Mikrobiológia (z a ) je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a viroidy), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí.
Rozdelenie Podľa sledovaného objektu: bakteriológia (najstaršia) virológia (rozmach po objavení elektrónového mikroskopu) mykológia (štúdium plesní a kvasiniek) protozoológia
Iné rozdelenie: lekárska mikrobiológia a veterinárna mikrobiológia: objasňuje pôvodcov chorôb: imunológia – náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii sérológia – náuka o protilátkach v krvnom sére technická mikrobiológia a potravinárska mikrobiológia: využitie na výrobu liečiv a potravín (mliečne výrobky) poľnohospodárska mikrobiológia: študuje mikróby v pôde, ktoré sa zúčastňujú kolobehu látok v prírode geomikrobiológia: kombinácia geológie a mikrobiológie, študuje úlohu mikróbov a mikrobiálnych procesov v geologických a geochemických procesoch a naopak morská mikrobiológia: štúdium mikróbov a mikrobiálnych procesov v moriach
Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad bakteriálna fyziológia, ktorá skúma životné pochody baktérií.
Klasifikácia Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia).
Prehľad dejín mikrobiológie 17. storočie: Anton van Leeuwenhoek – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270-krát. 19. storočie: francúzsky chemik Louis Pasteur – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100 °C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry). Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote 19. storočie: anglický chirurg Joseph Lister – podstata popôrodnej sepsy. 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ Robert Koch – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy. 20. storočie: objav penicilínu Flemingom a elektrónového mikroskopu Ruskom.
Pozri aj Biológia
Iné projekty