náhľad|Nahý heterosexuálny pár na Fremont Solstice Parade v roku 2007 náhľad|Nahá žena kráčajúca po ulici mesta História nahoty na verejnosti siaha až k účastníkom kontrakultúry 60. rokov 20. storočia, ktorí prijali nahotu ako súčasť svojej dennej rutiny a aby zdôraznili svoje odmietnutie všetkého umelého.MILLER, Timothy. The 60s communes: hippies and beyond. Syracuse, NY : Syracuse University Press, 1999. . S. 197–199. Kontrakultúrna nahota sa líšila od klasického nudizmu tým, že súhlasila s tým, že nahota je prirodzená a zábavná, ale môže byť aj sexuálna, pričom odmietala sexuálne vykorisťovanie žien. Stala sa tiež vyjadrením nesúhlasu s nepriateľstvom a násilím, pričom hippies zistili, že nahota zasahuje do bežných postupov občianskej autority.MILLER, Timothy. The 60s communes: hippies and beyond. Syracuse, NY : Syracuse University Press, 1999. . S. 59–61.
Pokiaľ ide o hlavný prúd, Diana Vreelandová v roku 1970 v časopise Vogue poznamenala, že na plážach od Saint-Tropez vo Francúzsku až po Sardíniu v Taliansku sa spodný diel bikín nosený samostatne stal módnym pre mladé ženy. V roku 1974 článok v The New York Times zaznamenal nárast tolerancie voči nahote v Spojených štátoch, doma aj na verejnosti, a priblížil sa tak k európskej. Do roku 1998 sa americké postoje k sexualite naďalej stávali liberálnejšími ako v predchádzajúcich desaťročiach, ale reakcia na úplnú nahotu na verejnosti bola vo všeobecnosti negatívna.LAYNG, Anthony. Confronting the Public Nudity Taboo. USA Today Magazine. 1998, roč. 126, č. 2634. S. 24. Niektoré prvky kontrakultúry, vrátane nahoty, však pokračovali na podujatiach, ako napríklad Burning Man.
Postoje k verejnej nahote sa líšia od úplného zákazu v islamských krajinách až po všeobecné akceptovanie, najmä v Škandinávii a Nemecku, nahoty pre rekreáciu a na špeciálnych podujatiach. Takéto špeciálne podujatia možno pochopiť rozšírením historického konceptu karnevalu, kde je inak priestupkové správanie povolené pri určitých príležitostiach, tak, aby zahŕňalo verejnú nahotu. Príklady zahŕňajú plávanie pri slnovrate v Tasmánii (súčasť festivalu Dark Mofo) a World Naked Bike Rides.
Nemecko je známe tým, že v mnohých situáciách toleruje verejnú nahotu. V prieskume z roku 2014 sa 28 percent Rakúšanov a Nemcov opaľovalo nahých na pláži, 18 percent Nórov, 17 percent Španielov a Austrálčanov, 16 percent Novozélanďanov. Z opýtaných národností mali Japonci najnižšie percento, 2 percentá.
V roku 2012 sanfranciská mestská rada zakázala verejnú nahotu v centre mesta. Tento krok sa spočiatku stretol s odporom, pretože mesto bolo známe svojou liberálnou kultúrou a predtým verejnú nahotu tolerovalo. Podobne v roku 2010 začali strážcovia parku vydávať pokuty za nahotu na štátnej pláži San Onofre – tiež mieste s dlhou tradíciou verejnej nahoty.
Referencie
Pozri aj rekreačná nahota
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Nahota