Chrám svätého Mikuláša () je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Vraca v rovnomennej oblasti v severozápadnom Bulharsku.

Stavba má pridelený štatút kultúrnej miestneho významu. Svojou architektúrou a bohato zdobeným interiérom sa Chrám svätého Mikuláša radí medzi najcennejšie kultúrne a historické pamiatky v meste.

Je metropolitným chrámom Vračanskej metropoly. Chrámový sviatok sa slávi 6. decembra.

Iné názvy Chrám je známy aj ako Metropolitný chrám svätého Mikuláša (), alebo Katedrálny chrám svätého Mikuláša z Myry ().

Lokalita Pohľad na chrám z juhovýchodu|náhľad|vľavo Chrám svätého Mikuláša sa nachádza v centrálnej časti mesta Vraca na námestí „Christo Botev“ (, doslova námestie Christa Boteva).

V areáli chrámového dvora sa okrem Chrámu svätého Mikuláša nachádza ešte podzemný tzv. Bojarský chrám.

Dejiny Pohľad na južnú fasádu chrámu|náhľad|vľavo Chrám je postavený na mieste malého staršieho chrámu z roku 1858. Výstavba dnešnej budovy sa začala v priebehu roku 1865 a bola slávnostne ukončená 21. júla 1867. Rok dokončenia výstavby chrámu je vyrytý v rímse pod oknami v oltárnom priestore nad apsidou. Na výstavbe sa, či už finančne, darovaním materiálu, alebo fyzickou prácou podieľalo takmer celé obyvateľstvo mesta.

V priebehu roku 1908 bola k západnej fasáde chrámu pristavaná zvonica. V roku 1930 bola k severnému vchodu do chrámu pristavaná arkádová predsieň. V roku 1958 bola chrámová kupola pokrytá meďou.

V roku 1977 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.

Koncom júla 2013 bol chrám poškodený v dôsledku požiaru, Nasledovali reštaurátorské práce, ktoré boli ukončené v priebehu roku 2014 a 6. decembra toho istého roku bol chrám po rekonštrukcii opätovne vysvätený. Cena rekonštrukcie dosiahla čiastky 250 798 bulharských levov.

V súčasnosti je chrám funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi, okrem liturgií sa však v chráme tiež často organizujú hudobné podujatia.

Charakteristika Detailný pohľad na chrámovú zvonicu|náhľad|vľavo Autorom stavby je staviteľský majster z Triavny, Kaňo Denev.

Chrám svätého Mikuláša je trojloďový s centrálne umiestnenou kupolou. Kupola je podopieraná systémom arkád, ktoré spájajú v hornej časti dve dvojice stĺpov. V západnej časti je chrám zakončený nartexom nad ktorým sa nachádza empora, dostupná z obidvoch strán po drevených schodiskách.

Chrámová zvonica je osemstenného pôdorysu, k západnej fasáde bola pristavaná v neskoršom období. Vo vrchnej časti je zvonica ukončená pologuľovou kupolou.

Chrám má celkovo tri vchody a to v západnej, v severnej a v južnej fasáde, pričom tento vchod vedie do priestoru oltára. Pred severným vchodom sa nachádza arkádová predsieň, pristavaná v roku 1930.

V chrámovom dvore sú na znak úcty pochované významné a zaslúžilé osobnosti z Vrace a v samotnom chráme spočívajú v spoločnom hrobe telesné pozostatky vračanských metropolitov. V chráme sú tiež uložené relikvie prvého vračanského metropolitu po oslobodení Bulharska z osmanskej nadvlády.

Výzdoba interiéru Ikonostas a ikony Interiér chrámu je vyzdobený mnohými umelecky hodnotnými dielami, vrátane ikon, ktoré namaľoval významný umelec Stanislav Dospevski v roku 1874. Autormi ďalších ikon boli umelci G. Žeľazkov a K. Kašev.

Ikonostas bol zhotovený v roku 1887 a jeho autorom je rezbársky majster Anton Stanišev z debarského regiónu v dnešnom Severnom Macedónsku.

Fresková výzdoba Fresky chrámu zobrazujú slovansko-bulharských svätcov Cyrila a Metoda, svätého kniežaťa Borisa a svätú Paraskevu. Kupolu chrámu zdobí zložité zobrazenie Všemohúceho Boha, pod ktorým sú zobrazení štyria evanjelisti.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1977 je stavba vedená ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre umeleckú hodnotu stavby.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Katedrály v Bulharsku Kategória:Stavby vo Vraci Kategória:Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1867