Bitka pri Salamíne (niekedy označovaná ako bitka pri cyperskej Salamíne) sa odohrala v roku 306 pred Kr. a bola jedným z najvýznamnejších námorných stretov v rámci vojen diadochov. Stretli sa v nej flotily Ptolemaia I. a Antigona I. Jednookého, dvoch kľúčových nástupcov Alexandra Veľkého.
Historický kontext Po smrti Alexandra Veľkého ovládol Ptolemaios I. Egypt a strategický ostrov Cyprus, ktorý využíval ako základňu pre operácie proti svojmu rivalovi Antigonovi I. Z Cypru podnikali ptolemaiovské sily nájazdy na pobrežie Sýrie a Malej Ázie. Na začiatku roka 306 pred Kr. sa Antigonos rozhodol túto hrozbu eliminovať a nariadil svojmu synovi Démétriovi ostrov dobyť.Billows, Richard A. Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State, s. 151–152.
Démétrios sa v tom čase nachádzal v Grécku, kde rok predtým vyhnal macedónsku posádku z Atén. Atény sa spolu s Megarou stali jeho spojencami a pri výprave na Cyprus ho sprevádzalo 30 aténskych kvadrirém. Po neúspešnom pokuse získať na svoju stranu Rodos sa Démétrios vylodil na severovýchode Cypru s armádou 15 000 pešiakov a 500 jazdcov. Proti nemu stál Ptolemaiov brat Menelaos s 12 000 pešiakmi a 60 loďami.Wehrli, Claude. Antigone et Démétrios, s. 146.
Predohra a obliehanie Démétrios po vylodení rýchlo obsadil mestá Karpasia a Urania a vyrazil k Salamíne. Menelaos sa mu pokúsil postaviť v otvorenej bitke pred mestom, no bol porazený (stratil 1 000 padlých a 3 000 zajatcov) a musel ustúpiť za hradby. Démétrios k mestu pritiahol svoju flotilu a začal prvé z obliehaní, ktoré mu vyniesli prezývku Poliorkétes (Dobyvateľ miest).
Kľúčovým strojom bola obrovská deväťposchodová veža – helépolis, vybavená katapultmi a balistami. Hoci stroje dokázali vytvoriť prielom v hradbách, Menelaovi sa podarilo útok odraziť a stroje počas noci podpáliť. Medzitým však na volanie o pomoc zareagoval samotný Ptolemaios, ktorý dorazil k Pafosu so silnou flotilou 140 vojnových lodí a 200 transportov s viac než 10 000 vojakmi.
Priebeh bitky 120px|Ptolemaios I. 135px|Démétrios I. Mramorové busty oboch protivníkov: Ptolemaios I. (vľavo) a Démétrios I. Poliorkétés (vpravo). Ptolemaios sa rozhodol pre riskantný nočný presun z Kitionu k Salamíne v nádeji, že prekvapí Démétria a spojí sa s bratovými loďami, čím by získal početnú prevahu. Démétrios však o jeho príchode vedel a prijal protiopatrenia. Svoje lode vybavil balistami a katapultmi, obsadil ich najlepšími vojakmi a flotilu ukotvil pred ústím prístavu. Tým zablokoval Menelaa vo vnútri a vložil sa medzi obe nepriateľské flotily. Démétrios stavil na to, že porazí Ptolemaia skôr, než sa Menelaos prebije z prístavu a udrie mu do tyla.Billows (1990), s. 153–154Diodoros Sicílsky, 20.49.3–5, 20.50.5.
Keď sa Ptolemaiove lode za úsvitu priblížili k mestu, našli Démétriovu flotilu zoradenú a pripravenú. Démétrios sústredil jadro svojho útoku proti Ptolemaiovi. Na zablokovanie prístavu vyčlenil len 10 päťveslíc (kvinkverém) pod velením Antisthéna. Svoje najsilnejšie lode – 7 fénických sedmiveslíc (heptéreis), aténsku eskadru a za nimi 10 šesťveslíc (hexéreis) – umiestnil na ľavé krídlo pod velením nauarcha Média z Larisy. Stred formácie tvorili ľahšie lode a pravé krídlo viedol Hégésippos z Halikarnasu.Billows (1990), s. 153–154, 267.
