Veronika Šikulová (* 15. marec 1967, Modra) je slovenská prozaička, autorka kníh pre deti a mládež.
Životopis Je najstarším dieťaťom spisovateľa Vincenta Šikulu a psychiatričky Alice Šikulovej. Absolvovala gymnázium v Modre, žurnalistiku vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Ako redaktorka pracovala v periodikách Literárny týždenník, Nový Čas a Meridián. Pracovala tiež v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre a v Malokarpatskej knižnici v Pezinku.
Popri publicistike sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a i.
Je vydatá za fyzika Mareka Mihalkoviča, syna básnika Jozefa Mihalkoviča. Žije a tvorí v Modre.
Literárna tvorba Odtiene (1997) Z obloka (1999) Mesačná dúha (2003) To mlieko má horúčku (2006) Domček jedným ťahom (2009) Miesta v sieti (2011) Diera do svetra (2012) Medzerový plod (2014) Petrichor (2016) Ži vo mne (2018) Tremolo ostinato (2020) Radosti a dni (2021) Pozor, bodkovaný pes! (2021) Líštičky majú rady teplo (2022) Zelená pošta (2022) Záhradky (Vyvolávanie) (2023) Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte (2025)
Ocenenia 1997: Cena Ivana Kraska za knižný debut Odtiene 2015: Anasoft litera za knihu Medzerový plod 2016: Krištáľové krídlo za rok 2015 v kategórii publicistika a literatúra za knihu Medzerový plod
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Diela Veroniky Šikulovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice Spisovateľka Veronika Šikulová: Bola som dcéra a už som mama – rozhovor v denníku SME (2010) Slávna dcéra slávneho otca Veronika Šikulová: Svet je náš... – rozhovor pre Diva.sk (2019)
Kategória:Osobnosti z Modry Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska Kategória:Laureáti Anasoft litera Kategória:Držitelia Krištáľového krídla Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave