Vodný tok alebo toktok. In: Technický naučný slovník TŽ. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1964. S. 100. je vodný útvar (vrátane jeho prirodzeného [vrátane upraveného] alebo umelého koryta a vrátane splavenín a plavenín), pre ktorý je charakteristické trvalé alebo občasné tečenie vody (presnejšie: pohyb vody v smere celkového sklonu koryta, t.j. vlastným spádom), a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaruvodní tok. In: Technický slovník naučný 8 TŽ. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 80-7335-080-7. S. 361.vodný tok. In: LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 47vodný tok. In: vodné toky. In: (Poznámka: Text prevzal aj Filit.).
Niektoré (staršie) zdroje z definície vylučujú umelé vodné tokyvodní toky. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 7. ŠŽ. Praha: Československý kompas, 1933. S. 705vodní tok. In: Technický naučný slovník TŽ. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1964. S. 332., slovenský vodný zákon z definície vylučuje čisto podzemné vodné toky§43 zákona č. 364/2004 Z. z. - zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (do roku 2002 vylučoval aj občasné povrchové vody) a iné zdroje z definície vylučujú napájanie z iného vodného útvaru vodný tok. In: Pyramída - 6 Životné prostredie a život na Zemi. S. 237-238.
Prirodzený vodný tok je vodný tok, ktorého koryto vzniklo pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov (napr. potok, rieka...). Umelý vodný tok je vodný tok, ktorého koryto bolo vytvorené umelo (napr. kanál, náhon...).LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 35,45
Definícia podľa slovenského vodného zákona Súčasný vodný zákon uvádza nasledujúcu definíciu: "Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi...Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku. Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav...Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku."
Od 70. rokov 20. stor. do roku 2002 platila nasledujúca definícia: "Vodné toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt." Zákon č. 138/1973 Zb. Zákon o vodách (vodný zákon)
Delenie Delenie vodných tokov nie je ustálené. Nasledujú príklady:
Vodné toky Delenie 1 : prirodzený vodný tok (napr. bystrina, potok, rieka) - pozri aj nižšie umelý vodný tok (napr. kanál, náhon) (špeciálna skupina:) podzemný tok
Delenie 2 (z hľadiska významu; len povrchové toky) : vodohospodársky významné vodné toky drobné vodné toky
Delenie 3 (z hľadiska využitia; len povrchové toky) : vodárenské toky ostatné vodné toky
Prirodzené vodné toky Delenie 1 (podľa stálosti toku) LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 29, 40 (Poznámka: S chybami.) rieka. In: Pyramídařeka. In: Universum: všeobecná encyklopedie. [CD]. 5. digitálna publikácia 1. knižného vydania. Praha: Odeon, 2006 (2001). ISBN 80-207-1060-4.rieka. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník MR . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. S. 917§43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.vodný tok; efemérny tok. In : ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. S. 672, 150: stály (vodný) tok (=perenujúci (vodný) tok) občasný (vodný) tok v širšom zmysle periodický (vodný) tok (=nestály (vodný) tok, intermitentný (vodný) tok, sezónny (vodný) tok) epizodický (vodný) tok (=občasný (vodný) tok v užšom zmysle, efermérny (vodný) tok)
Delenie 2 (podľa veľkosti, konkrétne podľa plochy povodia alebo podľa prietoku alebo podľa šírky koryta) SOLÍN, Ľ., MARTINČÁKOVÁ, M. Niekoľko poznámok k metodológii tvorby povodňových máp Slovenska . In: Geografický časopis, 59, 2007, 2, S. 142 LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 32 GREŠKOVÁ, A. Hydromorfologický prieskum a hodnotenie vodných tokov. In: Fyzickogeografický sborník 2 - Kulturní krajina (Příspěvky z 21. výroční konference Fyzickogeografické sekce České geografické společnosti konané 16. a 17. února 2004 v Brně). Brno, 2004 : malý vodný tok stredný vodný tok veľký vodný tok
Delenie 3 : horský vodný tok stredný vodný tok nížinný vodný tok (=rovinný vodný tok)
Delenie 4 (podľa spádu) : bystrina horský (vodný) tok rovinný (vodný) tok
Delenie 5 (ČSN/STN 736530 [norma už neplatí]) DZUROVČIN, L.: Geomorfológia. PU FHPV, Katedra geografie a geoekológie. ISBN 80-88885-79-5. S. 124KUNAKOVÁ, L. et al.: Akvatické krajinné prvky Medzibodrožia na Slovensku. In: Folia geographica, Acta facultatis studiorum humanitatis et naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy Volume 58, 2016, No. 2, FHPV PU Prešov. ISSN 1336-6157 : bystrina - krátky horský tok s povodím do 50 km2; koryto je hlboko zarezané s nepravidelným pozdĺžnym profilom a jeho dno má sklon väčší ako 20 ‰ horský potok - prechod medzi bystrinou a potokom; povodie do 100 km2; koryto je vyvinuté a vytvára aj meandre a jeho dno má sklon do 20 ‰ potok - v nížinách a pahorkatinách; povodie do 100 km2; dno koryta má sklon 0,5 až 2 ‰, ale niekedy až 10 ‰; máva vyvinuté údolie, vytvára meandre a zanáša sa splaveninami riečka - povodie 100 - 150 km2; vytvára už vlastnú hydrografickú sieť rieka - v nížinách; povodie 150 - 2000 km2; koryto má vyvinutý pozdĺžny profil a jeho dno má sklon len 0,2 - 2 ‰; máva široké údolie; splaveniny sú jemnejšie (kal, piesok, drobný štrk) veľtok (v podstate podtyp rieky) - mohutná, dlhá rieka; ústi priamo do mora alebo do veľkého jazera
Delenie 6 : potôčik potok riečka rieka veľtok
Pozri aj
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Hydrológia Kategória:Hydrosféra