náhľad|Sklenené rímske unguentáriá (nádobky na parfumy) z 1. – 2. storočia po Kr., vystavené v Archeologickom múzeu Kerameikos v Aténach. Unguentarium (mn. č. unguentaria; iné názvy: balsamarium, lacrimarium) je malá antická toaletná nádobka rôznych tvarov a veľkostí, vyrábaná prevažne z keramiky alebo fúkaného skla. Slúžila predovšetkým na uchovávanie a prepravu drahých olejov, parfumov, mastí alebo liečiv.
Charakteristika a vývoj Unguentaria sa v antickom svete objavili ako nástupca lékythosu koncom 4. storočia pred Kr. a boli bežne používané až do neskorého cisárstva. Stali sa integrálnym atribútom pohrebných rituálov (často sa nachádzajú v hroboch ako milodary) a bežne sa vyskytujú aj v sídliskových kontextoch.
V archeológii sa rozlišujú dva hlavné chronologické typy: Fusiformné unguentarium (vretenovité) – typické pre helenistické obdobie. Má pretiahnuté telo a úzku pätku. Vyrábalo sa prevažne z hliny (keramika). Baňaté (hruškovité) unguentarium – rozšírilo sa v rímskom období (1. stor. po Kr.), kedy masovú produkciu keramiky nahradilo fúkané sklo. Tieto nádobky mali často ploché dno pre lepšiu stabilitu.
Formy a materiály Nádobka mohla mať rôzne podoby, od funkčných jednoduchých tvarov až po zdrobnené formy antických váz či zoomorfné tvary (žartovné podoby zvierat). Niektoré exempláre boli dvojité (tzv. double unguentarium) určené na dva druhy líčidiel súčasne. Väčšina mala úzke hrdlo, ktoré umožňovalo dávkovanie vzácnych tekutín po kvapkách a uľahčovalo ich hermetické uzavretie (zátkou alebo voskom). Niekedy bývali vybavené ušami na zavesenie. Produkcia týchto nádob pokračovala aj v neskoršej antike a ovplyvnila rané islamské sklárstvo.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Nádoby