Konón ( – Konón; * cca 444 pred Kr. – † cca 390 pred Kr.) bol významný aténsky stratég a vojvodca urodeného pôvodu. Zohral kľúčovú úlohu v záverečnej fáze peloponézskej vojny a neskôr v korintskej vojne, kedy s pomocou Peržanov obnovil námornú moc Atén.
Peloponézska vojna a obliehanie Mytilény Konón pochádzal z aténskeho dému Anaflystos a svoju vojenskú kariéru začal ako stratég v rokoch 414 – 413 pred Kr., kedy velil aténskemu loďstvu pri Naupakte a pri ostrove Kerkyra. Jeho úlohou bolo najmä blokovať korintské a spartské lode a brániť im v preplavení sa na Sicíliu. V roku 407 pred Kr., po páde Alkibiada, prevzal hlavné velenie nad aténskou flotou. V roku 406 pred Kr. ho však spartský nauarchos Kallikratidas porazil a zablokoval v prístave Mytiléna na ostrove Lesbos. Konónovi sa podarilo doručiť správu o obkľúčení do Atén, ktoré následne vyslali pomocnú flotu. Tá Sparťanov porazila v bitke pri Arginúzach a Konóna oslobodila. Na rozdiel od ostatných stratégov sa vyhol následnému súdnemu procesu, pretože sa kvôli blokáde na samotnej bitke ani na nezvládnutej záchrane stroskotancov nezúčastnil.
Porážka pri Aigospotamoi a exil na Cypre V rozhodujúcej bitke pri Aigospotamoi v roku 405 pred Kr. velil Konón strážnej eskadre a ako jeden z mála včas rozpoznal hroziacu katastrofu. S deviatimi loďami unikol spartskému útoku, pričom pred útekom prepadol spartské táborisko na výbežku Abarnis pri Lampsaku a ukradol nepriateľovi lodné plachty, čím mu znemožnil prenasledovanie. Zatiaľ čo loď Paralos vyslal do Atén so správou o porážke, on sám odplával na Cyprus k tamojšiemu kráľovi Euagorovi I., u ktorého strávil nasledujúcich niekoľko rokov v exile. Počas tohto obdobia nadviazal úzke diplomatické kontakty s perzským satrapom Farnabazom II. a presvedčil perzský dvor o nutnosti obnovy aténskej námornej moci ako protiváhy k narastajúcemu vplyvu Sparty.
Víťazstvo pri Knide, obnova Atén a smrť Vrcholom Konónovej kariéry bola v roku 394 pred Kr. bitka pri Knide, kde spolu s Farnabazom II. definitívne zničili spartské loďstvo, čím ukončili krátke obdobie spartskej námornej nadvlády. V roku 393 pred Kr. sa vrátil do Atén ako triumfátor a s pomocou perzských financií dokončil prestavbu Dlhých múrov, ktoré boli po vojne zbúrané. Aténčania mu za tento počin vztýčili bronzovú sochu na Agore, čo bola dovtedy pocta vyhradená len mýtickým tyranobijcom. Jeho pôsobenie však ukončila zmena perzskej politiky. V roku 392 pred Kr. bol počas diplomatickej misie v Sardách uväznený satrapom Tiribazom pre podozrenie z vlastizrady. Hoci sa mu podarilo z väzenia uniknúť späť na Cyprus, krátko nato tam okolo roku 390 pred Kr. zomrel.
Referencie
Pozri aj Peloponézska vojna Lysandros (vojvodca)
Kategória:Osobnosti starovekých Atén Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka Kategória:Politici starovekého Grécka Kategória:Peloponézske vojny