Vojna v Iráne v roku 2026 je prebiehajúci ozbrojený konflikt na Blízkom východe, ktorý sa začal 28. februára 2026 spoločnými vzdušnými útokmi Spojených štátov a Izraela na ciele v Iráne. Útoky boli zamerané najmä na vojenské, bezpečnostné, jadrové a vládne objekty. Pri útokoch bol podľa spravodajských zdrojov zabitý najvyšší vodca Iránu Alí Chámeneí a viacerí vysokí iránski predstavitelia.
Irán reagoval raketovými a bezpilotnými útokmi proti Izraelu, americkým vojenským cieľom a spojencom Spojených štátov v oblasti Perzského zálivu. Súčasťou konfliktu sa stalo aj uzavretie alebo výrazné obmedzenie dopravy v Hormuzskom prielive, strategickej námornej trase dôležitej pre svetový obchod s ropou a skvapalneným zemným plynom.
Konflikt nadviazal na dlhodobý iránsko-izraelský zástupný konflikt, výmenu útokov medzi Iránom a Izraelom v rokoch 2024 a 2025, americko-iránske napätie okolo iránskeho jadrového programu a širšiu regionálnu krízu po vypuknutí vojny medzi Izraelom a Hamasom v roku 2023. Vojna sa postupne rozšírila aj na ďalšie bojiská v regióne, najmä do Libanonu, Iraku, Sýrie a oblasti Perzského zálivu.
Medzinárodné reakcie boli rozdelené. Spojené štáty a Izrael útoky zdôvodňovali bezpečnostnou hrozbou zo strany Iránu, najmä jeho jadrovým a raketovým programom. Irán označil útoky za akt agresie a porušenie svojej suverenity. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres odsúdil vojenskú eskaláciu a vyzval na návrat k diplomacii.
Pozadie
Iránsko-izraelský konflikt
Irán a Izrael sú dlhodobo nepriateľské štáty. Ich konflikt sa väčšinou neodohrával formou priamej vojny, ale prostredníctvom zástupných ozbrojených skupín, kybernetických operácií, atentátov, sabotáží a útokov na vojenské alebo jadrové ciele. Irán podporoval viacero skupín označovaných ako súčasť Osi odporu, najmä Hizballáh v Libanone, Húsíov v Jemene a viaceré šiitské milície v Iraku a Sýrii.
Izrael považoval iránsky jadrový a raketový program za existenčnú bezpečnostnú hrozbu. Irán naopak tvrdil, že jeho vojenské a jadrové aktivity sú obranné a že izraelské útoky na jeho predstaviteľov a infraštruktúru sú porušením medzinárodného práva.
Kríza na Blízkom východe po roku 2023
Po vypuknutí krízy na Blízkom východe v roku 2023 sa regionálne napätie výrazne zvýšilo. V regióne dochádzalo k útokom na americké základne, izraelským operáciám proti skupinám podporovaným Iránom, útokom Húsíov na námornú dopravu v Červenom mori a opakovaným výmenám úderov medzi Izraelom a Iránom.
V roku 2024 si Irán a Izrael vymenili priame raketové a bezpilotné útoky. V roku 2025 nasledovala ďalšia eskalácia, vrátane amerických útokov na iránske jadrové zariadenia. Tieto udalosti prispeli k postupnému zlyhaniu odstrašenia medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.
Jadrový program Iránu
Iránsky jadrový program bol jedným z hlavných dôvodov napätia medzi Iránom, Izraelom, Spojenými štátmi a západnými štátmi. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu pred začiatkom vojny upozorňovala na problémy pri overovaní častí iránskeho programu a na potrebu návratu k diplomacii.
Spojené štáty a Izrael tvrdili, že cieľom vojenských operácií bolo zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane. Kritici útokov namietali, že neboli verejne predložené dostatočné dôkazy o bezprostrednej hrozbe iránskeho jadrového útoku.
Priebeh konfliktu
Začiatok útokov
Dňa 28. februára 2026 začali Spojené štáty a Izrael rozsiahle letecké a raketové útoky na území Iránu. Zasiahnuté boli vojenské základne, objekty Iránskych revolučných gárd, komunikačné uzly, veliteľské centrá, časti protivzdušnej obrany a vládne budovy. Podľa spravodajských zdrojov bol počas prvých útokov zabitý najvyšší vodca Iránu Alí Chámeneí.
Útoky prebehli v čase zvýšeného napätia a diplomatických rokovaní o iránskom jadrovom programe. Ich rozsah a načasovanie vyvolali obavy z rozsiahlej regionálnej vojny.
