Oktawiusz Jurewicz (* 30. apríl 1926, Starosielce† 28. apríl 2016, Varšava) bol poľský historik, filológ (latinista a helenista), byzantológ a univerzitný profesor.

Hoci nebol prvým poľským byzantológom, ako prvému sa mu podarilo zjednotiť rozptýlené poľské vedecké prostredie. Ako učiteľ zanechal generácie filológov a historikov.

Život Narodil sa 30. apríla 1926 v Starosielcach, ktoré boli v tom čase menším mestečkom pri Białymstoku. Po druhej svetovej vojne začal štúdium klasickej filológie na Univerzite Mikuláša Koperníka v Toruni, kde medzi jeho učiteľov patrili Stanisław Skimina, Stefan Srebrny či Karol Górski. Následne študoval na Varšavskej univerzite, kde obhájil magisterskú diplomovú prácu De breviloquentia Tacitina (1950) a aj následne dizertačnú prácu Niewolnicy w komediach Plauta (slov. „Otroci v Plautových komédiách“), napísanú pod vedením prof. Kazimierza Kumanieckého (1954).

Po zisku doktorátu začal Jurewicz pôsobiť ako odborný asistent na Katedre klasickej filológie Varšavskej univerzity, s ktorou zostal zviazaný počas celého svojho akademického života. V tom čase zmenil zameranie svojho výskumu. Hoci ešte publikoval doktorandskú prácu a niekoľko článkov o Plautových komédiách, sústredil sa už na byzantské štúdiá. Absolvoval niekoľko vedeckých stáží na univerzitách v Belehrade, Berlíne, Budapešti, Kolíne, Mníchove, Moskve a Paríži, pričom pripravoval monografiu Cesarz Andronik I Komnen (slov. „Cisár Andronikos I. Komnénos“), ktorú v roku 1962 predložil ako habilitačnú prácu (vydanú vo Varšave a následne v nemčine v Amsterdame).

V roku 1962 sa stal docentom na Varšavskej univerzite, v roku 1971 mimoriadnym profesorom a v roku 1986 riadnym profesorom. Bol tiež vedúcim Ústavu gréckej, byzantskej a novo-gréckej filológie (1963 až 1966), prodekanom a potom dekanom Filologickej fakulty (1966 až 1973), ktorá bola neskôr transformovaná na Fakultu polonistiky a slavistiky.

V rokoch 1973 až 1979 pôsobil v Paríži ako asociovaný profesor na Slavis­tickom inštitúte Parížskej univerzity IV – Sorbonny a zároveň ako riaditeľ Centre de Civilisation Polonaise na tejto univerzite. Založil a redigoval vedecký časopis Les Cahiers Franco‑Polonais (ročníky 1977 až 1983).

Po návrate do Poľska sa stal riaditeľom Katedry klasickej filológie, ktorú premenil na Inštitút klasickej filológie. Funkciu riaditeľa zastával do odchodu na dôchodok v roku 1996. Viedol aj Katedru gréckeho a byzantského jazyka. Dôležité organizačné funkcie plnil aj v rámci Poľskej akadémie vied.

vľavo|náhľad|Hrob Oktawia Jurewicza, Cmentarz Bródnowski, Varšava

V roku 1963 založil spolu s profesorkou Halinou Evert‑Kappesovou Byzantskú komisiu pri Výbore pre antickú kultúru PAN. Prvým predsedom bol formálne prof. Kazimierz Kumaniecki, no skutočným hýbateľom projektu bol práve Jurewicz. Komisia získala štatút Poľského národného komitétu v Medzinárodnej asociácii byzantských štúdií.

Po odchode do dôchodku v roku 1996 pokračoval vo výskume a prednášal na Interdisciplinárnom inštitúte Artes Liberales Varšavskej univerzity až do svojich 86 rokov. Zomrel v apríli 2016 vo veku nedožitých 90 rokov. Pohreb sa konal 6. mája v Kostole svätého Vincenta à Paulo vo Varšave. Bol pochovaný na Bródnovskom cintoríne.

Dielo Pripravil zásadné pomôcky pre výučbu klasických jazykov (latinčina a starogréčtina) v Poľsku: Język łaciński dla lektoratów szkół wyższych (slov. „Latinský jazyk pre lektoráty vysokých škôl“; s Lidiou Winniczukovou a Janinou Żuławskou, celkovo 24 vyd.: 19782003), Gramatykę historyczną języka greckiego (slov. „Historická gramatika gréckeho jazyka“; 2 vyd.: 19921999); Starożytni Grecy i Rzymianie w życiu prywatnym i państwowym (slov. „Starovekí Gréci a Rimania v súkromnom a verejnom živote“; 1968, s L. Winniczukovou); dvojjazyčné vydanie všetkých diel Horácia (2 zv., 19861988); nový grécko‑poľský slovník (poľ. Słownik grecko-polski; 20002001; jednozväzková edícia v 2015).

Ako odborník na grécky jazyk pripravil viaceré preklady byzantských diel: Alexiádu od Anny Komnény (19691972, 2005), Historické materiály of Nikéfora Bryennia (1974), Chronografiu od Michaéla Psella (1985) či päť zväzkov Fótiovho diela Bibliotheca (5 zv., 1986 až 1999, 2007).

Jeho habilitačná práca Cesarz Andronik I Komnen (slov. „Cisár Andronikos I. Komnénos“) naznačila Jurewiczov záujem o byzantské dejiny v kontexte poľských dejín. Venoval sa aj byzantsko‑ruským a náboženským témam, ktoré zavŕšila jeho monografia Schizma wschodnia (slov. „Východná schizma“; 1969).

Pod jeho vedením vznikli aj základné poľské kompendiá: Historia literatury bizantyńskiej (slov. „Dejiny byzantskej literatúry“; 1984, 2. vyd.: 2007), Encyklopedią kultury bizantyńskiej (slov. „Encyklopédia byzantskej kultúry“; 2002).

Ocenenia Za svoje zásluhy získal Jurewicz viaceré ocenenia: tri ceny ministra školstva za vedeckú a organizačnú činnosť, Grécky zlatý kríž za zásluhy a Cenu vydavateľstva Feniks 2000 za preklad 5 zväzkov Fótiovho diela Bibliotheca. Zväzky Fótiovej Bibliotheca boli v roku 1999 darované pápežovi Jánovi Pavlovi II. pri 50. výročí vydavateľstva PAX. V roku 1998 mu poľskí byzantológovia venovali festschrift Mélanges d’histoire byzantine offerts à Oktawiusz Jurewicz à l’occasion de Son soixante-dixième anniversaire (slov. „Zborník príspevkov o byzantských dejinách venovaný Oktawiuszovi Jurewiczovi pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín“).

Referencie

Ďalšia literatúra

Iné projekty

Kategória:Poľskí byzantológovia Kategória:Poľskí filológovia Kategória:Poľskí historici Kategória:Poľskí prekladatelia Kategória:Poľskí vedeckí spisovatelia Kategória:Poľskí univerzitní profesori Kategória:Absolventi Varšavskej univerzity Kategória:Vyučujúci na Varšavskej univerzite Kategória:Členovia Poľskej akadémie vied