Arsinoé IV. (; * cca 68 pred Kr. – 63 pred Kr. – † 41 pred Kr.) bola egyptská princezná a kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov, najmladšia dcéra kráľa Ptolemaios XII. Neos Dionýsa.Grant, M. Cleopatra, s. 35. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. Počas mocenských nepokojov v roku 48 pred Kr. sa vyhlásila za spoluvládkyňu svojho brata Ptolemaia XIII. a postavila sa do otvorenej opozície voči staršej sestre Kleopatre VII.Kleiner, D. E. E. Cleopatra and Rome, s. 102. Harvard University Press, 2009. ISBN 9780674032361.
Aktívne sa podieľala na obliehaní Alexandrie proti vojskám Kleopatry a jej spojenca Iulia Caesara. Po porážke Ptolemaia XIII. v bitke na Níle ju Caesar zajal a ako vojnovú korisť odviedol do Rímu.Roberts, P. HSC Ancient History, s. 125. Pascal Press, 2006. ISBN 9781741251791. Hoci bola neskôr prepustená do exilu v Artemidinom chráme v Efeze, na naliehanie Kleopatry ju dal v roku 41 pred Kr. popraviť Marcus Antonius.
Pôvod Arsinoé bola treťou, možno štvrtou dcérou Ptolemaia XII. Totožnosť jej matky je neistá; pravdepodobná matka Kleopatry VII., Kleopatra V. Tryfaina, zomrela alebo bola zavrhnutá krátko po narodení Kleopatry, nie je teda jasné, či bola matkou aj kráľových mladších detí. Podľa nemeckého historika Christopha Schäfera mohla byť jej matkou vysokopostavená Egypťanka, čo by z Arsinoé robilo podľa gréckych pravidiel nelegitímneho potomka.Schäfer, C. Kleopatra, s. 69 – 71. Darmstadt, 2006. ISBN 978-3534154180.
Život Úloha v Alexandrijskej vojne Po smrti Ptolemaia XII. v roku 51 pred Kr. mali Egyptu spoločne vládnuť Kleopatra VII. a jej brat Ptolemaios XIII. Krátko nato však Ptolemaios svoju sestru zbavil moci a prinútil ju ujsť z Alexandrie. Keď do mesta v roku 48 pred Kr. dorazil Iulius Caesar prenasledujúci svojho rivala Pompeia, pokúsil sa spor urovnať. V súlade s kráľovou poslednou vôľou potvrdil spoločnú vládu Kleopatry a Ptolemaia XIII. Zároveň vrátil Egyptu kontrolu nad Cyprom, ktorý Rím anektoval v roku 58 pred Kr., a za jeho správcov určil Arsinoé a jej mladšieho brata Ptolemaia XIV.Cassius Dio, Rímske dejiny 42, 35.
Situácia však prerástla do otvoreného konfliktu, známeho ako Alexandrijská vojna. Arsinoé sa podarilo s pomocou svojho vychovávateľa, eunucha Ganyméda, utiecť z paláca k egyptskému vojsku, ktoré viedol Achillas. Princezná sa nechala vyhlásiť za kráľovnú, čím dodala odboju dynastickú legitimitu. Čoskoro však medzi ňou a Achillom došlo k mocenským sporom, ktoré vyvrcholili jeho popravou. Velenie armády následne prevzal Ganymédes. Pod vedením Arsinoé dosiahli Egypťania viaceré úspechy. Podarilo sa im odrezať Caesarove jednotky v časti mesta výstavbou hradieb a znečistením vodných zdrojov morskou vodou, na čo Caesar reagoval kopaním hlbokých studní v vápencovom podloží. Pri pokuse o ovládnutie prístavu a majáku na ostrove Faros egyptské sily Caesara dokonca prinútili k úteku, kedy musel odhodiť zbroj a doplávať do bezpečia rímskej lode.
Napriek úspechom boli egyptskí dôstojníci s Ganymédom nespokojní. Pod zámienkou snahy o mier vyjednali s Caesarom výmenu Arsinoé za Ptolemaia XIII. Po kráľovom prepustení boje pokračovali, no po príchode rímskych posíl v bitke na Níle (47 pred Kr.) utrpeli Egypťania rozhodujúcu porážku.Alexandrijská vojna 23 – 24.
