Trieda Bismarck bola trieda bojových lodí Tretej ríše. Vznik triedy bojových lodí Bismarck spadá do polovice tridsiatich rokov minulého storočia, kedy Adolf Hitler začal zväčšovať zbrojnú výrobu, vrátane vojnového loďstva v snahe vyrovnať námornú prevahu Spojeného kráľovstva. Keďže Washingtonská zmluva a Versaillská zmluva (podpísaná po konci I. sv. vojny) boli voči povojnovému Nemecku a Tretej ríši veľmi obmedzujúce. Tretia ríša po podpise Britsko-Nemeckej dohody o vojnovom loďstve v roku 1935 dostala príležitosť k zbrojeniu na mori a to až do výtlaku 420 000 ton, čo podľa zmluvy bolo 35 % tonáže britského loďstva. O rok neskôr na Londýnskej konferencii bolo dokonca upustené od obmedzujúcej podmienky na výtlaku loďstiev. To už dávalo možnosť Tretej ríši vybudovať si loďstvo podľa vlastným predstáv a možností.
V roku 1936 začala Tretia ríša stavať triedu bojových lodí, s veľkou rýchlosťou, akčným rádiusom a silnou pancierovou výzbrojou, triedou, aká nemala dovtedy na svete obdobu: trieda Bismarck. Prvá jednotka tejto triedy niesla meno po bývalom „železnom“ kancelárovi Otto von Bismarckovi, druhá po cisárskom admirálovi a bývalom ministrovi vojny Alfredovi Tirpitzovi. Odborník Anthony Preston konštatuje, že konštrukcia vychádzala z bojových lodí prvej svetovej vojny nemeckej triedy Baden. A to hlavne výzbrojou, pozostávajúcou z štyroch dvojhlavňových veží hlavného kalibru kalibru 380 mm označovaných (od provy po kormu) A (Anton), B (Bruno), C (Caesar) a D (Dora) s hmotnosťou vystrelených delostreleckých granátov až sedem ton (podľa druhu munície) s dostrelom až 20 námorných míľ (cca 37 km).
Pozri aj Zoznam tried bojových lodí
Iné projekty
Bismarck