Fra' Roger de Pins (* 1294, Caucalières, Francúzske kráľovstvo† 28. máj 1365, Rodos) bol francúzsky šľachtic a 29. veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána Jeruzalemského. Bol 5. veľmajstrom Rádu na Rodose, teda v čase, keď boli označovaní ako Rytieri z Rodosu.
O jeho pôvode nie sú presné informácie, je však potvrdené, že pochádzal z Provensalska, narodil sa na Chateau de Pins v Caucalières. Hovorí sa, že bol mladším synom Eudesa de Pins I., aj preto vstúpil do Rádu, keďže jeho starší brat získal tituly a majetky. V zozname rytierov sa prvýkrát spomína v roku 1335, pričom do Rádu vstúpil zrejme po roku 1295, keď bol prijatý jeho predchodca Pierre de Corneillan, a pred rokom 1300, keď bol prijatý jeho nástupca Raymond Berenger.
Roger de Pins patril k rytierom, ktorí ešte pôsobili na Cypre a v rokoch 1303 až 1309 obliehali Rodos. Veľmajstrom sa stal v septembri 1355 po smrti Pierra de Corneillana. Krátko na to zvolal pápež Innocent VI. zhromaždenie johanitov v Avignone, kde presadil reformu Rádu. Tým do istej miery podkopal autoritu de Pinsa a prejavil priazeň zástupcovi veľmajstra v Kastílskej korune a kaplánovi v Amposte Juanovi Fernándezovi de Heredia.
Reforma bola prísna, ale ukázalo sa, že pre Rád prospešná. Zabezpečila návrat k starým tradíciám - v kostoloch a kaplnkách slúžili omše kapláni Rádu alebo svetskí kňazi. Reforma zreorganizovala almužny v komendách, pohostinnosť pre pútnikov a chorých v nemocnici na Rodose a udržiavanie duchovenstva a laických bratov. Pápež tiež nariadil, aby vysoké konventné úrady boli zverené iba schopným rytierom. Pápež tiež zrušil funkcie regionálnych komtúrov, ktoré zaviedol veľmajster Pierre de Corneillan, aby v Kastílskej korune čelil ambíciám Juana Fernándeza de Heredia. Toho pápež následne vymenoval za priora Kastílie a Leónu.
Pápež sa nevzdával plánu na presun sídla Rádu do Malej Ázie, do pevnosti Smyrna. V tom čase Jakub Savojsko-Achájsky navrhol pápežovi predaj práv na Achájske kniežatstvo, Innocent VI. zvažoval, že ho kúpi Rád johanitov. Veľmajster Roger des Pins na jar 1356 poslal do Avignonu troch zástupcov, aby namietali presun sídla Rádu. Do Avignonu dorazili v marci 1357, ale latinský cisár Róbert II. z Tarentu zmaril pápežskú vôľu a bez jeho povolenia nebolo možné obchod zrealizovať. Pápež 25. mája 1357 listom informoval veľmajstra, že jeho úsilie nakoniec zlyhalo a projekt bol zmarený.
Za jeho pôsobenia sa začala na Rodose výstavba rádovej nemocnice, ktorá neskôr slúžila ako zbrojnica (Palazzo dell'Armeria). V roku 1364, teda dva roky po smrti Innocenta VI. a nástupe pápeža Urbana V. zvolal Roger de Pins generálnu kapitulu, ktorá zreformovala viaceré regule Rádu. Okrem iného zakázala laickým johanitom zakázala nosiť na oblečení rádový kríž a nazývať sa rytiermi. Veľmajster dal tiež preložiť regule Rádu do latinčiny, aby sa zjednotil ich výklad v jednotlivých jazykoch. Tie potom rozoslal všetkým komendám a priorstvám.
Veľmajster de Pins podporil účasť Rádu na Alexandrijskej križiackej výpravy, ktorú zorganizoval cyperský kráľ Peter I. s cieľom znovu dobyť Jeruzalem. Loďstvo vyrazilo z Rodosu 4. októbra 1365, ale Roger de Pins sa toho už nedožil, pretože v máji zomrel. Jeho nástupcom sa stal Raymond Berenger.
Referencie
Pozri aj Maltézsky rád Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov
Iné projekty
Kategória:Veľmajstri Rádu maltézskych rytierov Kategória:Francúzski šľachtici Kategória:Maltézski rytieri