Ženský futbalový klub Arsenal, bežne označovaný jednoducho ako ’’Arsenal’’, je anglický profesionálny ženský futbalový klub so sídlom v londýnskej štvrti Islington v Londýne, Anglicko . Klub pôsobí v FA Women's Super League, najvyššej úrovni ženského futbalu v Anglicku.
Arsenal bol založený v roku 1987 z iniciatívy Vica Akersa, ktorý sa stal prvým, najdlhšie pôsobiacim a zároveň najúspešnejším manažérom v histórii klubu. Arsenal viedol až do svojho odchodu v roku 2009 a počas tohto obdobia zaznamenal najvyšší počet víťazstiev v najvyššej súťaži v histórii anglického ženského futbalu. Tento rekord si klub dodnes udržal, pričom Arsenal zároveň získal najviac domácich dvojitých a Treble titulov v dejinách anglického ženského futbalu.
Klub absolvoval rekordných sedem neprehratých ligových sezón a vytvoril viacero národných rekordov, vrátane najdlhšej série bez prehry v najvyššej súťaži, najvyššieho počtu strelených gólov a získaných bodov v jednej sezóne.
Arsenal je štatisticky najúspešnejším klubom v anglickom ženskom futbale a patrí medzi najúspešnejšie ženské kluby na svete, pričom drží rekordy v počte titulov získaných v každej domácej súťaži, v ktorej hral. Klub vyhral 15 Ligových titulov, 14 Women's FA Cup, 7 Women's League Cup, 10 Ženských národných ligových pohárov, 5 Women's FA Community Shield.
Sú jediným anglickým klubom, ktorý vyhral Liga majstrov žien UEFA, keďže vyhrali vo finále Pohára žien UEFA 2007 a finále Ligy majstrov UEFA žien 2025.
Sú tiež jediným anglickým klubom, ktorý vyhral kontinentálny Treble a zároveň zostal neporazený vo všetkých súťažiach odohraných v tej istej sezóne. V sezóne 2006/2007 sa klub stal prvým v histórii ženského futbalu, ktorý dosiahol kontinentálne európsky šesť titulov v sezóne.
Arsenal hrá väčšinu svojich domácich zápasov na štadióne Emirates Stadium, pričom niektoré zápasy sa konajú aj na štadióne Meadow Park v Borehamwood. V sezóne 2023–24 Arsenal prekonal rekordy a štatistiky WSL v návštevnosti celkovo trikrát.
Dňa 10. júna 2025 klub oznámil, že Emirates Stadium bude hostiť všetkých 11 domácich zápasov Women Super League v sezóne 2025/2026 s plánmi, že sa na Emirates budú hrať aj vyraďovacie zápasy Liga majstrov žien UEFA, v závislosti od postupu z ligovej fázy.
História 1987 – 2009: Založenie a skorý úspech Futbalový klub Arsenal uvažoval o vytvorení ženského tímu už v 60. rokoch 20. storočia, keď miestne tímy žiadali klub o finančnú podporu s cieľom stať sa poloprofesionálnymi. Dámsky klub z Islingtonu sa síce snažil o podporu klubu, ale vedenie Arsenalu ich v roku 1965 odmietlo. Po tom, ako futbalová asociácia (FA) v roku 1969 zrušila zákaz ženského futbalu v Anglicku, popularita ženského futbalu vzrástla vďaka vzniku oficiálnych ligových súťaží a pohárov organizovaných Ženskou futbalovou asociáciou (WFA).
Tím Millwall Lionesses sa stal prvým ženským tímom, ktorý sa pripojil k prominentnému mužskému tímu. Klub so sídlom v Rotherhithe bol založený v roku 1971 a s podporou materského klubu Millwall sa stal priekopníkom úspešného komunitného mládežníckeho programu pre mladé ženy.
Arsenal sa usiloval nadviazať na úspech Millwallu a založil vlastný ženský tím i mládežnícke programy pre dievčatá zlúčením s miestnym klubom Aylesbury Ladies. Ženský futbalový klub Arsenal založil v roku 1987 dlhoročný zamestnanec klubu Vic Akers , ktorý sa stal aj prvým manažérom amatérskeho tímu. S podporou vtedajšieho viceprezidenta Davida Deina bola Akersova snaha o zabezpečenie základných zdrojov, ako sú kopačky, tréneri mužského tímu a prístup k tréningovým zariadeniam, často úspešná – a to v období, keď bola finančná podpora ženského futbalu minimálna. Vďaka tomu Arsenal dominoval ženskému futbalu v Anglicku počas 90. rokov a prvého desaťročia 21. storočia.
Svoju prvú významnú trofej, Pohár ženskej ligy, získal Arsenal v sezóne 1991/92. V tom istom roku si zabezpečil postup do FA Women's Premier League z FA Women's National League South. Už v nasledujúcej sezóne získal titul v najvyššej súťaži hneď pri svojom debute.
