Aldus Pius Manutius (; * cca 1449 – † 6. február 1515) bol taliansky kníhtlačiar a humanista, ktorý založil tlačiarenskú dielňu v Benátkach, aby mohol sprístupniť klasickú literatúru širším masám. Na základe jeho novej typografie je dnes založená kurzíva. Do typografie zaviedol štandardizáciu, používanie interpunkčných znamienok a začal s vydávaním menších, lacnejších formátov kníh. Aj vďaka jeho úsiliu sa končí obdobie vydávania prvotlače (inkunábula), najstarších kníhtlačí z Európy.
Aldus Manutius je tiež známy ako „Aldus Manutius starší“, aby sa odlíšil od svojho vnuka.
Život a dielo Aldus Manutius sa narodil v období talianskej renesancie a v mladosti študoval v Ríme, aby sa stal humanistickým učencom. Bol priateľom Giovanniho Pica a učil jeho synovcov, Alberta a Leonella. Počas svojho pôsobenia ako učiteľ vydal dve diela pre svojich žiakov a ich matku. Na konci svojich tridsiatych alebo na začiatku štyridsiatych rokov sa Manutius usadil v Benátkach, aby sa stal vydavateľom tlače. V Benátkach sa zoznámil s Andreom Torresanom a spoločne založili vlastné vydavateľstvo. Svoje knihy signovali znakom kotvy s obtočeným delfínom a nápisom ALDVS.
Manutius venoval druhú polovicu svojho života vydávaniu a šíreniu vzácnych textov. Jeho záujem o grécke rukopisy a ich zachovanie ho charakterizujú ako inovatívneho vydavateľa svojej doby, ktorý sa venoval ich sprístupňovaniu. Aldus Manutius zaviedol malý prenosný formát kníh, ktoré revolučným spôsobom ovplyvnili osobné čítanie a sú predchodcami moderných brožovaných kníh. Pomohol tiež štandardizovať používanie interpunkčných znamienok, vrátane čiarky a bodkočiarky.
Manutius chcel pre svojich čitateľov vydávať grécke texty, pretože veril, že diela Aristotela alebo Aristofana v ich pôvodnej gréckej podobe sú čisté a nepoškvrnené prekladom. Pred Manutiom vydavatelia zriedka tlačili knihy v gréčtine, hlavne kvôli zložitosti štandardizovaného gréckeho písma.
Kurzíva Manutius vydával vzácne rukopisy v ich pôvodnej gréckej a latinskej podobe. Najskôr však musel zvládnuť vytvorenie písma v gréčtine a latinčine, ktoré pripomínalo humanistické písmo jeho doby, písmo, ktoré je prvým známym predchodcom kurzívy (tiež italika). Prvýkrát ju použil pri vydaní Vergília v roku 1501. Výhradné práva na používanie nového typu písma mu udelil benátsky senát a Alexander VI. 13. novembra a 17. decembra 1502. Ako jeho tlačiarenská dielňa rástla a získavala popularitu, Manutiove inovácie boli rýchlo kopírované po celom Taliansku aj mimo neho, a to aj napriek snahám zabrániť šíreniu falzifikátov. Vďaka rastúcej reputácii svojej dielne, ktorá sa vyznačovala precíznosťou a presnosťou publikácií, oslovil Manutia holandský filozof Erazmus, aby vydal jeho preklady diela Iphigenia in Aulis. Aldus Manutius sa oženil v roku 1505 s Mariou Torresani di Asola, dcérou spoluzakladateľa tlačiarne.
V modernej dobe Jeho meno nesie taliansky Progetto Manuzio, ktorý širokej verejnosti sprostredkúva diela literatúry, príručky, diplomové práce, časopisy a ďalšie dokumenty v elektronickej podobe.
Priekopník desktop publishingu Paul Brainerd nazval svoju spoločnosť Aldus. Táto firma zo Spojených štátov vydala v 80. rokoch 20. storočia program PageMaker, ktorý priniesol široké rozšírenie tlače z osobných počítačov.
Referencie
Pozri aj Humanizmus
Iné projekty
Kategória:Talianski humanisti Kategória:Renesanční humanisti Kategória:Talianski vydavatelia Kategória:Typografi Kategória:Kníhtlačiari Kategória:Osobnosti z Lazia