Filozofický štrukturalizmus je súbor prúdov súčasnej filozofie a francúzskej filozofie špeciálne, v ktorých pri reflexii miesta človeka vo svete intervenuje ako ústredná kategória pojem štruktúry, pôvodne vygenerovaný v špeciálnych vedách štrukturalistickej orientácie, napríklad v saussurovskej lingvistike.
Filozofický štrukturalizmus sa utvára najprv vo Francúzsku od konca 50. rokov 20. storočia, pričom mnohé názory preberá z lingvistického štrukturalizmu, najmä od Ferdinanda de Saussura; ide predovšetkým o Saussurov názor, že jazyk nie je substancia, ale forma a význam znaku je efektom diferenciálnej artikulácie. So štrukturalizmom úzko paralelne alebo nadväzne súvisí analýza diskurzu (Foucault) a dekonštruktivizmus (Derrida).
Štrukturalistická metóda je nevyhnutne založená na množstve teoretických, vo svojej podstate filozofických postulátov. Hlavnou z nich je hypotéza existencie určitých všeobecných logických štruktúr v rôznych, ale blízko k sebe navzájom javoch kultúry. Tieto štruktúry neležia na povrchu, ale podľa štrukturalistov ich možno odhaliť iba hlbokým vyšetrovaním a starostlivým porovnaním týchto javov.
Vznik
Filozofický štrukturalizmus vyšiel z úvah o podvedomých štruktúrach jazykovej kompetencie a odtiaľ prenesene o štruktúrach myslenia. Bol odmietavou reakciou na prehnané akcentovanie subjektu a existencie v existencializme: Sartre bol pre mnohých štrukturalistov najobľúbenejším cieľom útokov.
Predstavitelia
Jacques Derrida Michel Paul Foucault Jacques Marie Emile Lacan Claude Lévi-Strauss
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
Kategória:Filozofické smery