Laskarina Bubulina (aj Bouboulina; grécky Λασκαρίνα Μπουμπουλίνα; albánsky Dhaskarina Pinoçi; * 11. máj 1771, Konštantínopol – † 22. máj 1825, Spetses) bola grécka námorná veliteľka, hrdinka gréckej vojny za nezávislosť.

Život Bubulina pochádzala z rodiny Arvanitov na ostrove Ydra. Bola dcérou kapitána Stavrianosa Pinotsisa (albánsky Stavro Pinoçi) a jeho manželky Skevo.Robert Elsie (Hrsg.): A Biographical Dictionary of Albanian History. Tauris, London u. a. 2013, ISBN 978-1-78076-431-3, S. 48, (online bei google books). Narodila sa vo väznici v Konštantínopole, keď jej matka navštívila svojho umierajúceho manžela, ktorého tam držali Osmania kvôli jeho účasti na povstaniach na Peloponéze v rokoch 1769/70, takzvanej orlovovej vzbure. Po otcovej smrti žila s matkou na Ydre takmer štyri roky. Potom, čo sa jej matka znovu vydala za kapitána Dimitria Lazaru-Orlofa, vyrastala s ôsmimi nevlastnými súrodencami na ostrove Spetses.

Bubulina sa vydala vo veku sedemnástich rokov za Dimitria Giannuzasa a neskôr ako tridsaťročná za Dimitria Bubulisa. Obaja jej manželia zahynuli ako námorní kapitáni v bitkách s pirátmi, ktorí prepadli ich lodi. Jej druhý manžel bol prepadnutý dvoma alžírskymi pirátskymi loďami, ktoré sa mu podarilo zničiť, a keď už bola bitka vyhraná, bol zasiahnutý guľkou.

V roku 1811 bola Bubulina dvakrát ovdovelá a bola matkou siedmich detí, ale zároveň bola veľmi bohatá vďaka majetku zdedenému po manželoch. Spoluvlastnila niekoľko lodí a postupom času postavila tri svoje. Medzi nimi bol aj slávny Agamemnón.

V roku 1816 sa osmanskí vládcovia pokúsili zabaviť Bubulinin majetok, pretože jej druhý manžel podporoval svojimi loďami ruské flotilu v rusko-tureckej vojne. Bubulis naozaj za svoje služby dostal od Rusov čestné občianstvo ako kapitán ruského námorníctva . Aby Bubulina zachránila svoje imanie, odplávila sa do Konštantínopolu, kde požiadala o podporu ruského veľvyslanca grófa Stroganova, známeho filheléna, s poukazom na služby jej manžela Rusku. Jej lode potom boli prevedené pod ruskú vlajku, a boli tak chránené obchodnou zmluvou medzi Ruskom a Tureckom. Aby ju ochránil a zachránil pred hroziacim zatknutím Turkami, poslal ju Stroganov na Ukrajinu, kde jej cár Alexander I. dal k dispozícii statok.

Pred odchodom do Ruska absolvovala audienciu u sultánovej matky Valide Sultán, na ktorú urobila dojem Bubulinina osobnosť a jej žiadosť o pomoc. Bubulina zostala v Rusku asi tri mesiace a čakala, až sa situácia upokojí a kým sultánka nepresvedčí svojho syna sultána Mahmuta II., aby vydal dekrét, ktorý by Bubuline jej majetok ponechal. Potom sa Bubulina okamžite vrátila na Spetses.

Účasť v oslobodeneckej vojne

Prípravy Počas svojho pobytu v Konštantínopole alebo snáď počas neskoršej cesty do Konštantínopola v roku 1818 sa Bubulina stala - ako jediná žena, ktorej bolo povolené členstvo - členkou tajnej spoločnosti Filiki Eteria, ktorá už roky pripravovala Grékov na vzburu proti osmanskej nadvláde.

Po návrate na Spetses sa teda začala pripravovať na nadchádzajúcu revolúciu. Tajne skupovala zbrane a strelivo, pašovala ich svojimi loďami na Spetses zo zahraničných prístavov a schovávala ich vo svojom dome alebo v iných častiach ostrova. V roku 1820 bola v lodenici na ostrove dokončená stavba jej vlajkovej lode Agamemnon. Bola to 33 metrov dlhá korveta vyzbrojená 18 delami. Niektorí ostrovania Bubulinu udali Turkom, že stavia vojnovú loď. Vzhľadom na to, že existovali obmedzenia týkajúce sa veľkosti a výzbroje lodí v gréckych rukách, bola Bubulina obvinená. Podplatením tureckého úradníka, ktorý vykonával inšpekciu lode, sa jej však podarilo nielen dokončiť stavbu, ale aj vyhnať svojich žalobcov z ostrova.

