Svätá Rozália (* cca 1130, Palermo – † 4. september 1166, Monte Pellegrino) je kresťanská svätica uctievaná najmä ako ochrankyňa proti nákazlivým chorobám. Podľa tradície sa narodila na Sicílii do vysoko postavenej rodiny. Žila kláštorným, neskôr asketickým životom ako pustovníčka v osamení. Keď boli v roku 1624 nájdené jej pozostatky, boli prevezené do Palerma, kde potom skončila morová epidémia.

Život O živote svätej Rozálie toho nie je veľa známe. Narodila sa okolo roku 1130 na Sicílii do normanskej šľachtickej rodiny Sinibaldi. Rozália pravdepodobne najprv vstúpila do kláštora, ale kláštorný život sa jej údajne zdal byť príliš pohodlný, preto sa rozhodla odísť a žiť ako pustovníčka. Usadila sa v jaskyni na Monte Pellegrino blízko Palerma, kde tiež zomrela a bola pochovaná kresťanmi, ktorí ju údajne uctievali už za jej života.

Mor z roku 1624 V roku 1624 sužoval Palermo mor. Počas tohto útrapného obdobia sa Rozália údajne zjavila najprv chorej žene a potom poľovníkovi, ktorému ukázala, kde sa nachádzajú jej pozostatky. Prikázala mu, aby priniesol jej kosti do Palerma a nechal ich niesť v procesii mestom.

Lovec vyliezol na horu a našiel jej kosti v jaskyni, ako bolo opísané. Urobil, čo ho požiadala v zjavení. Potom, čo jej pozostatky trikrát niesli okolo mesta, mor ustal. Potom bola Rozália uctievaná ako patrónka Palerma a v jaskyni, kde boli objavené jej pozostatky, bola postavená svätyňa.pozri Franco Mormando, "Response to the Plague in Early Modern Italy: What the Primary Sources, Printed and Painted, Reveal" in Hope and Healing: Painting in Italy in a Time of Plague, 1500–1800, ed. G. Bailey, P. Jones, F. Mormando, and T. Worcester, Worcester, Massachusetts: The Worcester Art Museum, 2005, pp. 32–34. Podľa legendy epidémia ustala po tom, čo boli pozostatky svätej Rozálie prenesené a pochované v palermskom dóme.Schauber, V.: Rok se svatými, Karmelitánské nakladatelství, 1997

Kult Svätá Rozália je patrónkou Palerma a ochrankyňou proti moru. Sviatok svätej Rozálie je 4. septembra. V Palerme sa koná Festino di Santa Rosalia 14. júla.

Rozáliin kult bol veľmi rozšírený predovšetkým v 17. a 18. storočí v Taliansku a to hlavne na Sicílii, sa rozšíril prostredníctvom jezuitského rádu. Nespočetní pútnici vyhľadávali pútnické miesto na Monte Pellegrino (dodnes jedno z najnavštevovanejších pútnických miest v celom Taliansku). Aj hrob v palermskom dóme je dodnes navštevovaný nespočetnými veriacimi.

Aj keď svätá Rozália žila v období po Veľkej schizme, niektorí pravoslávni veriaci ju dnes uznávajú a uctievajú ako sväticu.

Na Slovensku V Košiciach boli 24. februára 2019 uložené ostatky sv. Rozálie v pravoslávnom katedrálnom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky a svätého Jána Milostivého.

Na Slovensku je sv. Rozálii zasvätených niekoľko kaplniek a kostolov: kaplnka svätej Rozálie v bratislavskej mestskej časti Lamač a kaplnka sv. Rozálie v Podunajských Biskupiciach, kaplnka svätej Rozálie na košickom cintoríne Rozália, kaplnka sv. Rozálie v pezinskej lokalite Rozálka, kaplnka svätej Rozálie v Ivanke pri Dunaji, kostol svätej Rozálie v Andovciach, kostol svätej Rozálie v Komárne, kaplnka v Hrubej Borši, kostol sv. Rozálie a sv. Alžbety v Prietržke, kostol sv. Rozálie Palermskej v Kyselici, morová kaplnka sv. Rocha a Rozálie v Plaveckom Štvrtku, kaplnka sv. Rozálie v Kolárove, kaplnka sv. Rozálie v Štefanovej, kaplnka sv. Rozálie v Ohradoch, kaplnka sv. Rozálie v Rohožníku, kaplnka svätej Rozálie v Spišskom Podhradí, kaplnka sv. Rozálie v Zohore a morová kaplnka svätej Rozálie v Hlohovci.

