Theoxenia ( – theoxenia; z – „boh“ a – „pohostinnosť“) boli v starovekom Grécku posvätné hostiny usporadúvané pre bohov alebo heroov. Počas týchto obradov sa k božstvám pristupovalo ako k pozvaným hosťom, prípadne boli bohovia vnímaní ako hostitelia, ktorí k spoločnému stolu pozvali smrteľníkov.
Pôvod a charakteristika Korene theoxenií siahajú do najstarších období gréckych dejín. Príklady hostín pre bohov sa objavujú už u Homéra, ktorý v prvej piesni Iliady opisuje, ako sa dvanásť olympijských bohov zúčastňuje na hostine u „bezúhonných Etiópov“.Homér, Iliada 1.425. Hésychios z Alexandrie definuje theoxenie ako „spoločnú hostinu všetkých bohov“, čo pravdepodobne odkazuje na dvanásť hlavných božstiev Olympu, hoci okruh uctievaných bytostí bol v praxi širší.Hesychius, s.v.
Existovali dve formy uctievania: Súkromné: Rodiny alebo kmeňové spoločenstvá si uctievali špecifických bohov alebo heroov pri fixných príležitostiach, akými boli narodeniny, významné úspechy alebo vojenské víťazstvá. Tento zvyk potvrdzujú antickí autori ako Hérodotos, Euripides či Platón. Verejné: Štátom organizované oslavy (civic celebrations), z ktorých najvýznamnejšie boli delfské theoxenie, ktoré dali meno celému mesiacu.
Delfské theoxenie a kalendár V Delfách bol tento sviatok natoľko významný, že podľa neho niesol názov celý mesiac Theoxenios (starogr. ). Tento názov je špecifický pre delfský kalendár a v rámci starogréckeho kalendárneho systému zodpovedal obdobiu približne marec – apríl. V najznámejšom atickom kalendári mu časovo zodpovedal mesiac Elafébolión, zasvätený bohyni Artemis.
Pôvodne bol hlavným božským hosťom na hostinách Zeus, no v historických dobách dominoval kult Apolóna a jeho matky Létó. Verilo sa, že práve v tomto jarnom období sa Apolón vracia zo zeme Hyperborejcov, aby v Delfách opäť udeľoval veštby. Festival predpokladal prítomnosť božstiev pri spoločnom stole, pričom bohovia boli symbolicky usadení na čestné lehátka (pulvinar).
Zaujímavosťou delfského rítu bolo, že každý, kto priniesol bohyni Létó najväčší pór, získal podiel z jej posvätného stola a zvyšok kňazi rozdelili medzi prítomných. Čestné pozvanie k Apolónovmu stolu dostával aj slávny básnik Pindaros, pričom toto privilégium sa dedilo aj u jeho potomkov.
Uctievané božstvá Hoci sa theoxenie spájajú s Apolónom, hostiny sa často konali aj pre iných bohov: Dioskúrovia (Kastor a Polydeukes): Ich kultová „pohostinnosť“ bola rozšírená v dórskych štátoch a v Aténach. Verilo sa, že ak ich víťaz po bitke náležite pohostí, dvojičky mu poskytnú pomoc v ďalšom boji. Dionýzos: Na ostrove Andros boli hostiny pre Dionýza sprevádzané zázračným vytekaním vína z chrámu. Tieto oslavy niesli špecifický názov Theodaisia (). Plutón a Zeus Sótér: Boli uctievaní podobnými rítmi v Aténach, často v budove Prytaneionu.
Súvislosť s rímskym lectisterniom Grécke theoxenie slúžili ako priamy vzor pre rímsky náboženský obrad lectisternium (z lat. lectum sternere – „prestierať lôžko“). Tento rítus bol do Ríma oficiálne zavedený v roku 399 pred Kr. na pokyn sybilských kníh (písaných v gréčtine) počas ničivej epidémie moru.
Obrad bol súčasťou tzv. „gréckeho spôsobu“ (ritus Graecus), ktorým Rimania adaptovali helénske náboženské prvky. Podobne ako pri theoxeniách, aj v Ríme boli sochy božstiev umiestnené na čestné lehátka (pulvinaria) pred bohato prestreté stoly s obetinami. Týmto aktom „pohostenia“ bohov sa mala v časoch krízy obnoviť ich priazeň voči štátu.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Atický kalendár Apolón
Kategória:Starogrécke sviatky