Bitka pri Arginúzskych ostrovoch v roku 406 pred Kr. bola najväčším námorným stretom záverečnej fázy peloponézskej vojny. Aténska flota pod vedením ôsmich stratégov v nej porazila spartské loďstvo pod velením nauarcha Kallikratida. Hoci Atény dosiahli strategicky významné víťazstvo, bitka mala tragickú politickú dohru v podobe popravy víťazných stratégov.
Predohra bitky V roku 406 pred Kr. vystriedal Kallikratidas vo funkcii vrchného veliteľa spartského loďstva Lysandra. Podarilo sa mu zostaviť silnú flotilu a zablokovať aténskeho veliteľa Konóna v prístave Mytiléna na ostrove Lesbos. Aténčania, vedomí si kritickej situácie, zmobilizovali všetky dostupné zdroje. Na stavbu lodí nechali roztaviť zlaté sochy z Akropoly a do posádok prijali tisíce otrokov, ktorým výmenou za službu udelili občianstvo.
Priebeh bitky Za úsvitu v roku 406 pred Kr. viedol Kallikratidas svoje loďstvo proti Aténčanom. K dispozícii mal 120 triér, zatiaľ čo Aténčania disponovali 155 loďami. Keďže najskúsenejšie aténske posádky boli zablokované s Konónom v Mytiléne, aténski velitelia sa obávali taktickej prevahy spartských kormidelníkov. Aby eliminovali riziko nepriateľského manévru diekplous (prienik cez nepriateľskú líniu a znehybnenie lodí polámaním vesiel), zvolili netradičnú formáciu dvoch radov lodí za sebou.
Boj bol mimoriadne intenzívny a trval niekoľko hodín. Aténčania rozvinuli svoje ľavé krídlo a pokúsili sa o obchvat spartských síl. Rozhodujúci moment nastal, keď spartský nauarchos Kallikratidas počas útoku na jednu z aténskych triér prepadol cez palubu a utopil sa. Po smrti svojho veliteľa sa pravé krídlo Peloponézskeho spolku zrútilo a zvyšok flotily sa dal na ústup. Aténčania v boji stratili 25 lodí, zatiaľ čo Sparta prišla o približne 70 plavidiel. Triumf Aténčanov však okamžite zatienila prírodná katastrofa. Krátko po skončení boja vypukla silná búrka, ktorá znemožnila záchranné práce. Hoci triérarchovia Thrasyboulos a Théramenes dostali príkaz vyloviť preživších z poškodených lodí, vysoké vlny ich prinútili vrátiť sa do prístavu. V dôsledku toho sa tisíce aténskych námorníkov utopili.
Proces so stratégmi V Aténach sa počiatočná radosť z víťazstva zmenila na hnev verejnosti pre nezvládnutú záchranu stroskotancov. Stratégovia sa pokúsili zodpovednosť preniesť na triérarchov Thrasyboula a Théramena, no tí sa úspešne obhájili. Hnev ľudu, vybičovaný politikmi a príbuznými obetí počas sviatku Apatouria, viedol k hromadnému súdnemu procesu so všetkými ôsmimi veliteľmi. Hoci filozof Sókrates, ktorý v ten deň predsedal zhromaždeniu, odmietol nechať hlasovať o nezákonnom kolektívnom rozsudku, nátlak davu zvíťazil. Šesť prítomných stratégov, vrátane syna slávneho Perikla, bolo odsúdených na smrť a popravených. Aténčania toto rozhodnutie neskôr oľutovali a iniciátorov popráv potrestali.
Ponuka mieru Po drvivej porážke pri Arginúzach vyslala Sparta do Atén delegáciu s ponukou na mier. Navrhovali výmenu pevnosti v Dekelei za zachovanie súčasného stavu v Egejskom mori. Aténske zhromaždenie však pod vplyvom radikálneho demagóga Kleofóna túto ponuku odmietlo. Vojna pokračovala, čo viedlo o rok neskôr k definitívnemu pádu Atén po bitke pri Aigospotamoi.
Referencie
Pozri aj Peloponézske vojny Sókratés Konón Triéra
Literatúra KAGAN, Donald. The Peloponnesian War. New York : Penguin Books, 2003. ISBN 0-670-03211-5. OLIVA, Pavel. Solón. Praha : Svoboda, 1971. 25-081-71. XENOFÓN. Grécke dejiny. Bratislava : Tatran, 1982.
Kategória:Bitky v Grécku Kategória:Dejiny Grécka Kategória:Námorné bitky