Turecké kasárne () sú zvyšky stredovekých osmanských kasární zo 16. storočia, ktoré sa nachádzajú v meste Sofia v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Stavba má štatút kultúrnej pamiatky.
Existuje hypotéza, podľa ktorej bol v komplexe kasární uväznený Vasil Levski v priebehu posledných dní jeho života pred jeho obesením, ktorý bol k poprave odvedený z neďalekých Delostreleckých kasární.
Lokalita Pohľad do interiéru budovy|náhľad|vľavo Turecké kasárne sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Sredec v priestore za Centrálnym vojenským klubom, pri ulici „Pariž“ (, doslova ulica Paríž). Ležia medzi budovami Centrálneho vojenského klubu, Chrámu svätej Sofie a Chrámu svätého Alexandra Nevského.
Dejiny Kasárne boli postavené v priebehu 16. storočia, na čo poukazuje realizovaný spôsob výstavby, ako aj typ architektúry.
Po potlačení aprílového povstania v roku 1876 boli v kasárniach väznení bulharskí povstalci, ktorí sa zúčastnili povstania. Po oslobodení Bulharska v roku 1878 boli v komplexe kasární ubytovaní príslušníci bulharských dobrovoľníckych oslobodeneckých jednotiektzv. opolčenci. Kasárenský komplex bol zničený v dôsledku požiaru v roku 1879.
Kasárne boli odkryté v priebehu roku 1979 počas búrania prístavby, ktorá sa nachádzala severovýchodne za budovou Centrálneho vojenského klubu. V roku 1981 bol realizovaný architektonický zákres budovy zároveň s jej prieskumom, pričom tieto aktivity prebehli pod vedením špecialistov z Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky. V rámci výskumu bol určený aj vek stavby. V roku 1981 bol stavbe zároveň pridelený štatút kultúrnej pamiatky.
Začiatkom 21. storočia prebehli na kasárňach reštauračné práce, po ktorých ukončení bol zreštaurovaný objekt odhalený 18. februára 2003. Odhalenie bolo spojené s odslúžením modlitby na pamiatku Vasila Levského, ktoré bolo realizované kňazmi z neďalekého Chrámu svätej Sofie. Reštauračné práce boli vykonané s podporou mesta Sofia, organizácie Stara Sofija, Sofijského historického múzea, ako aj súkromných sponzorov.
Charakteristika Zvyšky tureckých kasární v súčasnom stave predstavujú polopodzemnú klenutú miestnosť s klenutými oknami a vchodom. Stavba bola vstavaná do inej staršej budovy z ktorej sa zachovali len časti stien. Budova bola postavená po osi sever-juh. Klenutý vchod do budovy sa nachádza na južnej strane, dve klenuté okná na západnej strane a v severnej stene budovy sa nachádzajú dve plytké niky. Budova je dlhá približne 11 metrov a široká približne 7 metrov. Dosahuje výšky približne 3 metre.
Najpôsobivejšie na objekte sú dekoratívne prvky, ktoré predstavujú mimoriadne bohaté zdobenie s množstvom detailov. Dekoratívne prvky predstavujú symetricky usporiadané obrazce znázorňujúce kvety, misky s ovocím, kruhy s malým vlysom a elipsovité tvary.
Účel budovy Do súčasnosti nie je presne určený účel budovy. K. Grigorovová uviedla v roku 1984 na základe výskumu, že išlo buď o väčší sklad vojenskej munície, alebo o väzobnú väznicu, ktorá patrila pod správu kasární, ktoré sa nachádzali východne od mesta. Neskôr v roku 2010 uviedol Ch. Šanov, že išlo o väzenskú celu, ktorá bola súčasťou kasární, ktoré na mieste existovali od 15. storočia. Šanov taktiež uviedol, že kasárne boli zbúrané na základe príkazu prvého starostu Sofie, Dimităra Petkova, pričom stavba väzenskej cely bola schválne zachovaná ako pamiatka.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1981
Dôvod ochrany: archeologická hodnota stavby
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku