Bitka pri Rafii (tiež známa ako bitka pri Gaze) sa odohrala 22. júna 217 pred Kr. a bola najväčším vojenským stretom štvrtej sýrskej vojny. V bitke proti sebe nastúpilo egyptské vojsko pod velením kráľa Ptolemaia IV. Filopatora a vojsko Seleukovského kráľovstva vedené kráľom Antiochom III. Veľkým. Bitka patrila k najväčším ozbrojeným stretom v helenistickom svete a rozhodla o osude územia Koilé Syrie (z gr. „Hlboká Sýria“; strategická oblasť zahŕňajúca južnú Sýriu, Palestínu a Feníciu).
Predohra Ptolemaiovci a Seleukovci počas 3. storočia pred Kr. opakovane bojovali o kontrolu nad Sýriou v sérii konfliktov známych ako Sýrske vojny. Štvrtá sýrska vojna začala v roku 219 pred Kr.. V roku 217 pred Kr. sa obe armády stretli pri sýrskom meste Rafia. Podľa historika Polybia si kráľ Antiochos III. vybudoval tábor najprv vo vzdialenosti 2 km a neskôr len 1 km od nepriateľa. Bitke predchádzalo niekoľko menších potýčok a neúspešný pokus o atentát na Ptolemaia IV., ktorý zosnoval prebehlík Theodotos z Aitólie.
Sily a zloženie armád Podľa historika Polybia disponoval Ptolemaios celkovo 70 000 pešiakmi, 5 000 jazdcami a 73 slonmi, zatiaľ čo Antiochos mal 62 000 pešiakov, 6 000 jazdcov a 102 slonov.
Seleukovská armáda Antiochovo vojsko bolo pestrou zmesou národov z celej ríše. Pechota pozostávala z: 5 000 ľahko odetých bojovníkov: Dahovia, Karmančania a Kilikiáni pod velením Byttaka Macedónskeho. 10 000 falangistov (Argyraspides – Strieborné štíty): Elitná jednotka pod velením Theodota z Aitólie (ktorý predtým slúžil Ptolemaiovi, ale zradil ho a odovzdal Antiochovi dôležité územia v Sýrii). 20 000 macedónskych falangistov: Hlavná úderná sila pod velením Nikarcha a Theodota Hemiolia. 2 000 perzských a agriánskych lukostrelcov a prakovníkov spolu s 2 000 Trákmi pod velením Menedéma. 5 000 Médov, Kissiánov a Kadusiánov pod velením Aspasiana. 10 000 Arabov pod velením Zabdibela, ktorí boli naverbovaní z radov susedných kmeňov. 5 000 gréckych žoldnierov pod velením Hippolocha a 2 500 Kréťanov.
Jazdu tvorilo 4 000 mužov pod velením kráľovho synovca Antipatra a 2 000 mužov pod Themisonom. Pred bojovou líniou bolo zoradených 102 indických slonov pod vedením Filipa a Myiska.
Ptolemaiovská armáda Ptolemaios IV. musel pred bitkou vykonať zásadnú reformu armády, pretože nemal dostatok macedónskych osadníkov. Do vojska prvýkrát masovo zaradil domorodých Egypťanov. 3 000 elitných hypaspistov (agéma): Pod velením Eurylocha. 2 000 peltastov: Pod velením Sókrata Boiótskeho. 25 000 macedónskych falangistov: Pod velením Andromacha a Ptolemaia, syna Thrasea. 8 000 gréckych žoldnierov''' a 3 000 Kréťanov pod velením Foxida. 20 000 domorodých Egypťanov: Vycvičených v macedónskom štýle (boj s dlhou sarisou) pod velením ministra Sósibia. 3 000 Líbyjcov a 6 000 Trákov a Galov žijúcich v Egypte.
Jazda bola rozdelená na kráľovskú gardu (700 mužov) a lokálnu egyptskú či líbyjskú jazdu (2 300 mužov) pod velením Polykrata z Argosu. Ostatných 2 000 jazdcov tvorili žoldnieri pod Echekratom. Armádu sprevádzalo 73 afrických slonov.
Vojnové slony Rafia je jedinou známou bitkou, v ktorej proti sebe bojovali africké a ázijské slony. Podľa Polybia boli Antiochove indické slony (Elephas maximus) väčšie a silnejšie než Ptolemaiove africké slony. Dlho sa predpokladalo, že Ptolemaios používal menšie pralesné slony (Loxodonta cyclotis), no moderný výskum DNA naznačuje, že išlo o dnes už vyhynutý poddruh afrického slona z oblasti dnešnej Eritrey (Loxodonta africana pharaoensis''). Polybios opisuje, že africké slony nedokázali zniesť pach a rev svojich indických náprotivkov a v panike ustupovali cez vlastné línie.
Priebeh bitky Po piatich dňoch manévrovania sa obe armády zoradili do boja s falangami v strede. Bitka začala stretom slonov na krídlach. Na ptolemaiovskom ľavom krídle africké slony spanikárili a rozvrátili vlastnú pechotu. Antiochos III. so svojou jazdou prerazil toto krídlo a začal prenasledovať ustupujúcich Egypťanov, čím sa však príliš vzdialil od hlavného bojska.
V strede zatiaľ došlo k rozhodujúcemu stretu faláng. Ptolemaios osobne jazdil medzi radmi a povzbudzoval svojich mužov. Vďaka prítomnosti domorodej egyptskej falangy, ktorá bojovala s veľkým odhodlaním, Ptolemaiovci zatlačili seleukovský stred. Keď si Antiochos uvedomil, že jeho stred je zničený, bolo neskoro na sformovanie nových radov a musel ustúpiť do Rafie.
Dôsledky Ptolemaiovci si víťazstvom zabezpečili provinciu Koilé Syria, no len dočasne – do roku 200 pred Kr., kedy ich Antiochos porazil v bitke pri Panione. Bitka však mala nečakaný vplyv na vnútornú stabilitu Egypta. Domorodí Egypťania, ktorí zohrali v bitke kľúčovú úlohu, získali sebavedomie, čo viedlo k sérii povstaní a vzniku nezávislého kráľovstva v Hornom Egypte, ktoré trvalo takmer 20 rokov.
Referencie
Pozri aj Seleukovská ríša
Kategória:Bitky Grékov Kategória:Dejiny Egypta Kategória:Staroveké Grécko Kategória:217 pred Kr.