Dom múzeum Ivana Vazova () je obytný dom z konca 19. storočia, fungujúci ako múzeum, ktorý sa nachádza v meste Sofia v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Je jedným z objektov bulharského Národného literárneho múzea.
Ivan Vazov v dome žil od postavenia domu v roku 1895 až do svojej smrti 22. septembra 1921.
Lokalita Pamätná doska s basreliéfom Ivana Vazova|náhľad|vľavo Dom múzeum Ivana Vazova sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Sredec na ulici „Ivan Vazov“ (, doslova ulica G. S. Rakovského).
Dejiny Ivan Vazov vystriedal po svojom návrate do Bulharska z Odesy niekoľko nájomných bytov. V roku 1895 sa rozhodol, že si postaví vlastný dom, zobral si hypotéku a ešte v tom istom roku si nechal dom postaviť a nasťahoval sa do neho. V dome žil až do svojej smrti 22. septembra 1921.
Niekoľko dní po smrti Ivana Vazova predniesol minister osvety Stojan Omarčevski v Národnom zhromaždení (parlamente) návrh, aby bol Vazovov dom prerobený na múzeum, ktoré by bolo venované jeho osobe. V roku 1924 bol za správcu múzea ustanovený bulharský spisovateľ Elin Pelin, ktorý túto funkciu vykonával po dobu 20 rokov až do roku 1944, pričom zároveň pôsobil aj ako sprievodca. Pre návštevníkov bolo múzeum oficiálne otvorené 26. novembra 1926.
V priebehu druhej svetovej vojny boli exponáty z múzea ukryté na inom mieste na okraji Sofie, aby boli uchránené od bombardovania. Po skončení vojny bolo múzeum zároveň premenené na vedecký inštitút a opätovne bolo otvorené pre návštevníkov v priebehu roku 1950.
V roku 1978 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Charakteristika Budova predstavuje skromný obytný dvojposchodový dom. Samotný Ivan Vazov žil na druhom poschodí domu, pričom prízemie obýval jeho brat Nikola Vazov. Poschodia spája vnútorné drevené schodisko.
Na prízemnom poschodí sa okrem obytných miestností nachádzala aj rodinná jedáleň. Pri dverách, ktoré vedú na dvor sa z vonkajšej strany nachádza malá prístavba, ktorá fungovala ako kuchyňa.
Druhé poschodie pozostáva zo štyroch miestností. Jednu z nich využíval Vazov ako svoju pracovňu, v druhej bola jeho spálňa, v ďalšej miestnosti žila Vazovova matka Săba Vazovová a posledná miestnosť (s balkónom a oknom obrátenými do ulice G. S. Rakovski) slúžila ako hosťovská izba. Hosťovskú izbu Ivan Vazov často využíval na dlhé rozhovory, ktoré viedol s profesorom Ivanom Šišmanovom a Konstantinom Veličkovom.
Múzeum Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov 26. novembra 1926. V čase založenia išlo o prvé múzeum na území Sofie, ktoré bolo dedikované určitej osobe. Zároveň bolo prvým bulharským literárnym múzeom.
Prízemné poschodie je venované umelecko-dokumentárnej expozícii, ktorá pozostáva z darov a ocenení, ktoré Ivan Vazov v priebehu života dostal pri príležitosti jeho životných jubileí v rokoch 1895 a 1920. Expozícia sa nachádza v jednej z bývalých spální. Prístupná je taktiež bývalá rodinná jedáleň, kde sa nachádza pôvodná stolička označená čiernou stuhou, ktorá označuje stoličku na ktorej Ivan Vazov sedel počas jeho posledného obeda.
Nad parapetom schodiska, ktoré vedie na druhé poschodie domu sú vystavené umelecky spracované gratulačné pohľadnice s originálnymi podpismi profesora Ivana Šišmanova, Adriany Budevskej, Jana Mrkvičku, Georgiho Rajčeva, Ivana Lazarova a Elina Pelina.
Na druhom poschodí sa vo Vazovovej pracovni nachádza jeho osobná knižnica a pracovný stôl. Okrem toho sú v miestnosti vystavené jeho osobné veci, obrazy a portréty. Vo Vazovovej spálni je okrem jeho postele a ďalšieho nábytku, vystavené jeho oblečenie. V bývalej spálni Vazovovej matky je vystavený ikonostas s unikátnou ikonou Zosnutia Bohorodičky.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu
Rok vyhlásenia: 1978
Dôvod pamiatkovej ochrany: historická hodnota budovy
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Domy v Sofii Kategória:Múzeá v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1895 Kategória:Organizácie založené v 1926