Chrám č. 5 () sú zvyšky chrámu z 11., alebo 12. storočia, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.

Chrám je jedným z celkovo deviatich chrámov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej pevnosti Pernik. Z deviatich chrámov sa sedem nachádzalo priamo v areále samotnej pevnosti a dva sa nachádzali mimo ohradenej časti pevnosti.

Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením.

Lokalita Chrám sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš. Chrám leží v severnej časti pevnostného komplexu, priamo na bývalej hlavnej ulici citadely oproti stavbe hlavnej brány..

Dejiny Chrám bol postavený niekedy v období medzi druhou polovicou 11. storočia a koncom 12. storočia. Obdobie výstavby bolo datované na základe použitých architektonických prvkov. Potom, čo chrám prestal slúžiť svojmu účelu sa na mieste nachádzal cintorín.

Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhu|náhľad|vľavo

V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Charakteristika Pohľad na apsidu|náhľad|vľavo Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením, ktoré nemá presnú obdobu v do súčasnosti objavených sakrálnych budovách.

Chrám bol dvojposchodový s kryptou. S dvojposchodovým riešením sa stretávame u viacerých bulharských stredovekých chrámov, medzi inými sú tak postavené napríklad kostnica Bačkovského monastiera, Chrám svätej Bohorodičky Petričskej v areáli Asenovej pevnosti, alebo Bojanský chrám v Sofii.

Do súčasnosti sa zachovali zvyšky prvého poschodie a to predovšetkým krypta a múr do výšky približne 1,30 metra. Spodné poschodie je postavené z lomového kameňa a malty. Niektoré ďalšie časti budovy boli postavené tzv. celulárnou konštrukciou kedy boli kamene vkladané do komôrok zhotovených z tehál. Tento typ konštrukcie bol v rámci pevnosti Pernik použitý napríklad ešte pri Chráme č. 4.

Cez prvé poschodie chrámu prechádzala ulica, ktorá ho tak tunelovým spôsobom delila na dve častivýchodnú a západnú. Dôležitým znakom chrámu je, že priechod na spodnom poschodí je smerovaný nezvyčajnepriečne k osi budovy, zatiaľ čo vo väčšine známych bránových chrámov sú priechody ponechané pozdĺž pozdĺžnych osí budov.

Pozdĺžna severná fasáda budovy pritom nekopírovala úplne pevnostný múr, ale bola k nemu postavená mierne šikmo. Pri západnej časti chrámu bola fasáda od pevnostného múru vzdialená 4,30 metra, zatiaľ čo pri východnej časti to bolo len 2,75 metra.

Východná časť spodného poschodia Vo východnej časti spodného poschodia chrámu sa nachádza krypta, ku ktorej viedlo schodisko z južnej strany. Krypta bola štvorcového pôdorysu o dĺžke steny 2,40 metra. Celá miestnosť v ktorej sa krypta nachádza je dlhá 7,65 metra a široká 4,50 metra. Vo východnej časti je fasáda zakončená apsidou. Miestnosť s kryptou sa vyznačuje mimoriadne hrubými múrmi, najtenšia západná stena je hrubá 1,25 metra, severná stena je hrubá 2,50 metra, stena apsidy je hrubá 2,20 metra a južná stena je hrubá až 2,65 metra. hrúbka južnej steny sa dá vysvetliť vstavaným schodiskom, ktoré viedlo do krypty. Schodisko v poslednej podobe bolo široké 0,80 metra so štyrmi schodmi, ktoré boli široké 0,62 metra a vysoké 0,30 metra. Vchod do krypty bol široký rovnako ako schodisko, teda 0,80 metra.

V krypte sa nachádzali dve pohrebné komory. Obidve komory boli rovnakých rozmerov. Každá dosahovala dĺžky 2 metre, šírky 0,50 metra a výšky takisto 0,50 metra. Steny hrobiek boli pokryté maltou a podlaha bola pokrytá tehlami s rozmermi 0,38x0,28x0,04 metra.

V strede východnej steny sa vo výške 1,10 metra od podlahy nachádzala nika široká 0,80 metra a hlboká 0,50 metra.

Západná časť spodného poschodia V západnej oddelenej časti prízemného poschodia sa nachádzalo schodisko, ktoré viedlo na druhé poschodie.

Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu zo severovýchodu|náhľad|vľavo

Západná dochovaná časť chrámu je dlhá 7,75 metra (taká aká bola šírka chrámu) a dlhá 2,25 metra. Západný múr tejto časti budovy bol pritom rozšírený oproti normálnym múrom o približne jeden meter a to preto aby sa vo fasáde mohlo nachádzať schodisko vedúce na horné poschodie. Schodisko sa nedochovalo, ale podľa všetkého bolo dlhé 7,65 metra. Do súčasnosti sa zo schodiska dochovali len dva rozdielne veľké schody, jeden vysoký 0,25 metra a široký 0,34 metra a druhý vysoký približne 0,27 metra a široký približne 0,30 metra. Schodisko sa začínalo vo výške 0,45 metra od úrovne terénu. Po poslednej úprave bolo schodisko dvojramenné, pričom každé z ramien pozostávalo z trinástich schodov. V hornej časti schodiska pred vchodom do samotného chrámového naosu sa nachádzala malá plošina, takmer štvorcového pôdorysu s rozmerimi 1x0,95 metra.

Horné poschodie Horné poschodie budovy predstavovalo samotný jednoloďový, krížovo-kupolový chrám s jednou apsidou a predapsidovým priestorom.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku