Viktor Dobriansky (rusín. Виктор Добрянскый, * 30. marec 1816, Rudlov, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 12. jún 1860, Prešov, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko) bol gréckokatolícky kňaz, rusínsky národný buditeľ, pedagóg, člen rusínskej delegácie vo Viedni v roku 1849 a starší brat známejšieho buditeľa Adolfa Dobrianskeho. Viktor a Adolf predstavovali rusínofilov a hlavných politických predstaviteľov rusínskeho národného obrodenia. Aj keď brat Adolf ku koncu života podporil rusofilské názory ako väčšina rusínskych buditeľov, Viktor zostal verný rusínofilským názorom. Po zrušení Užhorodského okruhu a po prejave konformistických názoroch rusínskych buditeľov počas obdobia Bachovho absolutizmus psychicky ochorelpokúsil sa aj o samovraždu, 3 mesiace po pokuse zomrel.
Život Viktor sa narodil 30. marca 1816 ako prvorodený syn v rodine gréckokatolíckeho kňaza v obci Rudlov. Jeho mama Šarlota Szepesházy pochádzala z rodiny pochádzala z rodiny nemeckých prisťahovalcov, a tak Viktor považoval rusínčinu aj nemčinu za materinské jazyky. Študoval na gymnáziu v Levoči, absolvoval filozofické a teologické štúdiá vo Viedni. Od roku 1847 pracoval ako tajomník Prešovskej gréckokatolíckej eparchie a medzi rokmi 18481849 sa stal kanonikom eparchie.
Udržiaval úzke vzťahy s buditeľmi v rámci slovenského národného obrodenia, a to obzvlášť s Jonášom Záborským a Bohuslavom Nosákom-Nezabudovom. V rámci rusínskeho národného obrodenia spolu so svojím bratom Adolfom vypracoval rusínsky národný program. Počas obdobia obrodenia zachovával lojalitu voči uhorskej revolučnej vláde a bránil krivo obvinených Rusínov z podpory panslavizmu a ruskej intervencie v Uhráchsamotný Viktor Dobriansky sa v denníku Budapesti Hiradó (po slovensky Budapeštianske spravodajstvo) vyjadril: „Nám je milšia maďarská sloboda než ruské samoderžavie a miernejšie podnebie uhrov než sibírske zimy“. Aj napriek svojej lojalite v smere k uhorskej revolučnej vláde bol zaradený do uhorskej opozície. V októbri 1849 sa stal členom rusínskej delegácie vo Viedni, ktorá odovzdal memorandum cisárovi Františkovi Jozefovi I. Viktor Dobriansky sa zastal Rusínov a rozprával o oddanosti rusínskeho národa voči Habsburskej monarchii. Cisár uznal vernosť rusínskemu (ruskému) národu. Vznikol Užhorodský okruh a Viktor bol vymenovaný za hlavného školského kurátora. Usiloval sa o vyučovanie rusínčinydostal povolenia na zriadenia Rusínskeho gymnázia v Užhorode. Koncom marca 1850 bol menovaný za vyššieho školského inšpektora v Košiciach, kde tiež na gymnáziách vyučoval rusínsky jazyk.
Po nastolení Bachovho absolutizmu v spojení s prejavom konformistických názoroch rusínskych buditeľov Viktor Dobriansky psychicky ochorel, pokúsil sa aj o samovraždu a po troch mesiacoch 12. júna 1860 zomrel v Prešove. Pochovali ho v Chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove neďaleko Alexandra Duchnoviča.
Referencie
Zdroje
Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu Kategória:Narodenia 30. marca Kategória:Narodenia v 1816 Kategória:Úmrtia 12. júna Kategória:Úmrtia v 1860 Kategória:Osobnosti z Rudlova Kategória:Národní buditelia Kategória:Uhorskí politici Kategória:Slovenskí gréckokatolícki kňazi