Zajatie, exil a smrť Arsinoé bola zajatá a v roku 46 pred Kr. odvedená do Ríma. Tam musela kráčať v Caesarovom triumfálnom sprievode za maketou horiaceho alexandrijského majáka. Hoci bolo zvykom významných zajatcov po skončení slávností uškrtiť, pohľad na mladú princeznú vzbudil v rímskom ľude súcit.Cassius Dio, 43, 19, 2–3. Caesar jej pod tlakom verejnej mienky daroval život a poslal ju do exilu v Artemidinom chráme v Efeze.
V chráme Arsinoé strávila niekoľko rokov pod neustálym dohľadom, pretože Kleopatra ju naďalej považovala za hrozbu pre svoju moc. V roku 41 pred Kr. na Kleopatrino naliehanie nariadil Marcus Antonius jej popravu priamo na schodoch chrámu. Tento čin, hrubo porušujúci posvätnú imunitu chrámu, vyvolal vtedajšom Ríme škandál. Vyšší kňaz chrámu (Megabyzos), ktorý Arsinoé pri jej príchode privítal ako kráľovnú, dostal milosť až po príhovore efezského posolstva u Kleopatry.
Rok narodenia Presný rok narodenia Arsinoé IV. zostáva predmetom odborných diskusií a zvyčajne sa kladie do rozmedzia rokov 68 až 63 pred Kr. Encyclopædia Britannica uvádza rok 63 pred Kr., čo by znamenalo, že v čase povstania proti Caesarovi mala 15 rokov a v čase svojej smrti 22 rokov.Arsinoe IV. In: Encyclopædia Britannica, 2019. Výskumníčka Alissa Lyon sa prikláňa k roku 68 pred Kr. (27 rokov v čase smrti), zatiaľ čo historička Joyce Tyldesley odhaduje jej narodenie medzi roky 68 až 65 pred Kr.Tyldesley, J. Cleopatra, Last Queen of Egypt, s. 27. Profile Books Ltd, 2008. Alternatívna hypotéza predstavená v dokumente BBC Cleopatra: Portrait of a Killer pracovala s verziou, že kostra dievčaťa vo veku 15 až 18 rokov nájdená v Efeze patrí Arsinoé, čo by však posúvalo jej narodenie do neskoršieho obdobia.Oliver, N. et al. Cleopatra: Portrait of a Killer [dokumentárny film]. BBC One, 2009.
Jej rázne konanie počas vojny proti Caesarovi však naznačuje, že bola v tom čase už staršia a disponovala vlastnou autoritou. Silným argumentom je fakt, že Caesar bol po neúspechu pri majáku na Farose ochotný prepustiť Ptolemaia XIII. – muža a legitímneho kráľa, ktorý mohol pokračovať v boji – len aby sa pokúsil získať kontrolu nad Arsinoé.Murdarasi, K. Dangerous Women, 2016. Spisovateľka Stacy Schiff, ktorá odhaduje jej vek v rokoch 48 – 47 pred Kr. na približne sedemnásť rokov, poznamenáva, že princezná „horela ambíciami“ a nebola typom človeka, ktorý by vyvolával pocit uspokojenia. Po úteku z paláca sa stala hlasnou odporkyňou svojej sestry a vedome zaujala pozíciu na čele armády po boku Achilla.Schiff, S. Cleopatra: A Life, s. 48 – 49. Little, Brown and Company, 2010.
Hrobka v Efeze V roku 1904 bol v centre Efezu objavený osemuholníkový monument, postavený medzi rokmi 50 a 20 pred Kr. Kvôli prominentnej polohe a štýlu bol považovaný za heróon (pamätník hrdinu).Keil, J. Excavations In Ephesos, 1929.
V roku 1929 bol v pohrebnej komore nájdený mramorový sarkofág s kostrovými pozostatkami. Rakúsky archeológ Josef Keil vtedy vyzdvihol lebku a odniesol ju do Viedne, pričom zvyšok kostry zostal na mieste. Keil predpokladal, že ide o pozostatky približne 20-ročnej ženy „veľmi významnej osobnosti“.Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. Scientific Reports, 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x. V roku 1953 skúmal lebku antropológ Josef Weninger, ktorý odhadol vek na 16 až 17 rokov.Weninger, J. Beiträge zur älteren Europäischen Kulturgeschichte, 1953.
Hypotéza o Arsinoé a dokument BBC V 90. rokoch 20. storočia prišla archeologička Hilke Thürová z Rakúskej akadémie vied s hypotézou, že monument v centre Efezu je hrobkou Arsinoé IV. Svoje tvrdenie opierala o osemuholníkový tvar hrobky, ktorý mal pripomínať druhú úroveň alexandrijského majáka (dejisko jej víťazstva nad Caesarom), a o vtedajšie výsledky rádiokarbónového datovania kostí.Thür, H. Arsinoe IV., eine Schwester Kleopatras VII., Grabinhaberin Des Oktogons Von Ephesos? Jahreshefte Des Österreichischen Archäologischen Institutes, 1990.