Iránska odveta
Irán krátko po začiatku útokov odpovedal vypustením balistických rakiet, riadených striel a bezpilotných lietadiel proti Izraelu a americkým vojenským cieľom v regióne. Útoky zasiahli alebo ohrozili aj štáty Perzského zálivu, najmä Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn, Saudskú Arábiu a Jordánsko.
Izrael a Spojené štáty tvrdili, že väčšinu iránskych rakiet a dronov zachytili ich protivzdušné systémy. Napriek tomu boli hlásené obete a materiálne škody v Izraeli aj v štátoch Perzského zálivu.
Rozšírenie konfliktu
Konflikt sa rýchlo rozšíril mimo územia Iránu a Izraela. V Libanone sa zintenzívnili boje medzi Izraelom a Hizballáhom. V Iraku a Sýrii došlo k útokom na americké základne a k operáciám proti milíciám podporovaným Iránom. Húsíovia obnovili útoky na námornú dopravu a ciele spojené so Spojenými štátmi a Izraelom.
V Perzskom zálive boli hlásené útoky na prístavy, letiská, energetické zariadenia a obchodné lode. Niektoré štáty regiónu obvinili Irán alebo skupiny napojené na Irán z útokov na civilnú infraštruktúru. Irán časť týchto tvrdení odmietol a niektoré incidenty označil za provokácie alebo útoky pod falošnou vlajkou.
Hormuzský prieliv
Jedným z najvýznamnejších dôsledkov vojny bolo narušenie dopravy v Hormuzskom prielive. Iránske sily obmedzili alebo zastavili časť námornej dopravy a hrozili blokádou lodí spojených so Spojenými štátmi, Izraelom alebo ich spojencami. Spojené štáty reagovali nasadením námorných síl s cieľom chrániť obchodnú dopravu a obnoviť plavbu cez prieliv.
Narušenie dopravy v prielive spôsobilo rast cien ropy a plynu, oneskorenie dodávok a zvýšenie poistných nákladov pre lodné spoločnosti. Viaceré tankery a obchodné lode zostali dočasne mimo bežných trás alebo čakali na vojenský sprievod.
Prímerie
Začiatkom apríla 2026 Spojené štáty a Irán prijali návrh na dočasné prímerie sprostredkované Pakistanom. Návrh počítal s ukončením najintenzívnejších bojových operácií, otvorením Hormuzského prielivu a následnými rokovaniami o širšej politickej dohode.
Prímerie zostalo krehké. Spojené štáty naďalej tvrdili, že prímerie formálne trvá, aj keď v Hormuzskom prielive pokračovali incidenty medzi americkými a iránskymi silami.
Obete a škody
Údaje o obetiach a škodách sa počas konfliktu menili a často sa líšili podľa zdrojov. Vlády, miestne úrady, zdravotnícke inštitúcie a spravodajské agentúry uvádzali rozdielne počty zabitých a zranených. Vzhľadom na pokračujúci konflikt nebolo možné všetky údaje nezávisle overiť.
Oblasť Hlásené obete Poznámka Irán stovky zabitých a zranených vrátane vojenských predstaviteľov, členov bezpečnostných zložiek a civilistov Izrael zabití a zranení civilisti najmä pri iránskych raketových a dronových útokoch Štáty Perzského zálivu zabití a zranení civilisti aj príslušníci bezpečnostných zložiek najmä pri útokoch na letiská, prístavy a infraštruktúru Americké sily obete a zranení príslušníci ozbrojených síl predovšetkým pri útokoch na základne a námorných incidentoch
Medzi najvýznamnejšie škody patrilo poškodenie vojenských objektov, protivzdušnej obrany, vládnych budov, energetickej infraštruktúry, prístavov, letísk a dopravných uzlov. Spravodajské zdroje uvádzali aj zásahy civilných objektov, vrátane škôl a zdravotníckych zariadení, čo vyvolalo medzinárodnú kritiku.
Humanitárne dôsledky
Vojna spôsobila rozsiahle humanitárne problémy, najmä v Iráne, Libanone a oblastiach zasiahnutých odvetnými útokmi. Civilné obyvateľstvo čelilo výpadkom elektriny, obmedzenému prístupu k zdravotnej starostlivosti, narušeniu dodávok potravín a pohonných látok, ako aj presunom obyvateľstva z miest zasiahnutých útokmi.
Humanitárne organizácie upozorňovali na rastúce riziko regionálnej utečeneckej krízy a na problémy s prístupom k zraniteľným skupinám. V niektorých oblastiach Iránu a Libanonu boli hlásené výpadky internetu a telekomunikácií, čo komplikovalo overovanie počtu obetí a rozsahu škôd.
