Múzeum osobných automobilov Tatra (, MOAT) sa nachádza v českom meste Kopřivnice a venuje sa histórii výroby osobných automobilov v podniku Kopřivnická vozovka a Tatra. Expozícia zahŕňa 61 automobilov, desiatky častí automobilov, dokumenty, modely a športové trofeje.

Organizačne je MOAT súčasťou Muzea Novojičínska, kde spolu s Múzeom nákladných automobilov Tatra (MNAT) tvorí organizačnú jednotku Múzeum Tatra Kopřivnice. Vzdušnou čiarou sú od seba budovy MOAT a MNAT vzdialené asi 600 m, pešo cestou asi 1 km.

História múzea Prvé pokusy o založenie múzea sa objavili už v roku 1935, kedy miestny rodák a historik Emil Hanzelka predložil vtedajšiemu majiteľovi a generálnemu riaditeľovi kopřivnickej automobilky Hanušovi Ringhofferovi plán na založenie múzea značky Tatra. Návrh vtedy počítal s prezentáciou produkcie všetkých dovtedajších prevádzok, teda výrobu kočiarov, automobilov i vagónov. Myšlienka vzniku múzea vtedy nebola naplnená, ale Emil Hanzelka sa k tejto téme vrátil opäť v roku 1945. O dva roky neskôr sa podarilo pri príležitosti 50. výročia zahájenia výroby automobilov v Kopřivnici otvoriť v skonfiškovanej vile Josefa Šustalu Lašské muzeum (LMK).

Zbierka múzea sa postupne rozrastala a exponáty pribúdali, a to tak priamo z automobilky, ako od zberateľov a darcov – obecných hasičských zborov, podnikov, opravovní, priemyslových škôl a podobne. Týmto rozširovaním zbierok narastali požiadavky na priestor, takže bolo nutné zaistiť nové výstavné priestory. V roku 1967, kedy Tatra slávila 70 rokov od vyrobenia prvého automobilu, bol dostavaný a slávnostne otvorený montovaný pavilón medzi budovou LMK a kopřivnickou stanicou. Múzeum vtedy malo v evidencii 27 osobných a 26 nákladných vozidiel, 53 motorov, 11 podvozkov, 4 kočiare, 1 motorový vozeň a 1 trolejbus, no súčasťou zbierky boli tiež makety a modely vozidiel. Ďalšia zbierkotvorná činnosť je spojená s menom riaditeľa Karla Rosenkranza, za ktorého pôsobenia sa okrem iného podarilo zrealizovať repliku prvého osobného automobilu Präsident a prvého nákladného automobilu.

náhľad|Budova Múzea osobných automobilov Tatra Kopřivnice Na začiatku 90. rokov však bolo nutné systémovo vyriešiť "palčivý estetický problém uprostred centra mesta", pretože exponáty boli do tej doby umiestnené sčasti v budove LMK v Šustalovej vile, sčasti vo vedľajšom montovanom pavilóne, a zároveň bolo nutné zaistiť aj výstavné priestory pre neautomobilové múzejníctvo (súčasťou múzea bola napríklad expozícia venovaná Emilovi a Dane Zátopkovým). V polovici 90. rokov preto bolo rozhodnuté o zriadení samostatného technického múzea, pre ktoré bola vybudovaná nová budova – fakticky išlo o prístavbu kultúrneho domu Kulturně-osvětové zařízení II. (KOZ). Budova, ktorej architektonické tvary a podoba odpovedajú trendom 90. rokov 20. storočia, bola postavená veľmi rýchlo (od decembra 1996 do septembra 1997) a nové Technické múzeum Tatra (TMT) bolo otvorené pre verejnosť 3. októbra 1997 pri príležitosti storočnice výroby automobilov v Kopřivnici.

Do expozícii TMT, ktoré sa stalo súčasťou Regionálneho múzea v Kopřivnici (RMK), sa vtedy presunuli expozície LMK súvisiace s automobilkou, no ani nové TMT (napriek výstavnej ploche 5000 m²) nedokázalo pojať všetky potrebné exponáty. V roku 1997 bola časť zbierky vyhlásená ako súbor 46 kultúrnych pamiatok, o desať rokov neskôr k nim pribudlo ďalších 54 exponátov. Z pôvodného pavilónu sa stal verejnosti neprístupný depozitár TMT, kde bolo uskladnených okolo 20 automobilov. Na tejto budove sa v noci z 10. na 11. marca 2004 prepadla pod tiažou snehu strecha, pričom jej konštrukcia poškodila niekoľko automobilov. Po odstránení trosiek boli uskladnené vozidlá prevezené do automobilky do budovy č. 290, ktorá sa stala základom budúceho Múzea nákladných automobilov Tatra, zatiaľ čo depozitár bol celkom zdemolovaný.

V roku 2021 sa do nového MNAT presťahovali nákladné automobily a exponáty, súvisiace s ich výrobou. Došlo tak k systémovému oddeleniu jednotlivých expozícii tak, aby MNAT reprezentovalo pokračujúcu výrobu nákladných a špeciálnych vozidiel, zatiaľ čo TMT sa sústredilo na uzavretú kapitolu výroby kočiarov, osobných automobilov a lietadiel. Zvláštnym prípadom bol motorový vozeň M 290.0 Slovenská strela, ktorý bol v rokoch 2006 – 2018 umiestnený pod prístreškom pred budovou TMT. Exponát prešiel dôkladnou rekonštrukciou a od roku 2021 sa nachádza v samostatnom depozitári, priamo nadväzujúcom na budovu MNAT.