V roku 1819 Bubulina znovu vyplávala do Konštantínopolu, možno aby sa bránila proti obvineniam okolo stavby Agamemnona. Stretla sa tam s pravoslávnym patriarchom Gregorom V. a diskutovala s ním o načasovaní povstania.

Oslobodzovacie boje 13. marca 1821, dvanásť dní pred oficiálnym zahájením vojny za nezávislosť, Bubulina vyvesila na hlavný stožiar Agamemnona v spetsesskom prístave prvú revolučnú vlajku s vyobrazením orla, kotvy a fénixa vylietajúceho z plameňov a pozdravila ju delovými výstrelmi. 3. apríla Spetses povstal – bola to prvá námorná sila, ktorá sa pripojila k povstaniu. O niekoľko dní neskôr sa pripojili námorníci ostrovov Ydra a Psara. Tieto tri ostrovy mali tristo lodí a hrali vo vojne vedúcu úlohu. Bez silného námorníctva by Grécko sotva dosiahlo nezávislosť.

Počas revolúcie Buboulina viedla vlastnú malú súkromnú armádu zloženú z obyvateľov svojho ostrova, ktorú sama vyzbrojila, kŕmila a platila, rovnako ako posádky svojich lodí. Tieto výdavky trvali niekoľko rokov a zahŕňali aj veľké sumy peňazí na jedlo a strelivo na pomoc gréckym jednotkám okolo tureckých pevností Nafplio a Tripoli. Takto Bubulina počas prvých dvoch rokov vojny minula celé svoje značné imanie. náhľad|Bubulina na palube Agamemnona, Peter von Hess Po povstaní Bubulina odplvala k Nafpliu ako veliteľka flotily ôsmich lodí - z ktorých päť bolo jej vlastných - a začala ho blokovať od mora. Nafplio bolo považovan za nedobytný so svojimi tromi pevnosťami - Bourci, Akronuplia a Palamidi - vyzbrojenými 300 delami. Bubulina so svojimi jednotkami pristála v blízkosti Myli, kde s ohnivými prejavmi a veľkým nadšením povzbudzila vojakov gréckych pozemných síl, aby vytrvali v obliehan Nafplia. Jej útoky na opevnenie pobrežia Nafplia, počas ktorých povzbudzovala svojich dôstojníkov a vojakov pod paľbou, sú označované za hrdinské. Nafplio získali Gréci 30. novembra 1822 po takmer dvoch rokoch obliehania.

Bubulina sa tiež zúčastnila námornej blokády a následného dobytia mesta Monemvasia. Ich lode tiež blokovali Pylos a priniesli pomoc pobrežnému mestu Galaxidi v Korintskom zálive. Kapitánmi lodí boli ich synovia a nevlastní bratia. Ich ľudia tiež bojovali na zemi spolu s gréckymi pozemnými silami. V bitke pri Argose bojovalo niekoľko desiatok mužov za Spetsia pod Bubuliným prvorodeným synom Giannisom Giannuzasom proti viac ako dvom tisícom Turkov pod velením Veli-beja. Bitka bola nerovná, Giannuzas bojoval pešo proti tureckým jazdcom a Veli-bejovi, ktorého jeho vojaci chránili. Dokázal Turka zhodiť z koňa a mečom ho smrteľne zranil. Potom však Giannuzasa zasiahla guľka do čela a zabila ho.

Niekoľko dní pred pádom Tripolisu, hlavného mesta Peloponézu a sídla osmanského vládcu regiónu, prišla Bubulina do gréckeho tábora za mestom na bielom koni v sprievode svojich špeciálnych bojovníkov. Bola prijatá s hlasným jasotom. Na poli sa stretla s generálom Theodorosom Kolokotronisom, vedúcou osobnosťou vojny za nezávislosť. Vzájomná úcta ich doviedla k uzavretiu priateľstva tak blízkeho, že neskôr prepojili svoje rodiny sobášom svojich detí Eleni Bubuliovej a Panosa Kolokotronisa. Bubulina sa zúčastnila vojnových porád a rozhodovania s rovnakým hlasom ako ostatní generáli. Začali ju oslovovať Kapetanissa (kapitánka) a Megali Kyra (veľká dáma).

11. septembra 1821 Tripolis padol do rúk gréckym obliehateľom. Po páde mesta nasledoval masaker, ktorý trval tri dni a noci a stál život tridsaťtisíc ľudí. Počas tohto masakru Bubulina zachránila hárem miestneho pašu, vládcu mesta. Urobila tak s nasadením vlastného života po tom, čo ju pašova manželka požiadala o záchranu životov háremových žien a ich detí. Tým Bubulina plnila svoj sľub, ktorý dala sultánovej matke v Konštantínopole v roku 1816 (ktorá zasiahla, aby zachránila Bubulinino imanie), že ak ju kedykoľvek požiada o pomoc turecká žena, neodmietne ju, ale naopak sa bude maximálne snažiť jej pomôcť.

Po získaní nezávislosti Po dobytí Nafplia sa Bubulina usadila v dome, ktorý jej daroval štát ako odmenu za jej služby národu. Na konci roku 1824 bola krajina spustošená ďalšou občianskou vojnou, v ktorej grécke politické strany bojovali o moc napriek stálej tureckej hrozbe. Panos Kolokotronis, Bubulinin zať, bol zavraždený, a jeho otec, generál, zatknutý a držaný v zajatí svojimi politickými oponentmi v kláštore na Ydre.

Bubulina rozhodne odmietla Kolokotronisovo väznenie. Vláda ju preto považovala za nebezpečnú a bola dvakrát zatknutá. Nakoniec bola odvezená späť do Spetses, kde zostala až do svojej smrti, chudobná a zatrpknutá kvôli politikom a výsledku boja za slobodu. Zrazu bol národ znova vo veľkom nebezpečenstve. 12. februára egyptský generál Ibrahim pristál takmer nerušene so 4400 egyptskými vojakmi na juhu Peloponézu. Toto vylodenie bolo predvojom nasledujúcej veľkej invázie, počas ktorej Turci do značnej miery dobyli späť Peloponéz. Po Ibrahimovom útoku politici Kolokotronisa prepustili a znovu mu ponúkli vedenie armády.

Bubulina sa pripravovala na účasť v nových bojoch, keď nečakane zomrela: bola zastrelená pri hádke s členmi rodiny Kucisovcov z ostrova Spetses. Dôvodom sporu bol únos Kucisovej dcéry Bubulininým synom Giorgiosom Giannuzasom. Bubulinina vlajková loď Agamemnón mala smutný osud. Po majiteľkinej smrti bola jej potomkami predaná gréckemu štátu a potom premenovaná na Spetses. Počas bojov občianskej vojny v roku 1831 bola spálená gréckym admirálom Andreasom Miaulisom na námornej základni Poros.

Pamiatka Po Bubulinenej smrti jej ruské námorníctvo udelilo čestný titul admirála. Početné ulice v Grécku sú pomenované podľa Bubuliny. Tiež mnoho lodí – od fregaty gréckeho námorníctva cez tanker až po nespočetné množstvo rybárskych člnov – bolo pomenovaných po Bubuline. Bola zobrazená na päťdesiatdrachmových bankovkách vydaných v roku 1978 a na gréckych drachmových minciach v rokoch 1988 až 2001.

Jej pomníky stoja v prístavoch ostrovov Ydra a Spetses .

Referencie

Literatúra Gerhard Grimm: Bubulina, Laskarina . In: Mathias Bernath, Karl Nehring (Hrsg.): Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas. Band 1: A – F (= Südosteuropäische Arbeiten. 75, 1). Oldenbourg, Mníchov 1974, ISBN 3-486-47871-0, S. 264 f.

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Osobnosti z Konštantínopola Kategória:Grécke vojenské osobnosti Kategória:Grécki moreplaci Kategória:Grécki aktivisti Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť Kategória:Admiráli Ruského cárskeho námorníctva Kategória:Členovia Filiki Eteria Kategória:Osobnosti na gréckych bankovkách Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach Kategória:Obete vrážd