Ptolemaios na to zareagoval tak, že svoje najväčšie lode sústredil na vlastnom ľavom krídle, ktorému velil osobne. Bitka sa tak zmenila na preteky o to, kto skôr porazí súperovo pravé krídlo a vpadne do stredu nepriateľskej zostavy.Billows (1990), s. 154. Keď boli flotily od seba vzdialené asi tri štádiá (550 m), obaja velitelia vztýčením zlatých štítov dali signál k útoku. Diodoros Sicílsky opisuje zrážku nasledovne:
Démétrios sa vyznamenal osobnou statočnosťou, keď vlastnoručne pobil niekoľko nepriateľov oštepom. Hoci obe ľavé krídla svojich flotíl zvíťazili, Démétrios bol rýchlejší. V momente, keď sa víťazný Ptolemaios otočil, aby udrel na Démétriov stred, zistil, že zvyšok jeho flotily je už na úteku. Menelaovi sa síce podarilo prelomiť blokádu 60 loďami, no na bojisko dorazil až po rozhodnutí.Diodoros Sicílsky, 20.52.3–5.
Dôsledky a politický význam náhľad|Slávna socha Niké Samotrácka (Louvre) býva niekedy spájaná s víťazstvom Antigonovcov pri Salamíne. Po drvivej porážke sa Ptolemaios I. stiahol späť do Egypta. Jeho brat Menelaos bol nútený vydať Salamínu aj s celou posádkou, čím sa sila Démétriovho vojska ešte zvýšila o približne 16 000 pešiakov a 800 jazdcov. Vzťah medzi týmito rivalmi bol však charakteristický vzájomným rešpektom; Démétrios po bitke prepustil Menelaa a ďalších Ptolemaiových príbuzných bez výkupného a so všetkým ich osobným majetkom.Billows (1990), s. 155.Ploutarchos, Démétrios, 17.1.
Podľa Diodora stratil Démétrios len 20 poškodených lodí, zatiaľ čo Ptolemaios prišiel o 80 vojnových lodí a vyše 100 transportov s 8 000 vojakmi. Ploutarchos dokonca uvádza, že Ptolemaios zachránil len osem lodí.Ploutarchos, Démétrios, 16.2–4.
Víťazstvo pri Salamíne malo ďalekosiahle následky: Prijatie kráľovského titulu: Antigonos I. využil tento úspech ako zámienku na oficiálne prijatie titulu basileus (kráľ). Keďže macedónsky trón bol po vražde Alexandra IV. prázdny, Antigonos a jeho syn Démétrios sa vyhlásili za legitímnych nástupcov Alexandra Veľkého. Ostatní diadochovia ich čoskoro napodobnili, čím sa definitívne sformovali samostatné helenistické monarchie.Diodoros Sicílsky, 20.53.2. Dominancia Antigonovcov: Bitka nakrátko zabezpečila Antigonovcom postavenie najmocnejšej sily vtedajšieho sveta, čo viedlo k vytvoreniu koalície ostatných diadochov (Seleuka, Lysimacha a Kassandra) a k ich konečnému stretu v bitke pri Ipse (301 pred Kr.). Kultúrny odkaz: Moderní bádatelia niekedy spájajú toto víťazstvo so vztýčením sochy Niké zo Samothrakie, hoci táto hypotéza zostáva predmetom odborných diskusií.Lawrence, A. W. The Date of the Nike of Samothrace, Journal of Hellenic Studies 46, 1926, s. 213–218.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Vojny diadochov Démétrios I. Poliorkétes Bitka pri Ipse
Kategória:Dejiny Cypru Kategória:Diadochovia Kategória:Námorné bitky Kategória:306 pred Kr.