Nanga Parbat (iné názvy: Nangá/Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; – transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; – nangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = „nahý vrch“, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = „nahý vrch“) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia osemtisícovka.
Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív: hlavný vrchol – južný vrchol – predvrchol – severný vrchol – „strieborné zuby“ – juhovýchodný vrchol – Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) – a západná (diamirská) – . Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť pri prevýšení , čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci Jozef Just, Juraj Zaťko, Marián Zaťko a Andrej Belica prvovýstup na severný vrchol Diamírskou stenou.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Vrchy v Pakistane Kategória:Vrchy v Himalájach Kategória:Osemtisícovky v Pakistane