náhľad|vpravo|Busta Lysimacha, otca Ptolemaia Epigona (Archeologické múzeum v Efeze).
Ptolemaios Epigonos (; * cca 299 pred Kr./298 pred Kr. – † február 240 pred Kr.), známy aj ako Ptolemaios Syn (Ptolemaios ho Huios), bol helenistický princ macedónskeho a tesálskeho pôvodu. Krátkodobo pôsobil ako spoluvladár ptolemaiovského Egypta pod správou svojho strýka a otčima Ptolemaia II. Filadelfa. Prídomok Epigonos () v preklade znamená „potomok“ alebo „dedič“.
Pôvod a rodinné zázemie Ptolemaios sa narodil ako prvorodený syn diadocha Lysimacha, kráľa Trácie, Malej Ázie a Macedónie, a jeho tretej manželky, ptolemaiovskej princeznej Arsinoé II.. Mal dvoch mladších vlastných bratov, Lysimacha a Filipa.
Z otcovej strany boli jeho starými rodičmi macedónsky šľachtic Agathokles z Pelly a žena menom Arsinoé. Ptolemaios mal z otcových predchádzajúcich manželstiev niekoľko nevlastných súrodencov, vrátane Agathokla a Arsinoé I., ktorá bola prvou manželkou Ptolemaia II.
Jeho matka Arsinoé II. bola dcérou zakladateľa ptolemaiovskej dynastie v Egypte, Ptolemaia I. Sótéra, a Bereniky I. Ptolemaios bol pomenovaný po svojom starom otcovi z matkinej strany a bol vôbec prvým vnúčaťom Ptolemaia I. a Bereniky I. Cez svoju matku bol tiež synovcom kráľa Ptolemaia II. Filadelfa.
Detstvo a mladosť Mladosť a dynastické otrasy Ptolemaios sa narodil a vyrastal v Efeze, ktorý bol v tom čase na počesť jeho matky premenovaný na Arsinoea. Jeho detstvo bolo poznačené brutálnymi mocenskými bojmi na dvore jeho otca. V roku 282 pred Kr. Arsinoé II. obvinila svojho nevlastného syna a legitímneho dediča Agathokla zo zrady, na čo Lysimachos zareagoval jeho popravou. Tento akt vyvolal v ríši vlnu odporu. Agathoklova vdova Lysandra ušla spolu s deťmi k Seleukovi I. Nikátorovi do Babylonu, čo Seleukovi poskytlo zámienku na inváziu do Lysimachovho kráľovstva.
V rozhodujúcej bitke pri Kurupedione (281 pred Kr.) bol Lysimachos porazený a padol v boji. Seleukos I. následne ovládol Malú Áziu a časť Trácie. Arsinoé II. si udržala kontrolu len nad oblasťou v Egejskom mori a spolu so svojimi synmi ušla do mesta Kassandreia.
Krvavý prevrat v Kassandreii V snahe zabezpečiť pre seba a svojich synov nástupníctvo na macedónsky trón, súhlasila Arsinoé II. so sobášom so svojím nevlastným bratom Ptolemaiom Keraunom. Ten krátko predtým zavraždil Seleuka I. a nechal sa vyhlásiť za macedónskeho kráľa.
Tento zväzok bol čisto politický a od začiatku nešťastný. Keď sa Keraunovo postavenie upevnilo, Arsinoé II. začala spolu so synmi proti nemu konšpirovať. Ptolemaios Keraunos však zareagoval bleskovo: kým bol Ptolemaios Epigonos mimo mesta, Keraunos dobyl Kassandreiu a priamo pred očami matky dal zavraždiť Ptolemaiových mladších bratov, Lysimacha a Filipa. Arsinoé II. bola vyhnaná na ostrov Samotraka a následne odišla do Egypta k bratovi Ptolemaiovi II. Ptolemaios Epigonos ako jediný z bratov prežil, pretože v tom čase pravdepodobne hľadal vojenskú pomoc u severných kmeňov (Dardanov).
Pokusy o získanie macedónskeho trónu Zatiaľ čo Arsinoé II. hľadala ochranu u svojho brata v Egypte, krátka a násilná vláda Ptolemaia Kerauna sa skončila v roku 279 pred Kr.. Keraunos padol počas masívnej keltskej invázie na Balkán pod vedením náčelníka Bolgia. Ptolemaios Epigonos sa tak stal najstarším a jediným preživším synom a dedičom slávneho Lysimacha.