V roku 2009 sa táto teória stala základom dokumentu BBC Cleopatra: Portrait of a Killer. Thürová v ňom na základe starších meraní lebky tvrdila, že vykazuje známky afrického pôvodu matky, čo by naznačovalo zmiešaný pôvod dynastie ptolemaiovcov. Táto interpretácia však narazila na silnú kritiku. Britská klasička Mary Beardová a ďalší odborníci poukázali na to, že samotná lebka bola dlho nezvestná, jej morfologické merania nie sú spoľahlivým indikátorom rasy a odhadovaný vek (15 – 18 rokov) nezodpovedal historickým záznamom, podľa ktorých mala byť Arsinoé v čase smrti staršia.Beard, M. The skeleton of Cleopatra's sister? Times Literary Supplement, 2009.
Moderný výskum a vyvrátenie hypotézy (2025) Zásadný zlom priniesol rok 2022, kedy viedenskí antropológovia znovu objavili lebku v univerzitných zbierkach, kde zostala nedotknutá takmer 70 rokov. Podrobili ju modernému skúmaniu pomocou 3D morfometrie a pokročilých analýz DNA.
Štúdia publikovaná v januári 2025 pod vedením Gerharda W. Webera priniesla definitívne vyvrátenie Thürovej hypotézy. Hoci rádiokarbónové datovanie potvrdilo súlad s daným historickým obdobím (200 až 35 pred Kr.), analýza DNA extrahovanej z lebky a stehennej kosti preukázala, že pozostatky v efezskom osemuholníku patria jedincovi mužského pohlavia.Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. Scientific Reports, 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x. Miesto posledného odpočinku Arsinoé IV. tak zostáva neznáme.
Charakteristika nálezu a nové zistenia Podrobnejšie morfologické analýzy tímu z Viedenskej univerzity odhalili o neznámom mladíkovi ďalšie detaily. Populačno-genomická analýza naznačila, že pravdepodobne pochádzal z centrálnej časti Talianskeho polostrova alebo zo Sardínie. Jeho vek v čase smrti bol stanovený na 11 až 14 rokov, čo potvrdil stav chrupu aj neuzavretá spenobazilárna synchondróza (spoj na báze lebky).
Vedci zároveň identifikovali výrazné anomálie, ktoré predchádzajúce výskumy v 20. storočí prehliadli. Jednou z nich bola kraniosynostóza (predčasný zrast) ľavého tylomastoidného švu, čo spôsobilo asymetriu lebky. Najnápadnejším znakom bola nedostatočne vyvinutá a abnormálne vertikálne sklonená horná čeľusť (maxilla). Tieto poruchy mohli byť spôsobené metabolickými poruchami, nedostatkom vitamínu D alebo genetickými ochoreniami (napr. Treacherov-Collinsov syndróm). Prečo bol cudzí chlapec s výraznými telesnými chybami pochovaný v takom honosnom pamätníku uprostred Efezu, zostáva pre archeológov nezodpovedanou otázkou.
Referencie
Literatúra ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. DRAYCOTT, Jane. Cleopatra's Daughter: Egyptian Princess, Roman Prisoner, African Queen. Head of Zeus, 2022. ISBN 978-1-324-09259-9. GRANT, Michael. Cleopatra. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. KEIL, Josef; REISCH, Emil. Ephesos: Ein Führer durch d. Ruinenstätte u. ihre Geschichte. 2. vyd. Viedeň: Dr. B. Filser, 1930. KLEINER, Diana E. E. Cleopatra and Rome. Harvard University Press, 2009. ISBN 978-0-674-03966-7. SCHÄFER, Christoph. Kleopatra. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 978-3534154180. SCHIFF, Stacy. Cleopatra: A Life. Little, Brown and Company, 2010. ISBN 978-0-316-00192-2. TYLDESLEY, Joyce. Cleopatra: Last Queen of Egypt. Profile Books Ltd, 2008. ISBN 978-1-84668-065-6.
Iné projekty
Pozri aj Ptolemaiovci Kleopatra VII.
Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr. Kategória:Úmrtia v 41. pred Kr. Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Kráľovné (panovníčky) Kategória:Princezné