Iránske jazyky sú jedna z troch skupín indoiránskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny.
Hovorí sa nimi vo východnom Turecku, severnej Sýrii, severovýchodnom Iraku, v Kaukazsku, Iráne, v malej časti Turkménska a Uzbekistanu, v Tadžikistane, v malej časti Číny, v Afganistane a v Pakistane.
Delenie Nasleduje chronologické delenie iránskych jazykov. Alternatívne - geografické - delenie (západná a východná skupina, obidve sa ďalej delia na severnú a južnú) je zohľadnené pomocou skratiek SZ, JZ, SV, JV (= severozápadné, juhozápadné, sevrovýchodné a juhovýchodné):
staroiránske jazyky (cca. zač. 1. tisícročia až 4./3. stor. pred Kr.) médčina SZ staroperzština JZ avestčina (=jazyk Avesty, avesta) SV skýtske jazyky SV stredoiránske jazyky (4./3. stor. pred Kr. až 8./9. stor. po Kr.) kurdčina SZ balúčtina SZ paštčina SZ osetčina SZ gurančina SZ zázá SZ talyština SZ gílačtina SZ mázandaránčina SZ semnáčina SZ balúčtina SZ paráčtina SZ órmurčina SZ jazyky a nárečia stredného Iránu SZ partčina SZ stredoperzština JZ sogdčina SV chórezmčina SV baktrijčina JV sačtina JV novoiránske jazyky (od 8./9. stor.) novoperzské jazyky JZ chazarčina JZ tatčina JZ lurské nárečia JZ kumzarské nárečie JZ jazyky a nárečia Fársu JZ osetčina SV jognóbčina SV paštčina JV mundžánčina JV šugnansko-rušánske jazyky JV vachančina JV jazgulamčina JV iškašimčina JV
Iné projekty