Šuňavská vzbura 9.10. júna 1950 bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických Ľudových milícií počas neohláseného cvičenia Ľudových milícií v dedine, nasledovaný represáliami voči obyvateľom obce a politickým súdnym procesom. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára Františka Martinku.

Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi. Konflikt prerástol do spontánnej vzbury obyvateľstva, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia (Štefan Tóth, Rudolf Netík). Cvičenie bolo zámernou provokáciou zo strany komunistických funkcionárov, najmä krajského tajomníka Ladislava Priesola, s cieľom zastrašiť dedinčanov pod vplyvom „reakčných elementov“.

Napadnutie milicionárov vyústilo do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite.

V následnom procese bol 22. júna 1951 farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951.

Predohra Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44.

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike.

Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. Cieľom bolo zastrašiť dedinčanov podliehajúcich „reakčným elementom“.

Priebeh „vzbury“ V noci z 9. na 10. júna 1950 sa konalo medzi obcami (pri kaplnke) neohlásené cvičenie Ľudových milícií zo Svitu zamerané na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci vyvolal zmätok a paniku, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím.

Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. Viacerým milicionárom dedinčania vzali pušky. Veliteľ cvičenia „vidiac rozzúrený dav, ozbrojený nožmi, sekerami, a pod., dal príkaz, aby milícia ustúpila a vrátila sa do závodu.“

Represálie V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach.

V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. V skorých ranných hodinách bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie.

Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a vyrážania zubov.

Súdny proces Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov.

Na hlavnom pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave boli obžalovaní už iba piati, pretože začiatkom marca 1951 bola Anna Omastová a 13 ďalší obžalovaní po deviatich mesiacoch väzby na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda prepustení na slobodu. Pred súdom stáli farár František Martinka, Michal Dunaj, Ján Kulach, Ján OmastaUhlík a Štefan Zajac. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov.

Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka a po procese boli prepustení, lebo vo väzbe strávili viac ako rok, na ktorý ich odsúdili.

Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch.

Dohra V 60. rokoch boli zhromaždené svedectvá opisujúce extrémnu brutalitu zásahu. Viacerí zadržaní utrpeli dlhodobé zdravotné následky, vrátane zlomenín, ochrnutia končatín a vnútorných poranení. V roku 1969 nakrútilo Štúdio krátkych filmov v Bratislave podľa scenára a v réžii Ladislava Kudelku dokumentárny film „Obec plná vzdoru“. Film bol však zakázaný a premietaný až v roku 1990. Operácia v Šuňave sa tak v historickom hodnotení uvádza ako jeden z najtvrdších zásahov bezpečnostných zložiek proti civilnému obyvateľstvu v ranom období komunistického režimu v Československu.

Poznámky

Referencie

Pozri aj Ľudové milície Politické procesy na Slovensku

Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Komunizmus na Slovensku Šuňava Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku Kategória:Šuňava Kategória:1950 na Slovensku