Ekonomické dôsledky
Ropa a plyn
Narušenie dopravy v Hormuzskom prielive malo výrazný vplyv na svetové energetické trhy. Prieliv patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu. Obmedzenie plavby viedlo k rastu cien energií, zvýšeniu poistných nákladov a presmerovaniu časti námornej dopravy.
Námorná doprava
Obchodné lode v oblasti Perzského zálivu čelili vyššiemu riziku útokov, zadržania alebo poškodenia. Spojené štáty spustili námornú operáciu na ochranu obchodnej dopravy a sprevádzanie lodí cez prieliv.
Letecká doprava
Viaceré letecké spoločnosti obmedzili alebo zrušili lety cez vzdušný priestor Iránu, Iraku, Izraela a častí Perzského zálivu. Zmeny trás zvýšili náklady na palivo a predĺžili lety medzi Európou, Áziou a Blízkym východom.
Finančné trhy
Konflikt zvýšil neistotu na svetových finančných trhoch. Najvýraznejší dopad sa prejavil na cenách ropy, plynu, lodnej dopravy a poistenia. Investori reagovali aj na riziko širšej regionálnej vojny a možného zapojenia ďalších štátov.
Spory o dôvody vojny
Predstavitelia Spojených štátov a Izraela tvrdili, že útoky boli potrebné na oslabenie iránskych vojenských kapacít a zabránenie Iránu v získaní jadrovej zbrane. Zdôrazňovali najmä iránsky jadrový program, raketové kapacity a podporu ozbrojených skupín v regióne.
Irán tieto tvrdenia odmietal a označil útoky za nevyprovokovanú agresiu. Podľa iránskych predstaviteľov boli americko-izraelské útoky zamerané na zmenu režimu a oslabenie iránskej štátnej moci.
Kritici vojny v Spojených štátoch a v zahraničí upozorňovali na nejasné vojnové ciele, nedostatok verejne predložených dôkazov o bezprostrednej hrozbe a riziko dlhodobej destabilizácie regiónu.
Medzinárodnoprávne otázky
Zákonnosť útokov sa stala predmetom diskusie medzi právnikmi, diplomatmi a medzinárodnými organizáciami. Spojené štáty a Izrael argumentovali právom na sebaobranu a potrebou zabrániť bezprostrednej hrozbe. Irán tvrdil, že išlo o porušenie jeho suverenity a Charty Organizácie Spojených národov.
Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil vojenskú eskaláciu a vyzval všetky strany na zdržanlivosť a návrat k rokovaniam.
Medzinárodné reakcie
Organizácia Spojených národov
Organizácia Spojených národov vyzvala na zastavenie bojov a obnovenie diplomacie. Generálny tajomník António Guterres označil eskaláciu za vážnu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť.
Európska únia
Predstavitelia Európskej únie vyjadrili obavy z regionálnej eskalácie a vyzvali na diplomatické riešenie. Členské štáty EÚ zároveň riešili dopady vojny na energetické trhy, námornú dopravu a bezpečnosť svojich občanov v regióne.
Rusko a Čína
Rusko a Čína kritizovali americko-izraelské útoky a vyzvali na rešpektovanie suverenity Iránu. Obe krajiny zároveň podporili diplomatické rokovania a varovali pred širšou vojnou v Perzskom zálive.
Štáty Perzského zálivu
Štáty Perzského zálivu sa ocitli medzi tlakom Spojených štátov, bezpečnostnými obavami z Iránu a ekonomickými dôsledkami narušenia námornej dopravy. Niektoré z nich odsúdili iránske útoky na civilnú infraštruktúru, zároveň však vyzývali na deeskaláciu a ochranu námorného obchodu.
Informačná vojna a sporné tvrdenia
Konflikt sprevádzali protichodné tvrdenia jednotlivých strán. Spojené štáty, Izrael a Irán uvádzali odlišné informácie o cieľoch útokov, počtoch obetí, rozsahu škôd a zodpovednosti za jednotlivé incidenty. Viaceré útoky na civilnú infraštruktúru alebo obchodné lode nebolo možné v čase ich oznámenia nezávisle overiť.
Na sociálnych sieťach sa šírili zábery výbuchov, poškodených budov, vojenskej techniky a údajných zásahov rakiet. Časť z nich bola podľa overovateľov staršia, nesprávne označená alebo vytrhnutá z kontextu. Spravodajské organizácie preto pri hodnotení udalostí používali satelitné snímky, geolokáciu, oficiálne vyhlásenia a miestne zdroje.
Chronológia
Február 2026
28. február – Spojené štáty a Izrael začali rozsiahle útoky na ciele v Iráne. Podľa AP a Reuters bol pri útokoch zabitý Alí Chámeneí.