Od 1. apríla 2024 došlo k ďalšej, už len administratívnej zmene: dovtedajšie Technické múzeum Tatra sa právne zmenilo na Múzeum osobných automobilov Tatra tak, aby sa názvom jasne vymedzilo oproti Múzeu nákladných automobilov Tatra. Zriaďovateľom oboch múzeí je Muzeum Novojičínska, príspevková organizácia Moravsko-sliezskeho kraja, zatiaľ čo predošlý zriaďovateľ, verejne prospešná spoločnosť Regionálne múzeum v Kopřivnici, ukončil svoju činnosť.

Expozície múzea Expozícia MOAT sa skladá z niekoľkých chronologicky a tematicky ohraničených celkov, ktorých základ tvorí 61 osobných automobilov značiek NW a Tatra.

Prehliadka začína vozidlami značky „NW“, ktoré boli skonštruované a vyrábané vtedajšou spoločnosťou Kopřivnická vozovka (nemecky Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft). Na čestnom mieste pri vstupe je na otočnom podstavci umiestnený automobil Präsident, prezentujúci začiatok automobilovej výroby v Kopřivnici a vlastne v celej vtedajšej Rakúsko-uhorskej monarchii (ide však o repliku z roku 1977, pretože originál sa nachádza v Národnom technickom múzeu v Prahe a je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku). Na Präsidenta nadväzuje súbor výroby vozidiel do roku 1914, v ktorom sa nachádzajú najstaršie originály automobilov tatrováckej zbierky. Medzi nimi NW B z počiatku 20. storočia alebo NW S, ktoré spoločne s vozidlom NW T ešte reprezentujú koncepciu rámového podvozku s vodou chladenými motormi.

Nasledujúce expozičné celky už prezentujú novou konštrukciu stavby automobilu, prevažne s nezávislým zavesením kolies v kombinácii so vzduchom chladeným motorom, ktorá je známa ako „Tatrovácka koncepcia“ a zásadne ovplyvnila konštrukciu automobilov po prvej svetovej vojne.

Dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia sú v dejinách výroby osobných vozidiel v Kopřivnici konštrukčne a technicky veľmi progresívnym obdobím, spojeným s pôsobením konštruktéra Hansa Ledwinku. Z tohto obdobia pochádza nielen Tatra 11 alebo aj „malá Tatra“, ale tiež najväčšia ucelená séria osobných vozidiel typového radu Tatra 57 „Hadimrška“ v rôznych konštrukčných prevedeniach.

Fenomén produkcie prúdnicových limuzín je prezentovaný v aerodynamickej sále, kde je umiestnený prvý prototyp Tatra V 570, prvý sériovo vyrábaný aerodynamický typ Tatry 77a, nasledovník Tatra 87 (konkrétny kus bol vyrobený po druhej svetovej vojne pre maršala Jeremenka ako poďakovanie za jeho vedenie Ostravsko-opavskej operácie) a menšia Tatra 97. Nasledujú aerodynamické vozidlá z povojnovej výroby, a to Tatra 600 „Tatraplan“, jej špeciálna verzia Tatra 600 kabriolet, karosovaná v národnom podniku Karosa Vysoké Mýto majstrom Jozefom Sodomkom pre Ženevský autosalón 1949 (automobil bol po návrate zo Ženevy na vládny príkaz venovaný J. V. Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám) a vozidlá reprezentujúce dvadsať rokov trvajúcu sériovú výrobu modelu Tatra 603.

Na druhom poschodí múzea je expozícia vybraných osobných vojenských automobilov, napríklad Tatra 57 K alebo prototyp štábneho terénneho automobilu s náhonom na všetky kolesá V 809. Zvláštne miesto majú inšpektorská drezina Tatra 14/52 a unikátne motorové sane Tatra V 855 z roku 1942. V samostatnej časti sú limuzíny s vodou chladenými motormi Tatra 17 a Tatra 70.

Špecifickým expozičným celkom sú športové automobily, ktoré reprezentujú športové úpravy typu NW T a NW U. Z povojnovej éry je v múzeu Tatra 602 „Tatraplan Sport“ (zachoval sa iba podvozok z vozidla Bruna Sojku po nehode v závode Ecce Homo v Šternberku v roku 1951), formula Tatra 607 Monopost a Tatra 603 B (víťazný kus Marathonu della Route).

Poslednú časť expozície tvoria reprezentatívne limuzíny, ktorými bola po viac ako sto rokoch ukončená výroba osobných automobilov značky Tatra: Tatra 613 a Tatra 700 vrátane odvodených a špeciálnych verzií.

Galéria

Referencie

Literatúra HANZELKA, Lubomír a HANZELKA, Radoslav. Kopřivnice a její život v minulosti: z pozůstalosti vlastivědného pracovníka Emila Hanzelky. Kopřivnice: Městský národní výbor, [199- ]. 100 s.

Pozri aj Múzeum nákladných automobilov Tatra

Externé odkazy Oficiálne stránky múzea

Zdroj

Kategória:Múzeá v Česku Kategória:Kopřivnice