Ľudmila Thurzová, rodená Lilge, Lilgová (* 21. február 1881, Martin† 3. január 1971, Martin) bola slovenská bylinkárka a liečiteľka, autorka vplyvného diela Malý atlas liečivých rastlín (1963).

Život Ľudmila Thurzová sa narodila v roku 1881 do rodiny farbiarskeho majstra Jána Lilgeho a Márie, rodenej Jamnickej. Mala päť súrodencov. Jej sestrou bola spisovateľka Hana Gregorová a bratom spisovateľ a evanjelický kńaz Ivan Lilge.

Spolu s manželom Ivanom Thurzom mala syna Fedora Thurzu, ktorý pokračoval v jej diele, a dcéru Boženu, manželku Jána Vladimíra Ormisa.

V rokoch 1887 až 1891 navštevovala Thurzová základnú evanjelickú školu v Martine. Následne nastúpila na maďarskú školu v Martine (1891 až 1895) a v rokoch 1895 až 1896 študovala na nemeckej škole v Kežmarku-Ľubici.

Zelinkárstvu sa Thurzová priučila u svojho starého otca A. Jamnického v Paludzi. Hlbší záujem o liečivé rastliny sa u nej prejavil už v v mladosti, keď ochorela na tuberkulózu a liečila sa vo Vavrišove. V počiatkoch jej štúdia využívala napríklad knihy Květny Slovenska od Gustáva Maurícia Reussa (1853), Zelinkára od Juraja Fándlyho a knihy uznávaných liečiteľov Františka Madvu či Sebastiana Kneippa. Spočiatku používala naštudované liečebné postupy, neskôr začala skúšať vlastné. Hoci bola samoukom, jej znalosti vysoko prevyšovali tradičné ľudové liečiteľstvo.

Pred vznikom Československa žila na viacerých miestach v Uhorsku, kde nasledovala svojho manžela: v Námestove (1906 až 1911), Békešskej Čabe (1911 až 1915), v Székésfehérváre (1915 až 1917) a nakoniec v Martine, kde aj zomrela. Okrem liečiteľstva sa venovala aj kultúrno-osvetovej činnosti a ručným prácam. Počas prvej svetovej vojny bola pre národnú orientáciu perzekvovaná. Podobne počas Slovenského národného povstania žila po ústupe partizánov spolu s manželom a synom v horách.

Thurzová zomrela v roku 1971. Bola pochovaná v rodinnej hrobke na Národnom cintoríne v Martine. Na dome, kde bývala bola inštalovaná pamätná plaketa Národného frontu (1968).

Dielo Svoje vedomosti a skúsenosti z oblasti ľudového liečiteľstva zosumarizovala Thurzová v knihe Malý atlas liečivých rastlín (1963). Kniha vyšla v desiatich slovenských vydaniach (10. vyd.: 2010) a bola preložená do viacerých jazykov. Neskoršie vydania atlasu doplnil syn Fedor Thurzo a odborníci Karol Mika, Jaroslav Kresánek, Štefan Mareček. Ilustrácie do diela vytvorili Karel Svolinský a Květoslav Hísek.

Thurzová publikovala aj v časopisoch Záhradkár a Ľudové čítanie. V Kalendári Sporiteľne v Turčianskom Svätom Martine viedla v rokoch 1929 až 1933 rubriku Domáci lekár.

Referencie

Kategória:Osobnosti z Martina Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Bylinkári Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine