náhľad|Lebka človeka vzpriameného. Človek vzpriamený (zriedkavé názvy: vzpriamený človek, homo erectushomo. In: , opočlovek, archantrop(ín) ; lat. Homo erectus, zriedkavo: Homo sapiens erectus, Pithecanthropus erectus, Archanthropus, Archanthropinae, Archanthropini) je vyhynutý druh rodu človek (Homo). Žil približne v období od 2/1,8 mil. do 150/140/100 000 pred Kr.
Objavovanie druhu Jáva V roku 1863 (t.j. mimochodom 7 rokov po slávnom objave neandertálca v Neandertali, ktorého v tom čase považovali obyčajne len za starú rasu moderného človeka) prezentoval Ernst Haeckel prvýkrát myšlienku medzičlánku medzi ľudoopmi a ľuďmi na konferencii a v tom istom roku aj priamo v jednej zo svojich prác Carl Vogt (Soukup 2005 135 a n.). Haeckel potom v roku 1866 zaviedol aj označenie Pithecanthropus (alebo Alalus) pre tohto- vtedy ešte len hypotetického - „op(ic)očloveka“ (či „nemého“).
V roku 1892/1894 Eugene Dubois na základe nálezov Trinil 1, Trinil 2 a Trinil 3 (išlo o hornú časť lebky, zuby a stehnovú kosť) nájdených pri rieke Solo na Jáve opísal nový druh Pithecanthropus erectus. Už predtým, v roku 1890, Dubois našiel na Jáve nález Kedung Brubus 1; tento bol však až v roku 1924 dodatočne zaradený do druhu Pithecanthropus erectus. Podrobnosti o týchto nálezoch pozri v článku človek trinilský.
Ďalšie nálezy z Jávy (vrátane Homo soloensis): v roku 1897 nálezy zubov označované ako Trinil 4 a Trinil 5 v roku 1900 nálezy stehenných kostí Trinil 6 (Femur II), Trinil 7 (Femur III), Trinil 8 (Femur IV) a Trinil 8 (Femur V), ktoré Dubois priradil druhu Pithecanthropus erectus až v 30. rokoch, ale v roku 1983 boli preradené do rodu Homo sapiens v rokoch 1931 a 1933 viacero nálezov jedincov pri sídle Ngandong pri rieke Solo (tzv. Homo soloensis); ich postavenie v systéme je dodnes sporné (občas sa zaraďujú ako Homo erectus). v roku 1936 nález pri lokalite Modjokerto (=Mojokerto či Perning) pri osade Djetis (nález má značku Modjokerto 1), ktorý Koenigswald označil najprv ako Pithecanthropus modjokertensis, ale po protestoch Duboisa (ktorý tvrdil, že jeho nález nepatrí do rodu Homo, a teda je odlišný od modjokertského) ho premenoval na Homo modjokertensis, sám ho však označoval ako Pithecanthropus a neskôr (1945) ho premenoval na Pithecanthropus modjokertensis. v rokoch 1937 až 1941 tri čiastočné lebky (majú značku Pithecanthropus II/novšie Sangiran 2, Pithecanthropus III/novšie Sangiran 3 a Pithecanthropus IV/novšie Sangiran 4), viacero zubov a časti čeľustí v okolí lokality Sangiran na hornom toku rieky Solo. v rokoch 1952 až 1977 jednak rozličné nálezy z nálezísk blízko Sangiranu, najmä nález so značkou Pithecanthropus VIII (novšie Sangiran 17) z roku 1969, a jednak nález lebky z lokality Sambungmacan (značka Sm 1).
Čína Nálezy zubov z rokov 1921, 1923 a 1927 z lokality „Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) lokalita 1“ v Číne primäli Kanaďana menom Davidson Black priradiť ich v roku 1927 do nového druhu menom Sinanthropus pekinensis. O rok neskôr sa v tej istej lokalite našla prvá lebka sinantropa, ďalšie nálezy z tejto lokality nasledovali až do roku 1937 a potom zas najmä v rokoch 1949 až 1966. Podrobnejšie pozri v článku človek pekinský.
V Číne sa ďalej našli najmä (vrátane nálezov dnes radených pod Homo heidelbergensis): v roku 1958 nálezy z lokality pri meste Ma-pa (Maba) v roku 1963 čeľusť v lokalite Čchen-ťia-wo (Chenjiawo) v kraji Lan-tchien (Lantian) v roku 1964 lebka v lokalite Kung-wang-ling (Gongwangling) v kraji Lan-tchien (Lantian) v roku 1965 zuby v lokalite Jüan-mou (Yuanmou) v roku 1970 zuby v jaskyni Lung-ku-tung (Longgudong)/Ťien-š’ v roku 1978 lebka v lokalite Ta-li (Dali) v roku 1980-1981 rôzne nálezy v jaskyni Lung-tchan-tung (Longtandong) v kraji Che-sien (Hexian) v roku 1981 rôzne nálezy na vrchu Čchi-c’-an-šan (Qizianshan) v kraji I-jüan (Yiyuan) v roku 1985 nález sánky z jaskyne Lung-ku-pcho (Longgupo) v kraji Wu-šan (Wushan) v roku 1989-1990 dve lebky v lokalite Čchü-jüan-kche-kchou (Quyuankekou) v kraji Jün-sien (Yunxian) v roku 1993 dve lebky pri Tchang-šane (Tangshan) v kraji Nanking (Nanjing) Vyššie uvedené nálezy z Lan-tchienu boli v roku 1964 opísané ako Sinanthropus lantianensis.
Ostatná Ázia Z Vietnamu je významný nález z jaskyne Tham Khuyen z roku 1965, z Indie nález z lokality Narmada (Hathnora) z roku 1982.
Z roku 1991 (a neskôr) pochádzajú nálezy z lokality Dmanisi (t.j. Homo georgicus) na hranici Ázie a Európy.
Na ostrove Flores v Indonézii sa v roku 2003 našli nálezy LB1, LB2 atď. (t.j. Homo floresiensis).
Afrika Významné africké nálezy sú (vrátane nálezov radených pod Homo ergaster): v roku 1921 nález z lokality Broken Hill/Kabwe (t.j. Homo rhodesiensis) v roku 1949 a neskôr: nálezy z lokality Swartkrans v Južnej Afrike (vrátane Telanthropus capensis) v roku 1954-1955 nálezy z lokality Tarnifin (=Tiganníf, Palikao (fr. Ternifine, Tighennif, Palikao)), t.j. Atlanthropus mauritanicus v roku 1954 nález Sídí Abdurrahmán (Sidi Abderrahman) v Maroku v rokoch 1960 – 1970 nálezy OH 9 (Homo leakeyi), OH 12, OH 22, OH 23 a OH 28 z Olduvaia v rokoch 1969 a 1972 nález z lokality Thomas Quarries v Maroku v roku 1973 lebka Gomboré II (Melka Kunturé) z Etiópie v rokoch 1973 – 1975 viacero významných nálezov z tých, ktoré sú zaraďované často ako Homo ergaster (napr. KNM-ER 1808, KNM-ER 3733, KNM-ER 3883) v lokalite Koobi Fora v Keni v roku 1974 nález OH 51 z Olduvaia v roku 1984 nález KNM-WT 15000 z lokality Nariokotome III v Keni v roku 1991 čeľusť z lokality Konso v Etiópii v rokoch 1995-1997 nálezy z lokality Buia v Danakilskej púšti v Eritrei v roku 1997 nález lebky BOU-VP-2/66 z lokality Daka/Bouri Formation v Etiópii v roku 2000 nález KNM-ER 42700
Európa Významné európske nálezy sú (nálezy sa dnes obyčajne radia pod Homo ergaster a Homo heidelbergensis): v roku 1907 nález Mauer 1 z Nemecka (t.j. Homo heidelbergensis v najužšom zmysle) v roku 1960 nález z lokality Petralona v Grécku v roku 1964-65 nález z lokality Síleš (Vértesszölös) v Maďarsku v rokoch 1964 až 1974 nálezy z lokality Arago/Tautavel vo Francúzsku v rokoch 1972 až 1993 nález z lokality Bilzingsleben v Nemecku v roku 1978 nález z lokality Reilingen v Nemecku v roku 1994 nález z lokality Ceprano v Taliansku (t.j. Homo cepranensis) v roku 1997 nález z lokality Gran Dolina/Atapuerca v Španielsku (t.j. Homo antecessor) v roku 2011 nález z lokality Lazaret vo Francúzsku
Taxonómia Vytvorenie druhu Analýzy vyššie uvedených nálezov z Jávy vykopaných od roku 1936 definitívne ukázali, že nálezy z Jávy (prípadne okrem Homo soloensis) netvoria zvláštny rod (nie sú teda ani medzičlánkom medzi ľudoopmi a ľuďmi), ale patria priamo pod rod človek (Homo). Okrem toho sa v roku 1939 porovnávaním ukázalo, že sú veľmi podobné nálezom druhu Sinanthropus pekinensis. Preto v roku 1939/1940 Weidenreich zlúčil druhy Pithecanthropus erectus (t.j. nálezy Trinil a Sangiran) a Sinanthropus pekinensis (t.j. nálezy z Čou-kchou-tienu) do jedného spoločného druhu, ktorý navyše presunul do rodu Homo. Nový druh nazval „Homo erectus“ (hoci Weidenreich sám potom viac-menej naďalej používal staré označenia Pithecanthropus a Sinanthropus). Príslušné nálezy pod rod Homo presunul aj Rus Nesturch v roku 1941, ten však nepoužil názov Homo erectus.
