Ján Chebeň (* 21. máj 1954, Ružomberok) je bývalý popredný československý šprintér, štvornásobný halový majster republiky a účastník halových majstrovstiev Európy. V histórii slovenskej atletiky je známy aj vďaka principiálnemu odmietnutiu účasti na LOH 1980 v Moskve z etických dôvodov.SVRČEK, Pavol. Tváre ružomberského športu. Ružomberok: TESFO, 2017, s. 128-129. ISBN 978-80-89253-79-1.
Medzinárodná kariéra a významné štarty Vďaka výnimočnému zrýchleniu a dynamike štartu sa Chebeň vyprofiloval na jedného z najlepších halových šprintérov v stredoeurópskom priestore. V rokoch 1976 až 1979 reprezentoval ČSSR na štyroch po sebe idúcich halových majstrovstvách Európy (HME) v behu na 60 metrov. Mníchov 1976: Pri svojom debute na HME postúpil z rozbehu do semifinále, kde obsadil konečné 11. miesto. San Sebastian 1977: Dosiahol svoje výsledkové maximum na individuálnom šampionáte, keď postúpil do semifinále a obsadil celkové 9. miesto. V priamom súboji viedol nad legendárnym Valerijom Borzovom ešte niekoľko metrov pred cieľom. Miláno 1978: V silnej konkurencii obsadil v 1. rozbehu 3. miesto časom 6,91 s, čo v celkovom poradí šampionátu znamenalo konečné 17. miesto.RICHTER, Maik. 9. Hallen-Europameisterschaften - 60 Meter Vorläufe (11.03.1978). Dostupné online Viedeň 1979: Svoju úspešnú šnúru štartov na HME zavŕšil účasťou v rozbehoch, kde časom 6,86 s obsadil celkové 14. miesto.
Významné outdorové štarty Praha 1978: Na domácom európskom šampionáte štartoval v behu na 200 m (22. miesto, 21,47 s) a ako člen štafety na 4 × 100 metrov. Kvarteto v zložení Ján Chebeň, Otakar Wild, Marián Králik a Luděk Bohman dosiahlo v rozbehu čas 40,43 s, čím obsadilo konečné 9. miesto v Európe.Štefan M.: História ME. In: Slovenská atletika, 2023, roč. 42, s. 14. Dostupné onlineMen 4x100m Relay Athletics XII European Championships 1978 Praha. Todor66. Dostupné online Medzištátne stretnutie NDR — ČSSR (Berlín 1978) - v júni 1978 štartoval na štadióne Friedrich-Ludwig-Jahn-Sportpark v priamom súboji s vtedajšou svetovou špičkou. V behu na 100 m obsadil bodované 4. miesto časom 10,61 s (elektro).Länderkampf DDR - ČSSR. In: Neues Deutschland, 26. Juni 1978, s. 7-8.
Svetové výkony a medzinárodné mítingy Vo februári 1977 v Ostrave zabehol v hale 50 metrov za 5,5 s (ručné meranie), čím vyrovnal vtedajšie najlepšie svetové maximum sezóny. Tento výkon je dodnes registrovaný ako historicky najlepší slovenský výkon v tejto disciplíne.Historické tabuľky SR k 31. 12. 2022. Slovenský atletický zväz (SAZ). Dostupné online
Ako stabilný člen reprezentácie pravidelne štartoval na popredných európskych podujatiach, vrátane mítingov v Bukurešti, Vilniuse (osobný rekord 6,71 s v roku 1979) a na ostravskej Zlatej tretre (1977 – 10,4 s na 100 m).
Domáca dominancia a olympijský etický bojkot Na domácej scéne Ján Chebeň ovládol šprintérske disciplíny najmä v druhej polovici 70. rokov. V rokoch 1976 – 1979 vybojoval štyri halové tituly majstra Československa v rade. Vzhľadom na dobové technické parametre hál sa v rokoch 1976 a 1977 pretekalo na trati *50 metrov*, od roku 1978 už na 60 metrov:Czechoslovakian Indoor Championships. GBR Athletics. Dostupné online 1976 (50 m): 5,6 s 1977 (50 m): 5,5 s (vyrovnaný svetový výkon sezóny) 1978 (60 m): 6,85 s 1979 (60 m): 6,87 s
Zlomovým bodom jeho kariéry bol rok 1980. Napriek splneným kvalifikačným limitom na LOH v Moskve sa rozhodol na hrách neštartovať. Išlo o principiálny etický protest proti nátlaku na užívanie anabolických steroidov v rámci štátom riadenej prípravy. Týmto činom sa stal ojedinelým symbolom morálnej integrity v dejinách československého športu.Osobnosti športu: Ján Chebeň. In: Spoločník, 2. 4. 2015, roč. XIV, č. 4, s. 18-19.MRAČNOVÁ, Mária a kol. Olympijská sláva. Bratislava: Slovenský olympijský výbor, 2008. ISBN 978-80-969014-9-4.
Profesionálne zázemie Vrcholovú prípravu absolvoval v armádnom stredisku vrcholového športu ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Trénoval pod vedením popredných odborníkov Dušana Švábyho a Ivana Čierneho. V klube pôsobil počas svojich najúspešnejších sezón, kedy podával výkony na úrovni širšej európskej špičky.
Osobný život Po ukončení aktívnej športovej činnosti sa vrátil do rodného Ružomberka, kde žije dodnes. Je ženatý, s manželkou Janou majú tri deti.
Osobné rekordy 50 m (hala): 5,5 s (1977, Ostrava) – slovenské historické maximum 60 m (hala): 6,71 s (1979, Vilnius) 100 m (vonku): 10,65 s (1977) / 10,4 s (ručné meranie) 200 m (vonku): 21,13 s (1978, Praha)
Literatúra SVRČEK, Pavol. Tváre ružomberského športu. Ružomberok: TESFO, 2017. ISBN 978-80-89253-79-1. MRAČNOVÁ, Mária a kol. Olympijská sláva. Bratislava: Slovenský olympijský výbor, 2008. ISBN 978-80-969014-9-4.
Referencie
Externé odkazy Oficiálne výsledky rozbehov na 60 m HME 1978 Zoznam halových majstrov ČSSR v atletike (GBR Athletics) Časopis Slovenská atletika (č. 42) – história ME v Prahe a výkony štafety. Časopis Slovenská atletika (1/2019) – spomienky na ME v Prahe. Historické tabuľky SR k 31. 12. 2022 (SAZ)
Kategória:Česko-slovenskí bežci Kategória:Slovenskí bežci Kategória:Pretekári VŠC Dukla Banská Bystrica Kategória:Osobnosti z Ružomberka