YFQ-44 Fury je bezpilotné bojové lietadlo (UCAV – Unmanned Combat Aerial Vehicle) vyvíjané americkou spoločnosťou Anduril Industries. Je to jedno z dvoch víťazných návrhov prvého kola amerického programu Collaborative Combat Aircraft (CCA), ktorého cieľom je vytvoriť flotilu poloautonómnych bojových bezpilotných prostriedkov schopných operovať v súčinnosti s pilotovanými stíhacmi.
Fury predstavuje novú paradigmu vzdušného boja – takzvaný Manned-Unmanned Teaming (MUM-T), teda spoluprácu pilotovaných a bezpilotných lietadiel. Bezpilotné prostriedky v tejto koncepcii fungujú ako tzv. wingman drones (pomocní letci), ktorí rozširujú bojové schopnosti pilotovaného stíhacieho lietadla bez toho, aby bol pilot priamo vystavený nebezpečenstvu.
Fury je primárne určený pre misie vzdušnej prevahy (air-to-air combat), pričom USAF ho vníma ako nosič rakiet stredného dosahu, ktorý dopĺňa zásoby pilotovaného stíhača a saturuje nepriateľskú protivzdušnú obranu. Medzi jeho predpokladané úlohy patria: Vzdušný boj na strednú a dlhú vzdialenosť (BVR – Beyond Visual Range). Penetrácia dobre chráneného vzdušného priestoru pred pilotovanými lietadlami. Elektronický boj a prieskum (ISR). Klamlivé manévre a zahltenie nepriateľských senzorov. Operácie v rámci konceptu Agile Combat Employment (ACE) z odľahlých základní.
YFQ-44 je navrhnutý tak, aby za prijateľné náklady poskytoval dostatočný počet bojových platforiem v kritických scenároch, v ktorých sú väčšie straty techniky nevyhnutné, ale straty pilotov neprijateľné.
Vznik a vývoj Korene projektu Fury siahajú do konca druhej dekády 21. storočia, keď malá severokarolínska spoločnosť Blue Force Technologies (BFT) začala vyvíjať vysoko výkonné bezpilotné lietadlo pôvodne určené pre úlohu agresora – teda simuláciu nepriateľských hrozieb počas výcviku amerických pilotov. Prvá verzia dostala označenie Grackle (Grackle – druh severoamerického vtáka), neskôr premenovaná na REDmedium a nakoniec Fury.
Platforma bola navrhnutá tak, aby čo najvernejšie napodobňovala výkonnostné charakteristiky moderných stíhačiek – vysokú manévrovateľnosť, rýchlosť blízku rýchlosti zvuku a schopnosť operovať vo veľkých výškach. Tento zámer priamo ovplyvnil finálnu aerodynamickú konfiguráciu stroja.
V septembri 2023 bola Blue Force Technologies prevzatá spoločnosťou Anduril Industries, technologickým obranným startupom zakladateľa Palmera Luckeyho. Anduril videl v platforme Fury potenciál presahujúci pôvodný agresívny profil – výkonnostné charakteristiky stroja ju predurčovali na uplatnenie v rámci vtedy vznikajúceho programu CCA amerického letectva. Anduril priniesol do projektu kľúčové schopnosti v oblasti softvéru, autonómie a integrovaných systémov riadenia, ktoré sú nevyhnutné pre poloautonómnu prevádzku bez tradičného diaľkového ovládacieho prvku.
V januári 2024 USAF uzavrel počiatočné vývojové zmluvy s piatimi spoločnosťami: Anduril, Boeing, General Atomics Aeronautical Systems (GA-ASI), Lockheed Martin a Northrop Grumman. V apríli 2024 letectvo oznámilo výber dvoch víťazov pre ďalší vývoj prototypov – Anduril s platformou Fury a General Atomics so svojím YFQ-42A. Ďalšie tri spoločnosti – Boeing, Lockheed Martin a Northrop Grumman – zo súťaže vypadli.
Rozpočet USAF pre fiškálny rok 2025 zahŕňal žiadosť o 557,1 milióna dolárov na pokračovanie výskumu, vývoja a hodnotenia programu CCA. Do konca fiškálneho roka 2029 plánuje letectvo na tento program minúť až 8,9 miliardy dolárov.
