Einsatzgruppe H (v preklade „operačná skupina H“ alebo „pohotovostná skupina H“) bola jedna z operačných skupín (), založených nacistickým Nemeckom, pôsobiacim na území Slovenska po vypuknutí Slovenského národného povstania. Einsatzgruppen boli zodpovedné za mnohé masové vraždy spáchané v čase druhej svetovej vojny, predovšetkým na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Einsatzgruppe H, pôsobiacej na Slovensku, sa pripisuje zhruba 5 000 mŕtvych jej príslušníci sú zodpovední za deportáciu približne 9 000 Židov do koncentračných táborov (Plevza udáva celkový počet odvlečených osôb 30 000). Príslušníci kománd sa zúčastnili hromadných popráv, vrátane tých v Kremničke a Nemeckej, a výsledkom ich činnosti a činnosti ďalších nemeckých i slovenských bojových skupín, bolo 200 vypálených obcí a 211 masových hrobov. Po vojne väčšina vinníkov z radov operačnej skupiny H zostala nepotrestaná.
História jednotky Vznik Einsatzgruppe H, presnejšie jej dve najdôležitejšie komandá (Einsatzkommando 13 a 14), bola založená v Brne bezprostredne po vypuknutí Slovenského národného povstania koncom augusta 1944. Na čelo štábu bol menovaný SS-Obersturmbannführer Josef Witiska. Neskôr boli k Einsatzgruppe H priradené ďalšie útvary. Vo výsledku ju tvorilo spolu šesť oddielov, ktoré boli buď úplne novo vytvorená (Einsatzkommando 13 a 14) alebo bola prevelené zo svojich predchádzajúcich pôsobísk na Slovensko (zvláštny oddiel z.b.V. 7a, zvláštny oddiel z.b.V. 15, zvláštny oddiel z.b.V. 29). Ako posledné bolo pod velenie Witisku zverený zvláštny oddiel z.b.V. 27. Podľa Šindelářovej sa tak stalo až v januári 1945.
Organizácia Hlavný štáb Einsatzgruppe H, ktorý má približne 160 príslušníkov, sídlil v Bratislave na adrese Palisády 42. Veliteľom bol Josef Witiska. Pod jeho kontrolu následne spadalo šesť oddielov s vlastnými veliteľmi a štábmi spravidla vo väčších mestách Slovenska: Einsatzkommando 13 (Trenčín), Einsatzkommando 14 (Banská Bystrica), zvláštny oddiel z.b.V. 7a (Senica, Ružomberok), zvláštny oddiel z.b.V. 15 (Nitra) zvláštny oddiel z.b.V. 27 (Prešov) zvláštny oddiel z.b.V. 29 (Bratislava). Velitelia oddielov ďalej zakladali menšie oporné body v rôznych mestách v rámci svojho operačného územia.
Štruktúra Veliteľ: Josef Witiska
Štáb: I. oddelenie – osobné, vedúceWilli Gindel II. oddelenie – správa, vedúciLudwig Beckers III. oddelenie – bezpečnostná služba, vedúciHerbert Böhrsch IV. oddelenie – Gestapo, vedúciErich Frohwann V. oddelenie – spravodajská služba, vedúciBernhard Pape VI. oddelenie – zahraničná spravodajská službaOtto Heyehm Oddiely: Einsatzkommando 13, veliteliaOtto Koslowski, Hans Jaskulsky, Karl Schmitz Einsatzkommando 14, veliteľGeorg Heuser zvláštny oddiel z.b.V. 7a, veliteľGerhard Bast zvláštny oddiel z.b.V. 15, veliteľWerner Hersmann, tento oddiel bol ako jediný rozpustený už vo februári 1945 zvláštny oddiel z.b.V. 27, veliteliaWalter Liska, Ludwig Teichmann, Karl Hermann Rabe zvláštny oddiel z.b.V. 29, veliteliaFranz Hoth, Robert Lehmann, Helmut Glaser
Úloha a činnosť Jednou z hlavných úloh Einsatzgruppe H na Slovensku bolo konečné riešenie židovskej otázky. Slovenské národné povstanie sa stalo pre nemecké orgány príhodnou zámienkou, aby mohli vykonať konkrétne opatrenia vo vlastnej réžii a radikálne „vyriešiť“ židovskú otázku na Slovensku. Príslušníci kománd Einsatzgruppe H okamžite po príchode na miesta svojho určenia začali pátrať po Židoch a zatýkať ich. Najväčšia razia sa v noci na 29. septembra v Bratislave a bolo pri nej zatknutých 1 600 Židov. Stovky a tisíce ľudí boli zásluhou príslušníkov kománd operačnej skupiny transportované do koncentračného a pracovného tábora v Seredi, odkiaľ odišlo do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime a (neskôr) do Terezína 11 transportov.
Oddiely operačnej skupiny H sa podľa dochovaných správ a hlásení významne podieľala na potlačení povstania a aktívne sa zapojila do bojov po boku Wehrmachtu, prípadne ďalších protipartizánskych bojových skupín. Významnou mierou sa zúčastnili aj prenasledovaní povstalcov, partizánov a ich skutočných či domnelých pomáhačov a to najmä po páde Banskej Bystrice, kedy povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Najväčšími „úlovkami“ boli nepochybne povstaleckí generáli Golian a Viest, ktorí boli 3. novembra 1944 zaistení príslušníkmi Einsatzkommanda 14 v Pohronskom Bukovci. Golian a Viest boli vypočúvaní a následne transportovaní do Berlína . Radoví povstalci boli prenasledovaní, zatýkaní, prípadne podrobovaní tzv. „zvláštnemu zaobchádzaniu“ (), čo obvykle znamenalo, že boli na mieste zastrelení. K najväčším vraždám za účasti kománd Einsatzgruppe H došlo na strednom Slovensku v Kremničke a Nemeckej.
Okrem bojových a policajných úloh na Slovensku spadala do jurisdikcie veliteľa Einsatzgruppe H aj spravodajská služba. Velitelia oporných bodov zasielali hlásenie (až dvakrát denne) najskôr na štáb svojho oddielu a to následne zasielalo súhrnné hlásenie hlavnému štábu do Bratislavy. Witiskov štáb dôležité informácie odovzdával nemeckým orgánom, predovšetkým Hlavnému úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA) v Berlíne. Hlásenie jednotlivých kománd obsahovalo komentár k významným udalostiam dňa, k nálade obyvateľstva, dokonca hodnotila kultúrne a hospodárske pomery regiónu, kde sa nachádzalo pôsobisko štábu alebo jeho oporných bodov.
Poznámky
Referencie
Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov