náhľad|Ručné dojenie Dojenie je akt odoberania mlieka z mliečnych žliaz kráv, byvolov, kôz a oviec. Vzácnejšie sa doja aj ťavy, kobyly, oslica, soby alebo losy. Dojenie sa môže vykonávať ručne alebo strojovo.
Všeobecné informácie Dojenie simuluje satie mláďaťa z vemena matky. Krava sa preto musí oteliť predtým, ako začne produkovať mlieko. Potom ho produkuje približne 300 dní od pôrodu. Zvyčajne je krava produktívna päť rokov. Koľkokrát denne je zviera potrebné podojiť závisí na plemene, mliečnej užitkovosti a strave zvieraťa. Kravy se zvyčajne doja ráno a večer a pred pôrodom nového telaťa sa niekoľko týždňov nedoja.
Aby sa vemeno vyprázdnilo, musí sa do krvného obehu kravy uvoľniť hormón oxytocín, produkovaný v hypofýze, a to satím telaťa alebo inými podnetmi, na ktoré je krava zvyknutá.Handbuch der Milch- und Molkereitechnik. Gelsenkirchen : Tetra Pak Processing GmbH, Verlag Th. Mann, 2003 Oxytocín sa tiež môže krave injekčne podať, aby sa získalo aj tzv. zbyškové mlieko, t. j. mlieko, ktoré po úplnom dojení zostane vo vemene. Zbyškové mlieko má extrémne vysoký obsah tuku (u kráv až 10 %).
Zloženie mlieka sa počas laktačného obdobia mení, najmä sa zvyšuje obsah tuku, bielkovín a solí. Postupne sa mlieko stáva nehodiace ku spotrebe, preto je nutné, aby sa krava v pravidelnom intervale otelila.KÄSTLI, P., FLÜCKIGER, E., SCHÄLLIBAUM, M. Das Melken, Bern : Grafino, 8. vyd. (nedatované, cca. 1980) V praxi sa krava otelí raz ročne. Pred otelením sa asi dva mesiace nedojí, takže využiteľná doba laktácie trvá približne 300 dní.
Ručné dojenie náhľad|Dojenie soba, 19. storočie Ručné dojenie sa vykonáva masírovaním a sťahovaním strukov vemena smerom dole, pričom sa mlieko strieka do pripraveného vedra. Používajú sa dve hlavné metódy. Nežiaduce je však vystriekanie mlieka zo struku dvomi prstami.
horná časť struku sa zovre medzi ukazovákom a palcom, čím sa mlieko zachytí v dolnej časti, ktorú potom stlačia ostatné prsty a mlieko tak strieka otvorom na špičke struku horná časť struku sa zovre prstami a palcom, ktoré sa potom posúvajú dole po struku a tlačia mlieko smerom dole
Ručné dojenie vyžaduje značnú prax, pri ktorej je dôležitá rýchlosť. Dojič sedí počas dojenia na stoličke vedľa zvieraťa. Skúsení dojiči dokážu podojiť až liter kozieho mlieka za minútu. Pri tejto metóde sa nadojené mlieko zhromažďuje vo vedre.
Mlieko viazané na vhodnú stimuláciu, ktorá umožňuje mlieku prúdiť do mliekovodov. Tento tok je spúšťaný oxytocínom. Účinok však trvá iba asi 7 až 10 minút, takže dojenie musí prebiehať rýchlo. Naopak stresový hormón adrenalín inhibuje účinok oxytocínu, preto je dôležité, aby krava nebola vystavená nepríjemným podnetom. Hluk a vibrácie v kravíne zaťažujú ako zviera, tak dojiča.
V etnografickej literatúre z mnohých krajín sa uvádza praktika fúkania do kráv, kedy sa vzduch silno vháňa do pošvy kravy (niekedy aj do konečníka), v snahe zvýšiť dojivosť. Fyziologické účinky týchto praktík však nie sú jasné.CLANCY, Shae. Cattle In Early Ireland Celtic Well. 1999.
Strojové dojenie náhľad|Strojové dojenie Väčšina dojení sa v rozvinutých krajinách vykonáva pomocou dojacich zariadení. Strukové násadky sa pripevnia na struky kráv a potom sa v nich striedavo používa podtlak a normálny tlak vzduchu, aby sa mlieko z vemena extrahovalo. Mlieko sa filtruje a chladí, než sa pridá do veľkej nádrže na mlieko, ktorá je určená na jeho skladovanie.
Priemerná doba dojenia je 5 až 7 minút a jedna krava môže byť denne strojovo podojená dvakrát až trikrát.
Známym vedľajším dôsledkom strojového dojenia kráv je, že sa u nich môže rozvinúť mastitída. Nesterilné stroje môžu zaviesť baktérie do strukov a spôsobiť infekciu. Ďalším vedľajším dôsledkom strojového dojenia je možnosť fyzického poškodenia strukov strojom.
Referencie
Iné projekty
Pozri aj odsávačka mlieka HuCow
Zdroj
Kategória:Kravské mlieko Kategória:Ovčie mlieko