V období totálneho chaosu, ktorý zachvátil Macedóniu v rokoch 279 – 277 pred Kr., sa Ptolemaios pokúsil obnoviť otcovu ríšu. Ušiel do Ilýrie, kde získal podporu tamojšieho kráľa Monounia. S jeho vojenskou pomocou sa pokúsil v roku 279 pred Kr. (a pravdepodobne znovu v roku 278 pred Kr.) o inváziu do Macedónie, no neúspešne. V historických prameňoch je uvádzaný ako jeden z nárokujúcich si vládcov v období anarchie nasledujúcej po smrti macedónskeho stratéga Sósthena.
Obdobie nestability ukončil až Antigonos II. Gonatas, ktorý v roku 277 pred Kr. drvivo porazil Galov v bitke pri Lysimacheii. Toto víťazstvo mu vynieslo uznanie za macedónskeho kráľa, čím definitívne zmarilo Ptolemaiove nádeje na znovuzískanie otcovského dedičstva na európskej pevnine.
Spoluvláda v ptolemaiovskom Egypte Po neúspešných pokusoch o znovuzískanie macedónskeho trónu odišiel Ptolemaios do Egypta k svojim príbuzným. V tom čase bol jeho strýko Ptolemaios II. Filadelfos ženatý s Ptolemaiovou nevlastnou sestrou Arsinoé I., s ktorou mal tri deti, vrátane budúceho kráľa Ptolemaia III.
Medzi rokmi 279 a 274 pred Kr. dorazila do Egypta aj Ptolemaiova matka Arsinoé II. Pravdepodobne na jej podnet bol zinscenovaný proces proti Arsinoé I., ktorá bola obvinená zo sprisahania, rozvedená a vyhnaná do mesta Koptos (dnešný Qift). Arsinoé II. sa následne vydala za svojho brata Ptolemaia II., čím sa Ptolemaios Epigonos stal jeho synovcom a zároveň adoptívnym synom. Po smrti Arsinoé II. (cca 270 – 260 pred Kr.) nechal Ptolemaios II. zákonom vyhlásiť deti Arsinoé I. za deti zosnulej Arsinoé II., čím právne zjednotil dynastickú líniu.
„Ptolemaios Syn“ Na základe nápisov a papyrusov bol Ptolemaios v novembri 267 pred Kr. vymenovaný za oficiálneho spoluvladára pod menom Ptolemaios Syn (Ptolemaios ho Huios). Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa Ptolemaios II. rozhodol pre tento krok: Potreboval vojenského veliteľa pre nadchádzajúcu Chrémonidovu vojnu. Chcel si upevniť legitimitu voči Macedónii prostredníctvom Lysimachovho dediča. Zároveň tým vyriešil otázku nástupníctva v čase, keď bol budúci Ptolemaios III. ešte dieťaťom.
Ptolemaios Epigonos je zobrazený na slávnej Mendesskej stéle (z r. 264/263 pred Kr.), kde má na hlave vojenskú korunu faraónov (chepreš). Toto vyobrazenie je mimoriadne významné, pretože naznačuje jeho aktívnu rolu vo vojenských záležitostiach a potvrdzuje jeho vtedajšie postavenie právoplatného následníka trónu. Posledná datovaná zmienka o jeho spoluvláde pochádza z 10. septembra 259 pred Kr.
Vzbura a vláda v Telmesse V roku 262/261 pred Kr. vyslal Ptolemaios II. svojho spoluvladára do mesta Milétos v Malej Ázii, aby tam zastupoval záujmy koruny. V meste vtedy vládol tyran Timarchos. Z neznámych dôvodov sa Ptolemaios v roku 259/258 pred Kr. spojil s Timarchom a vyvolal proti Ptolemaiovi II. otvorenú vzburu. Predpokladá sa, že dôvodom mohol byť spor o kompetencie v Malej Ázii alebo snaha Ptolemaia II. obmedziť vplyv svojho spoluvladára. Revolta však ptolemaiovským záujmom v regióne neprospela; v roku 258 pred Kr. Timarcha zabil seleukovský kráľ Antiochos II. počas druhej sýrskej vojny, čím Milétos prešiel pod správu Seleukovcov.