V Česku Rozáliin kult sa dostal aj do Čiech a na Moravu. Je jej zasvätených niekoľko kaplniek: cintorínska kaplnka sv. Rozálie v Radniciach v Plzenskom kraji, ďalšia kaplnka sa nachádza v Roudnici nad Labem v Ústeckom kraji, v okrese České Budějovice je pútnická kaplnka sv. Rozálie v Chlumci, v okrese Písek je pútnická kaplnka zasvätená svätej Rozálii v Bernarticiach, barokový kostolík je tiež v Tuchoměřiciach v Stredočeskom kraji, kaplnky sv. Rozálie v Uhřiciach a Vážanoch na Vyškovsku v Juhomoravskom kraji, alebo kaplnka v Nových Jirnoch v Stredočeskom kraji. Kostol svätej Rozálie sa nachádza v Horných Vestoniciach na Břeclavsku. V dedine Radostín na Vysočine sa začiatkom septembra koná púť sv. Rozálie pri kaplnke zasvätenej palermskej svätici. V zaniknutej obci Rozařín (dnes súčasť obce Moutnice) sa nachádza zvonica zasvätená tejto patrónke.

V biológii Rozália bola navrhnutá za patrónku evolučných štúdií v článku G. E. Hutchinsona. Stalo sa tak kvôli návšteve jazierka po prúde od jaskyne, kde sa našli ostatky svätej Rozálie, kde rozvinul myšlienky založené na pozorovaniach jedincov z čeľade Corixidae ().

V umení Svätá z bola dôležitým námetom v talianskej renesančnej a barokovej maľbe, najmä v sacra conversazione (skupinové obrazy svätých obklopujúcich Pannu Máriu) od umelcov ako Riccardo Quartararo, Mario di Laurito, Vincenzo La Barbara a možno aj Antonello da Messina.Gauvin Alexander Bailey, "Anthony van Dyck, the Cult of Saint Rosalie, and the 1624 Plague in Palermo," in Gauvin Alexander Bailey et al., Hope and Healing: Painting in Italy in a Time of Plague (Worcester and Chicago, 2005): 118–36.

Najviac jej obrazov vytvoril flámsky majster Anthony van Dyck (1599 – 1637), ktorý sa nachádzal v Palerme počas moru v roku 1624. Jeho zobrazenia – mladá žena s rozpustenými blonďavými vlasmi, oblečená v františkánskom habite a naťahujúca sa k mestu Palermo v tiesni – sa odvtedy stali štandardnou ikonografiou Rozálie. Počas svojho pobytu v meste počas karantény v rokoch 1624 – 1625 vytvoril päť obrazov Rozálie, ktoré sa teraz nachádzajú v Madride, Houstone, Londýne, New Yorku a samotnom Palerme. V roku 1629 vytvoril aj obrazy Svätá Rozália sa prihovára za mesto Palermo a Korunovácia svätej Rozálie, aby pomohol jezuitom šíriť úctu k nej aj za hranice Sicílie. Fiorenza Rangoni Gàl, Lo "Sposalizio mistico di S. Rosalia" nella chiesa del S. Salvatore a Vercana.

Van Dyck tiež vytvoril návrhy na tlače, ktoré vyryl Philips van Mallery pre publikáciu Vita S. Rosaliae Virginis Panormitanae Pestis Patronæ iconibus expressa, ktorú vydal Cornelis Galle starší v Antverpách v roku 1629. Zachovalo sa len niekoľko kópií diela, ktoré opisuje život svätej Rozálie.Jeremy Wood, 'Sir Anthony van Dyck’, in the Oxford Dictionary of National Biography, ed. H.C.G. Matthew and Brian Harrison, Oxford, 2004, XVII, pp. 466–475

Rozália je zobrazovaná ako pustovníčka s nepokrytými vlasmi, väčšinou v hnedom odeve. Na hlave má veniec bielych ruží, v rukách často kríž a lebku. Pretože bola vzývaná ako ochrankyňa proti moru, často je znázorňovaná v spoločnosti ďalších morových patrónov – sv. Rocha, sv. Šebestiána atď.Florentová, H.: Evropští světci v umění a legendách, Granit, 2004

Svätá Rozália býva zobrazovaná ležiaca v priestore podobnom malej jaskyni, kde by sa sediaca len ťažko zmestila, podľa Casciniho hagiografie Vitae Sanctae Rosaliae. Zobrazovaná býva s krucifixom, lebkou, knihou, ružencom a ružami či korunou z ruží. Iným bežne používaným ikonografickým typom je zobrazenie palermskej svätice v stoji s ružovým vencom držiac kríž a lebku ako aj ruženec, ktorý mala podľa legendy v rukách počas svojej smrti. V ďalšom zobrazením je zobrazovaná na odchode z rodného domu sprevádzaná anjelmi a pútnickou palicou. V niektorých obrazoch jej anjeli ukazujú cestu.

Galéria

Referencie

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy Svätá Rozália na stránke Životopisy svätých Svätá Rozália na dominikani.sk Článok o svätej Rozálii na dokostola.sk

Zdroj

Kategória:Úmrtia 4. septembra Kategória:Úmrtia v 1166 Kategória:Osobnosti z Palerma Kategória:Pustovníci Kategória:Talianski katolícki svätci Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 4. septembra