Hradisko je miestna časť obce Terňa, bývalá samostatná obec.
Polohopis Hradisko leží na juhovýchodnom úpätí Čergova nad dolinou potoka Ternianka. Nachádza sa približne 3,5 km severne od obce Terňa. Členitý hornatinný povrch chotára tvoria vrstvy treťohorného flyšu. Väčšina katastrálneho územia je zalesnená. Prevláda tu les s porastom buka.
Dejiny Archeologický výskum pri hradisku odhalil črepy keramiky, pochádzajúcej pravdepodobne z 10.–12. storočia. Samotný názov dediny dochoval skutočnosť, že tu bolo slovanské hradisko. S najväčšou pravdepodobnosťou toto hradisko vybudovali a udržiavali obyvatelia starobylej obce Terňa. Dedina Hradisko je však mladšieho pôvodu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, keď boli tunajšie sedliacke domácnosti zdanené od 4 port a obec bola majetkovou súčasťou panstva hradu Šariš. Predpokladá sa, že obec bola vybudovaná usadlíkmi, s najväčšou pravdepodobnosťou to boli valasi, Rusíni, podľa zákupného práva v druhej polovici 14. stor. V 16. storočí bolo Hradisko dokázateľne valaskou dedinou. Povinnosti tunajších obyvateľov poznáme z roku 1557. Valaský šoltýs musel každoročne odovzdať zemepánovi jahňa, zajaca a živého krahulca. Každá valaská domácnosť ročne vyplácala 50 denárov a z oviec odovzdávala každý dvadsiaty kus. Ak by niektorá ovce nemala, vyplácala 8 denárov a odovzdala oštiepok a kožený konský popruh. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných domov valachov a šoltýsa. V roku 1787 bolo v obci 22 domov a 239 obyvateľov, v roku 1828 60 domov a 441 obyvateľov. Chotár obce mal rozsiahle lesy, ktoré v 19. stor. patrili krompašským železiarňam. Po druhej svetovej vojne nastal masívny odliv obyvateľov. 25. 6. 1991 Vláda Slovenskej republiky schválila pričlenenie obcí Babin Potok a Hradisko k obci Terňa.
Pamiatky
Sídlisko z doby bronzovej, archeologická lokalita. Lokalita doposiaľ nebola systematicky skúmaná a nie je prezentovaná.
Zaniknutý hrádok, archeologická lokalita z 13. storočia. Lokalita nie je prezentovaná.
Gréckokatolícky Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s južnou bočnou kaplnkou, polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 80. rokov 18. storočia. Pôvodne mal kostol aj severnú bočnú kaplnku, tá však zanikla. Loď je zaklenutá pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Nachádza sa tu trojetážový ikonostas z konca 18. storočia s rokokovými prvkami. V južnej kaplnke je umiestnené tabernákulum s reliéfom kalicha z rovnakého obdobia ako ikonostas. Fasády chrámu sú hladké, s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Južná kaplnka má nárožné skosenia, ukončená je taktiež ihlancovou helmicou.
Referencie
Kategória:Terňa Kategória:Miestne časti na Slovensku