Napriek zrade sa Ptolemaios II. so svojím synovcom zmieril, pravdepodobne z obavy pred rastúcou mocou Antiocha II. Ptolemaios Epigonos bol zbavený titulu spoluvladára a musel sa vzdať nárokov na egyptský trón. Výmenou za to mu kráľ udelil do držby lýkijské mesto Telmessos (dnešné Fethiye), kde mohol vládnuť ako polonezávislý dynast pod ptolemaiovskou suzerenitou. Výber Telmessu nebol náhodný – mesto kedysi patrilo Ptolemaiovmu otcovi Lysimachovi.
Dynastia v Telmesse a administratívne reformy Ptolemaios vládol v Telmesse od konca roku 258 pred Kr. až do svojej smrti vo februári 240 pred Kr. Počas tohto obdobia fakticky obnovil vládu Lysimachovcov v regióne, hoci formálne zostával verným vazalom Alexandrie.
Jeho vláda vykazovala mimoriadnu mieru autonómie, typickú pre helenistických dynastov: Mincovníctvo: Nechal raziť vlastné mince, ktorých typy prevzal od svojho otca Lysimacha, doplnené o monogram ΠΤ (Ptolemaios). Správne reformy: Zmenil štruktúru mestskej samosprávy; namiesto troch archontov postavil do čela jedného a za eponymného úradníka určil kňaza (hiereus). Daňová reforma: Zaviedol desiatkovú daň z poľnohospodárskych produktov (obilie, sezam, pšenica), čo bol systém podobný egyptskému, ale v Malej Ázii dovtedy nevídaný. Za tieto reformy mu mesto udelilo čestný dekrét.
Krátko pred jeho smrťou (240 pred Kr.) potvrdil Ptolemaios III. jeho výsady v Telmesse. Nápis z tohto obdobia ho tituluje ako „Ptolemaia, syna Ptolemaia a Arsinoé, súrodencov milujúcich bohov“ (Theoi Philadelphoi), čím oficiálne potvrdzuje jeho adopciu do kráľovskej rodiny.
Rodina a následníctvo Ptolemaios sa počas svojej vlády oženil s gréckou aristokratkou, ktorej meno nie je známe. Mali spolu dvoch synov: Lysimachos z Telmessu, ktorý nastúpil po otcovi ako druhý klientsky vládca mesta. Epigonos z Telmessu.
Jeho smrťou v roku 240 pred Kr. zanikol posledný priamy mužský potomok diadocha Lysimacha, hoci jeho línia pokračovala v Telmesse ešte niekoľko generácií.
Otázka identity a vedecké hypotézy Identita Ptolemaia Epigona patrí k najkomplikovanejším a najdiskutovanejším otázkam ptolemaiovskej genealógie. V historických prameňoch a odbornej literatúre sa objavuje pod viacerými menami, ktoré odrážajú jeho meniace sa politické postavenie:
Ptolemaios Epigonos (Ptolemaios „Potomok“ alebo „Dedič“): Tento titul, doložený nápisom z Telmessu, odkazuje na jeho status syna a dediča diadocha Lysimacha. Termínom Epigonoi (nasledovníci) sa všeobecne označovali synovia prvej generácie Alexandrových generálov. Ptolemaios Syn (gréc. Ptolemaios ho Huios): Pod týmto menom vystupoval počas svojej spoluvlády s Ptolemaiom II. v Egypte (267 – 259 pred Kr.), kedy bol oficiálne uznaným adoptívnym synom a predpokladaným následníkom trónu. Ptolemaios Brat: Referencia používaná v súvislosti s jeho vzťahom k neskoršiemu kráľovi Ptolemaiovi III.. Ptolemaios z Telmessu: Titul používaný počas jeho suverénnej vlády nad lýkijským mestom Telmessos. Ptolemaios, syn Lysimacha (gréc. Ptolemaios Lysimachou): Meno zdôrazňujúce jeho pokrvný pôvod po otcovi, používané najmä v nápisoch v Malej Ázii.
Moderná historiografia (najmä práce J. A. Tunny a W. Hußa) sa prikláňa k názoru, že všetky tieto postavy sú totožné. Ptolemaios Epigonos tak predstavuje tragickú a zároveň fascinujúcu postavu helenistických dejín – princa, ktorý stratil nárok na macedónsku aj egyptskú korunu, aby si nakoniec vybudoval vlastnú malú dynastiu v Lýkii.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Ptolemaiovci Lysimachos Arsinoé II.
Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Vládcovia starovekej Macedónie Kategória:Narodenia v 90. rokoch 3. storočia pred Kr. Kategória:Úmrtia v 240 pred Kr.