Maketa stroja YFQ-44A bola prvýkrát verejne predstavená na konferencii USAF v septembri 2024. Formálne vojenské označenie YFQ-44A bolo pridelené na sympóziu Air & Space Forces Association v marci 2025 – historicky prvýkrát v histórii amerického letectva získal bezpilotný prostriedok označenie F (stíhač).
thumb|YFQ-44A vyzbrojené strelami AIM-120 AMRAAM Pozemné testy prototypu sa začali na jar 2025. Prvý let YFQ-44A sa uskutočnil 31. októbra 2025 na letisku Southern California Logistics Airport vo Victorville v Kalifornii. Vo februári 2026 bolo zahájené testovanie letu s inertnou raketou AIM-120 AMRAAM (captive carry testing), čím sa program posunul do fázy integrácie zbranových systémov.
V apríli 2026 prebehlo na základni Edwards Air Force Base v Kalifornii prvé operačné testovanie s personálom Experimental Operations Unit (EOU) – špeciálnej jednotky USAF zloženej z bojových pilotov a operátorov, nie inžinierov. Toto testovanie overilo schopnosť stroja operovať z improvizovaných predsunutých základní s minimálnou logistickou infraštruktúrou.
V priebehu fiškálneho roku 2026 by malo padnúť rozhodnutie, či sa do sériovej výroby dostane Anduril s platformou Fury alebo General Atomics so svojím YFQ-42A, prípadne či postúpia oba stroje. Americké letectvo deklarovalo zámer obstarať najmenej 1 000 bezpilotných prostriedkov kategórie CCA.
Konštrukcia YFQ-44 Fury je jednomotorové prúdové bezpilotné lietadlo so stíhacím profilom. Svojimi rozmermi zodpovedá zhruba polovici stíhacieho lietadla F-16 Fighting Falcon. Aerodynamická konfigurácia je navrhnutá s dôrazom na vysoký výkon a manévrovateľnosť: Šípové trapézové krídla, ktoré zabezpečujú priaznivé výkonnostné charakteristiky pri transonických rýchlostiach. Prívod vzduchu umiestnený pod nosom lietadla. Krížové usporiadanie chvostových plôch so stabilizátormi a jednou vertikálnou stabilizačnou plochou. Zbraňové závesníky na vonkajších podvesných uzloch – verzia nemá vnútorný zbraňový priestor.
Stroj je klasifikovaný ako poloautonómny – pilotuje sa bez tradičného diaľkového ovládacieho prvku (joystick a throttle). Operátor zadáva misie, ciele a taktické úlohy prostredníctvom plánovacieho softvéru, samotné riadenie letu, vzlet a pristátie sú plne automatizované.
Fury je poháňaný jediným dvojprúdovým motorom Williams FJ44-4M, ktorý je bežne používaný v cvičných a ľahkých biznis lietadlách. Pre vojenské aplikácie ponúka priaznivý pomer výkonu a hmotnosti: ťah motora je 17,8 kN a maximálna vzletová hmotnosť lietadla by mala dosahovať približne 2,3 tony. Výber motora FJ44-4M bol súčasťou filozofie nákladovej efektívnosti – jedná sa o overenú pohonnú jednotku s rozvinutou servisnou sieťou, čo zjednodušuje logistiku nasadenia.
Výkonnostné parametre radia YFQ-44 do kategórie vysoko výkonných bezpilotných prostriedkov – dosahuje maximálne preťaženie 9 g, čo je porovnateľné s pilotovanými stíhačkami a výrazne prevyšuje väčšinu konvenčných bezpilotných bojových lietadiel. Maximálna rýchlosť (Mach 0,95) blízka rýchlosti zvuku umožňuje operovať spolu s modernými stíhačkami 5. generácie.
Primárnu výzbroj YFQ-44 tvoria 2 riadené strely vzduch-vzduch stredného dosahu s aktívnym radarovým navádzaním AIM-120 AMRAAM. Rakety sú nesené na vonkajších závesných bodoch (pod krídlami).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá Kategória:Vojenské lietadlá USA Kategória:Lietadlá Boeing Kategória:Lietadlá typu stealth