Bitka pri Acheloj () alebo bitka pri Anchiale bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Bulharmi na čele s cárom Simeonom. Odohrala sa 20. augusta 917. Bitka sa skončila víťazstvom bulharských síl.
Byzantskú armádu pod velením domestika Leóna Fóku sprevádzala flotila pod velením neskoršieho cisára Romana (I.) Lekapéna. Byzantínci očakávali pomoc pečenežských a srbských jednotiek, no Bulhari zaútočili skôr, ako sa ich sily stihli spojiť, vďaka čomu byzantské vojsko presvedčivo porazili.
Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici 10. storočia. Spolu s bitkou pri Katasyrtai prispela k pádu režimu Zóé Karbonopsiny a paraikomomena Kónstantina. Pre cára Simeona a Bulharov zase poskytla základ pre širokú ofenzívu na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.
Situácia pred bitkou
náhľad|Zlatý solidus Konštantína VII. a Zóé Karbónopsiny|vľavo
V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku 916 sa však v Konštantínopole odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého cisára Konštantína VII., Zóé Karbónopsina, ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát. Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského cára Simeona I. stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.). Za týmto účelom vytvorila v rokoch 916917 po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti Bulharom, v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj Srbi, Chorváti, Pečenehovia a Maďari (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov). Následne sa armáda vedená vojenským vodcom Leónom Fókom zhromaždila v lete 917 vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto Silivri v Turecku) a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom. Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.
vľavo|náhľad|Pečať bulharského cára Simeona I.
Simeon I. sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.
náhľad|Byzantská armáda skladá prísahu pred bitkou pri Acheloj, iluminácia, 12./13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid
Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne 6. augusta 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky Východnej Starej planiny smerom k Anchialu (dnes Pomorie) a Mesembrii (dnes Nesebar), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou. Byzantínci dorazili do Anchialu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom Romanom Lekapénom (neskorším cisárom Romanom I.) a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov Gallipoli v európskej časti Turecka) Ióannom Bogom, v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Roman Lekapénos prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.
Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.
vľavo|náhľad|Mapa znázorňujúca pohyby vojsk súvisiace s bitkou pri Acheloj (917)
Bitka K stretu došlo 20. augusta 917 pri ústí rieky Acheloj na poli severozápadne od mesta Anchialos.
náhľad|Vrch Biberna neďaleko dediny Kableškovo, odkiaľ cár Simeon pozoroval bitku pri Acheloj
Byzantská armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. León Fókas nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok. V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny Kableškovo, ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich. Mnohí byzantskí velitelia boli zabití (vrátane Kónstantina Lipsa) a hlavnému veliteľovi Leónovi Fókovi sa len s obtiažami podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialu a neskôr do Konštantínopolu. Straty bulharskej armády sú neznáme.
Obraz v kronikách Byzantský kronikár Ióannes Skylitzes (Skyl. 203,94204,37) uvádza dve vysvetlenia porážky. Podľa prvej verzie sa kôň Leóna Fóku splašil a vrátil sa bez jazdca do tábora, čo vojakov viedlo k domnienke, že León padol v boji. Druhá verzia hovorí, že León prenasledoval Bulharov, keď sa k nemu doniesla správa, že Roman Lekapénos sa odklonil do Konštantínopola, aby sa zmocnil cisárskej moci. León sa mal okamžite vydať do tábora, aby zistil pravdu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Byzantsko-bulharské vojny Kategória:Bitky Byzantskej ríše Kategória:Bitky v 917 Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky v Bulharsku Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše