierový vlak bol za pokračujúcej silnej paľby odtiahnutý najskôr do Brezna a potom do Banskej Bystrice.
Po odtiahnutí náhradným rušňom do Harmanca vlak operoval pomocou náhradnej nepancierovanej lokomotívy nasadenej na konci súpravy. 26. októbra vlak podporoval ešte pechotu pod velením kpt. Jozefa Čambalíka medzi stanicou Horný Harmanec a tunelom Čremošné. Po páde Banskej Bystrice sa stiahol do stanice Horný Harmanec, kde ho posádka 27. októbra zneschopnila a rozišla sa.
Technické údaje Bojová skupina vlaku – počas boja operovala samostatne, oddelená od tylovej skupiny: predsunutý vozeň s vrecami s pieskom radu "Vd/VI" delový vozeň radu "U" 4 tankové vozne radu "Vd/VI": zabudované tanky vzor 35 (LT-35) s delami kalibru 37 guľometné vozne s 11 ťažkými guľometmi kalibru 7.92 mm radu "U" opancierovaná lokomotíva č. 320.220 Tylová skupina vlaku: veliteľský ubytovací vozeň s kanceláriou kuchynský vozeň so skladom potravín muničný vozeň ubytovacie vozne posádky
Lokomotíva náhľad|Nepancierovaná lokomotíva MÁV TVa Parná lokomotíva obrneného vlaku Masaryk bola série MÁV TVa. Vyrobili ju v roku 1914 Kráľovské uhorské štátne železiarne, oceliarne a strojárne (MÁVAG). Niesla sériové číslo BP 3477/14. Od roku 1914 premávala na Uhorských štátnych železniciach s číslom 376.439. Po prvej svetovej vojne bola odovzdaná Československým štátnym dráham a v roku 1925 dostala číslo 320.220. Aby mohla uniesť ťažkú hmotnosť čiastočného pancierovania, boli listové pružiny zosilnené. Po silnom ostreľovaní a poškodení 24. októbra 1944 zlyhala a už sa nedala opraviť.
Posádka počas SNP veliteľ bojovej a tylovej skupiny: kpt. J. Kukliš zástupca veliteľa vlaku: por. J. Belko veliteľ delového vozňa: por. del. Eugen Ivanovský veliteľ tankových vozňov: ppor. útv. Štefan Peciar vlakvedúci: Ján Pavlík († 24. október 1944) Vojtěch Vágner Josef Kysler sprievodcovia: Josef Murgaš Ján Puškár rušňovodiči: Ján Garaj Vojtěch Ćermák Štefan Sýkora Josef Matejek kuriči: Juraj Krkoška († 24. október 1944) Josef Záchenský Vendelín Barla počet členov posádky: 71
Po potlačení Povstaniaochranný traťový vlak „Moritz“ Po potlačení Povstania sa stali vlaky korisťou nemeckých okupačných síl. IPV III Masaryk bol v zime 1944/45 presunutý k Náhradnému oddielu obrnených vlakov v Miloviciach, kde bol opravený, dozbrojený a premenovaný na ochranný traťový vlak (Streckenschützzüge) „Moritz“. Do súpravy vlaku boli zaradené vozne zo všetkých troch slovenských pancierových vlakov. Vlak dostal nový náter a nemecké značenie.
Po výcviku posádky bol vlak odoslaný do okolia Brna, kde sa zapojil do bojových akcií. Veliteľom súpravy bol od februára do mája 1945 Oberleutnant Gerhard Gorski. 8. mája 1945 boli zvyšky súpravy IPV-III nájdené na Morave v stanici Rožná. Pôvodná lokomotíva IPV-III Masaryk (a pravdepodobne i Streckenschützzug Moritz) s číslom 320.220 bola po vojne objavená v rakúskom Guntramsdorfe.
V septembri 1945 bola trojica vozňov odtiahnutá do Milovíc: jeden guľometný vozeň (U-71822) a dvojica tankových vozňov (vozeň Vd 4-7211 s tankom LT vz. 35 evidenčného čísla 13.826 a vozeň Vl 4-4769 s LT vz. 35 evidenčného čísla 13.901)
V umení Nemenovaný pancierový vlak kryjúci povstalecký ústup údolím Hrona počas útoku divízie SS Horst Wessel je stvárnený v „4. epoche“ vojnového veľkofilmu Vojaci slobody režiséra Jurija Ozerova z roku 1977. Pri nakrúcaní bola použitá replika pancierového vlaku Hurban vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974.
Referencie
Literatúra
Zdroj
Kategória:Pancierové vlaky Masaryk Masaryk Kategória:Pomenovania podľa Tomáša Garrigua Masaryka