Preraďovanie taxónov do druhu a vyraďovanie taxónov z druhu Ďalší autori postupne do druhu Homo erectus pridali ďalšie (často dovtedy separátne klasifikované) nálezy, konkrétne najmä (v zátvorke je – okrem prípadov so skratkou napr. – uvedený zdroj a rok prvého zaradenia nálezu/taxónu pod druh Homo erectus): Meganthropus palaeojavanicus (Mayr 1944 a napr. Le Gros Clark 1955) nález z Ngandongu - Homo soloensis (Mayr 1944, 1950) nález z Maueru - Homo heidelbergensis (napr. Debec 1948 a Mayr 19xx) nález zo Swartkransu čiže Telanthropus (Broom & Robinson 1949 a napr. Robinson 1961) Homo modjokertensis (Koenigswald 1950 a napr. Campbell 1963) nález z Wadjaku - Homo wadjakensis (Mayr 1950; väčšinou však radené pod Homo sapiens) nález zo sev. Afriky - Atlanthropus (Neústupný 1960 a napr. Campbell 1963 či Le Gros Clark 1964; ale pod „Pithecanthropus pekinensis“ je Atlanthropus zaradený už napr. v 2. vyd. Boľšoj sovetskoj encyklopedije, t.j. niekedy v polovici 50. rokov) nález z Kabwe/Broken Hill - Homo rhodesiensis (Coon 1962) nález OH 9 - Homo leakeyi (Campbell 1963) nález z Petralony čiže Homo petralonensis (napr. Breitinger 1964) Homo habilis (Campbell (?-)1965) nález z lokality Ma-pa – Homo erectus mapaensis (Kurth 1965, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nález Síleš (Vértesszölös) – Homo (erectus seu sapiens) palaeohungaricus (Thoma 1966, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu H. erectus) Sinanthropus lantianensis/Homo erectus lantianensis (do Homo preradené čoskoro po objavení v 60. rokoch, preradený je už napr. v Reisenauer 1973) nálezy z východnej Afriky (v 70. rokoch) - prvý nájdený nález je z roku 1970, (prinajmenšom) tieto nálezy dnes mnohí klasifikujú ako druh Homo ergaster nález Sambungmacan(?) - Homo erectus ngandongensis (Sartono, 1975, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nález Jüan-mou - Homo erectus youanmouensis (Li, Chien, Ma, Pu, Hsing a Chu, 1977, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nález Bilzingsleben - Homo erectus bilzingslebensis (Vlcek 1978, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nález Arago/Tautavel - Homo erectus tautavelensis (de Lumley a de Lumley 1979, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nález Che-sien (Hexian) – Homo erectus hexianensis (Huang et al. 1982, Wu a Dong 1982) nález Narmada - Homo erectus narmadensis (Sonakia 1984, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nález Reilingen - Homo erectus reilingensis (Czarnetzki 1989, pôvodne opísané priamo ako poddruh druhu Homo erectus) nálezy Jün-sien (Yunxian) – Homo erectus yunxianensis (Li a Etler 1992) nález Ceprano - Homo cepranensis (Ascenzi et al. 1996) nález Lung-ku-pcho (Longgupo)/Wu-šan (Wu-shan) – Homo erectus wushanensis (napr. Schrenk 1997) nález Kanam – Homo kanamensis (napr. Schrenk 1997) nález Gran Dolina - Homo antecessor (napr. Stringer 2002) nález Flores - Homo floresiensis (napr. Wood a Lonergan 2008)
Treba ale poznamenať, že nie všetci autori zahrnuli pod Homo erectus všetky tieto nálezy, a že niektorí autori zhruba do 70. rokov namiesto druhu Homo erectus mali všetky príslušné nálezy zaradené ako rod Pithecanthropus v širšom zmysle. Ako príklad môže poslúžiť významný britský anatóm W. E. Le Gros Clark, ktorý v roku 1955 najprv preradil nálezy rodu Sinanthropus pod rod Pithecanthropus, a až v roku 1964 presunul nálezy tohto širšie poňatého rodu Pithecanthropus pod rod Homo.
Kým jednotliví autori do druhu Homo erectus postupne pridávali vyššie uvedené ďalšie nálezy, druhí autori zas z druhu Homo erectus niektoré nálezy resp. skupiny nálezov (taxóny) odoberali a presúvali ich do iných rodov alebo do samostatných druhov. Najznámejšie prípady takýchto samostatných druhov sú: Homo habilis, ktorého zaradenie do druhu Homo erectus bola aj tak skôr len krátka „epizóda“ Homo ergaster, vytvorený v roku 1975, ktorý vyňal z druhu Homo erectus isté africké nálezy, a Homo heidelbergensis, ktorý bol ako samostatný druh – ale tentokrát už v širšom ponímaní – „obnovený“ (t.j. z druhu Homo erectus vyčlenený) v roku 1995 (resp. už predtým, lebo podobne vymedzený taxón sa ako poddruh Homo sapiens pod názvom Homo sapiens heidelbergensis vyskytoval už napr. v Szalay a Delson 1979). Homo rhodesiensis Homo pekinensis Homo georgicus Homo antecessor Homo cepranensis Homo floresiensis
Súčasný stav Dôsledkom vyššie uvedených priraďovaní a vyraďovaní je, že dnes vládne v systematike druhu Homo erectus pomerne chaotický stav, pretože jednotliví autori chápu druh Homo erectus rôzne. Možné sú najmä nasledujúce definície druhu Homo erectus: