Vilhelms Purvītis (* 3. marec 1872, Zaube, Livónska gubernia, Ruské impérium (dnes Lotyšsko) – † 14. január 1945, Bad Nauheim) bol lotyšský maliar, považovaný za zakladateľa lotyšskej národnej školy krajinomaľby. Začínal ako realista, neskôr sa priklonil k impresionizmu.
Maliarstvo vyštudoval na Petrohradskej akadémii umení (1890 – 1897) a v ateliéri krajinomaľby Archipa Ivanoviča Kuindžiho. Bol členom výtvarných združení Rūķis, Mir iskusstva a Kunstverein.
Život a dielo Po štúdiách získal za svoje dielo Pēdējie stari (Posledné lúče) možnosť ísť na zahraničnú služobnú cestu a v roku 1898 sa spolu s Janisom Rozentālsom a Jānisom Valtersom vydal do Nemecka, potom do Francúzska a Rakúsko-Uhorska. Po návrate (1899) sa usadil v Rige, dával súkromné hodiny a tvoril. Po ruskej revolúcii (1905) sa Purvītis vydal v roku 1906 do Revea (teraz Tallinna) a stal sa učiteľom kreslenia na miestnej reálnej škole. V tejto dobe sa v jeho diele prvýkrát objavili mestské motívy: Rēvele miglā (Reveľ v hmle).
Vyučoval maliarstvo na Mestskej umeleckej škole v Rige (19091915). Po začiatku prvej svetovej vojny bola škola v roku 1915 presunutá do Petrohradu a v roku 1916 zrušená. Roku 1913 sa stal akademikom petrohradskej Akadémie umenia. Po ruskej revolúcii (1917) sa Purvītis vydal na liečenie do Nórska, kde v Osle usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu. V roku 1918 sa vrátil do Rigy okupovanej Nemeckom. Ešte pred koncom lotyšskej vojny za nezávislosť bol v roku 1919 menovaný riaditeľom Umeleckého múzea mesta Rigy (dnes Lotyšské národné umelecké múzeum) (19191940). Počas tohto obdobia rozšíril zbierku múzea o 651 diel, z ktorých približne dve tretiny exponátov boli umelecké diela lotyšských umelcov. Priestory múzea sa prenajímali umelcom a umeleckým skupinám, v múzeu sa konalo 180 výstav. Bol tiež prvým rektorom Lotyšskej akadémie umenia (19191934). Viedol vlastný ateliér krajinomaľby (19211944), učil aj na fakulte architektúry Lotyšskej univerzity (19191940). V tomto období zorganizoval mnoho výstav lotyšského umenia v európskych mestách.
Po okupácii Lotyšska v roku 1940 bol odvolaný z funkcie riaditeľa múzea. V roku 1942 usporiadal svoju poslednú výstavu v Rige. V roku 1944 emigroval do Nemecka, kde o rok neskôr zomrel. Roku 1994 boli jeho pozostatky prevezené do Rigy.
Ocenenie V roku 1900 získal bronzovú medailu na Svetovej výstave v Paríži, o rok neskôr zlatú medailu na výstave secesie v Mníchove (1901). Dostal najvyššie lotyšské štátne vyznamenanie Rad troch hviezd (rad 3. stupňa v roku 1926, rad 2. stupňa v roku 1928, Kríž uznania – rad 1. stupňa v roku 1938), ale aj štátne vyznamenania švédske, nórske, fínske, estónske, litovské, poľské a dánske.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Lotyšskí maliari Kategória:Lotyšskí krajinári Kategória:Lotyšskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Rektori vysokých škôl v Lotyšsku Kategória:Maliari realizmu Kategória:Impresionistickí maliari Kategória:Mir iskusstva Kategória:Rūķis Kategória:Absolventi Cárskej akadémie umení Kategória:Vyučujúci na Lotyšskej univerzite Kategória:Vyučujúci na Lotyšskej akadémii umení Kategória:Členovia Cárskej akadémie umení Kategória:Nositelia Kríža uznania Kategória:Nositelia Radu čestnej légie Kategória:Nositelia Radu troch hviezd Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta Kategória:Nositelia Radu polárnej hviezdy (Švédsko) Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa Kategória:Nositelia Radu bielej ruže Kategória:Nositelia Radu litovského veľkokniežaťa Gediminasa Kategória:Nositelia Radu Dannebrog Kategória:Pochovaní na Rižskom lesnom cintoríne