Tým sa začalo obdobie dlhodobej dominancie klubu, ktorý sa krátko nato natrvalo presťahoval na štadión Meadow Park v Borehamwood v grófstve Hertfordshire na základe dohody o spoločnom využívaní areálu s neligovým klubom Boreham Wood. Po úspechoch mužského tímu sa Arsenal vedome usiloval o rovnaké postavenie ženského futbalu. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí klub systematicky rozvíjal tréning, taktiku, skauting aj finančné zabezpečenie s cieľom budovať úspešný tím a získavať trofeje.
V 90. rokoch a v prvom desaťročí 21. storočia Arsenal pravidelne dominoval Premier League, pričom sa opieral o absolventky akadémie, ako boli Marieanne Spacey a Faye White, a zároveň investoval do špičkových hráčok, medzi ktoré patrila aj Emma Byrne. Tento prístup klubu priniesol množstvo trofejí.
Akers odstúpil z pozície manažéra ženského tímu v lete 1997, aby sa stal manažérom mužského tímu. V sezóne 1997/1998 prevzal vedenie tímu Terry Howard. Akers sa však po Howardovom odchode v sezóne 1998/1999 vrátil. Klub sa stal poloprofesionálnym v roku 2002.
Pod Akersovým vedením zaznamenal Arsenal mimoriadny domáci úspech: klub získal 11 ligových titulov, deväť víťazstiev v FA Women's Cup, desať titulov v FA Women's Premier League Cup a päť triumfov v FA Women's Community Shield. Súčasťou tohto obdobia bolo aj sedem ligových titulov v rade od sezóny 2003/2004 do sezóny 2009/2010 a šesť sezón bez jedinej ligovej prehry.
Vrcholom tohto obdobia bola sezóna 2006/2007, v ktorej Akers doviedol tím k najúspešnejšiemu ročníku v histórii anglického ženského futbalu. Arsenal vtedy vyhral všetky dostupné súťaže vrátane Pohára UEFA žien. Išlo o jedinú európsku trofej v histórii klubu a zároveň o vôbec prvý triumf anglického klubu v tejto súťaži. Tento jedinečný tím získal ocenenie The Committee Award od Asociácie športových novinárov v roku 2007.
Akers zároveň priviedol klub k viacerým rekordom v anglickom ženskom futbale, vrátane šesťročnej série bez prehry v lige od októbra 2003, do marca 2009, čo predstavovalo 108 ligových zápasov bez prehry. Počas tohto obdobia Arsenal zaznamenal aj rekordných 51 ligových víťazstiev v rade medzi novembrom 2005 a aprílom 2008. Akers ukončil svoje pôsobenie v manažmente po domácom Treble v sezóne 2008/2009. 2009 – súčasnosť: (obdobie po odchode Akersona) a WSL
Po odchode Vica Akersa ho nahradil Tony Gervaise, ktorý odstúpil vo februári 2010 po iba ôsmich mesiacoch vo funkcii. Naznačil pritom, že jeho pozícia bola oslabená vonkajšími zásahmi.
V nezvyčajnom vývoji udalostí sa dovtedajšia asistentka trénera Laura Harvey stala manažérkou prvého tímu, zatiaľ čo Gervaise prešiel do úlohy jej asistentky. Išlo o prvé vymenovanie ženy na trénerskú pozíciu v histórii klubu.
Po ročnej prestávke v ligovej súťaži, ktorá bola súčasťou príprav na nový formát ligy, bol Arsenal vymenovaný za zakladajúceho člena FA Women's Super League, ktorá odštartovala na jar 2011. Arsenal vyhral inauguračnú sezónu, čím získal ôsmy ligový titul v rade, a zároveň si zabezpečil ďalší domáci double víťazstvom v FA Cupe.
Po dvoch sezónach bez ligového titulu bola v roku 2013 Shelley Kerr vymenovaná za nástupkyňu Laury Harvey. Pod jej vedením Arsenal vyhral dva FA Women’s Cupy, vrátane triumfu v roku 2014, ktorý prišiel iba dva týždne po tom, čo mužský tím vyhral finále FA Cupu 2014. Klub tak získal vzácny dvojitý triumf v tejto súťaži. Po slabom vstupe do sezóny 2014 však Kerr rezignovala – Arsenal získal iba jeden bod z úvodných štyroch ligových zápasov, vypadol z Ligy majstrov s Birminghamom a utrpel prekvapujúcu prehru s Readingom.
Jej nástupcom sa stal Pedro Losa.Losa doviedol tím do finále FA WSL Cupu 2015 a finále FA Cupu žien 2016. Zároveň sa podieľal na prestavbe tímu, najmä prostredníctvom príchodu mladších hráčok ako Daniëlle van de Donk, Kim Little, Beth Mead a Vivianne Miedema, ako aj zapracovania odchovankýň, medzi ktoré patrila Leah Williamson. Po slabom úvode do sezóny 2017 – 2018 však Losa klub opustil a nahradil ho Joe Montemurro.
V júli 2017 klub oficiálne prijal názov Arsenal Women Football Club, čo Arsenal označil za „jasný signál spolupatričnosti a jednoty“ a potvrdenie progresívnej identity klubu. Montemurro, ktorý nadviazal na základ vybudovaný Losom, doviedol Arsenal k titulu v sezóne 2018 – 2019 Women's Super League už jedno kolo pred koncom. Išlo o prvý ligový titul po siedmich rokoch a zároveň návrat klubu do Ligy majstrov UEFA po päťročnej prestávke. Montemurro opustil klub po skončení sezóny 2020 – 2021.
Po jeho odchode bol za hlavného trénera vymenovaný Jonas Eidevall. Dňa 24. septembra 2022 prilákalo severolondýnske derby na štadióne Emirates Stadium rekordných 47 367 divákov, čo predstavovalo najvyššiu návštevnosť zápasu WSL v histórii. Arsenal v zápase zvíťazil 4:0.
Dňa 5. marca 2023 Arsenal porazil Chelsea 3:1 vo finále Ligového pohára žien a získal svoju prvú trofej od roku 2019. O rok neskôr Arsenal titul obhájil, keď vo finále Ligového pohára 2024 zdolal Chelsea 1:0 po predĺžení a získal tak svoj deviaty triumf v tejto súťaži.
V sezóne 2023 – 2024 bol rekord návštevnosti WSL na štadióne Emirates prekonaný trikrát: v septembri proti Liverpoolu s 54 115 divákmi, v decembri proti Chelsea s 59 042 divákmi a vo februári proti Manchesteru United so 60 160 divákmi.
V marci bolo Emirates opäť vypredané na derby proti Tottenhamu Hotspur s návštevnosťou 60 050 divákov, čo predstavovalo druhú najvyššiu návštevnosť v histórii WSL.
Dňa 15. októbra 2024, počas sezóny 2024/2025, rezignoval Jonas Eidevall na post manažéra po sérii slabých výsledkov a rastúcej kritike zo strany fanúšikov.
V ten istý deň klub oznámil, že bývalá holandská reprezentantka Renée Slegers bola povýšená z pozície asistentky trénera na dočasnú hlavnú trénerku prvého tímu. Dňa 17. januára 2025 bola Slegers potvrdená ako stála hlavná trénerka do konca sezóny 2025/26. Dňa 27. apríla 2025 sa Arsenal kvalifikoval do svojho prvého finále Ligy majstrov UEFA žien po 18 rokoch, keď v semifinále vyradil Lyon s celkovým skóre 5:3.Vo finále Ligy majstrov UEFA žien 2025, ktoré sa konalo 24. mája, Arsenal porazil FC Barcelona Femení 1:0 a získal tak svoj druhý titul v tejto súťaži.
Dňa 7. augusta 2025, po triumfe v Lige majstrov, bolo sedem hráčok Arsenalu nominovaných na Ballon d’Or Féminin 2025: Mariona Caldentey, Steph Catley, Emily Fox, Chloe Kelly, Frida Maanum, Alessia Russo a Leah Williamson.
Okrem toho bola hlavná trénerka Renée Slegers nominovaná na cenu Tréner roka v ankete Ballon d’Or, absolventka akadémie Arsenalu Michelle Agyemang bola nominovaná na ženskú Kopa Trophy, brankárka Daphne van Domselaar na Yashin Trophy a Arsenal bol nominovaný na ocenenie Najlepší klub roka.
Dresy Dodávatelia dresov a sponzori dresov Obdobie Výrobca dresov Hlavný sponzor dresu Sponzor dresu s rukávmi 1987 – 1994 Adidas JVC – 1994 – 1999 Nike 1999 – 2002 DreamcastSega 2002 – 2006 O2 2006 – 2014 Fly Emirates 2014 – 2018 Puma 2018 – 2019 Visit Rwanda 2019 – Adidas
Štadión Arsenal odohrával väčšinu svojich domácich zápasov na štadióne Meadow Park, ktorý je domovským štadiónom klubu National League Boreham Wood FC z mesta Borehamwood v grófstve Hertfordshire. Štadión má kapacitu 4 500 divákov.
V sezóne 2022/2023 mal Arsenal najvyššiu priemernú domácu návštevnosť zo všetkých klubov v ženskej Superlige, a to 15 046 divákov na zápas.Priemer bol zostavený zo zápasov, ktoré sa počas sezóny konali na štadiónoch Meadow Park aj Emirates Stadium.
Počas sezóny 2023/2024 odohral Arsenal päť ligových zápasov na štadióne Emirates Stadium a zvyšné zápasy na štadióne Meadow Park.Priemerná návštevnosť v tejto sezóne dosiahla 30 017 divákov na zápas.
V celej sezóne 2024/2025 bol Emirates Stadium hlavným domovským štadiónom ženského tímu Arsenalu.