Longue durée (výslovnosť IPA [lɔ͂g dyʀe]; doslova z „dlhé trvanie“; , ) je koncepcia, ktorá uprednostňuje pozornosť na dlhodobé, pomalé a permanentné historické procesy a štrukturálne zmeny pred krátkodobými, tzv. udalostnými dejinami (histoire événementielle). Do historiografie bol tento termín uvedený Fernandom Braudelom v článku „Histoire et sciences sociales: La longue durée“ (1958) publikovanom vo vedeckom časopise Annales.. Článok bol publikovaný ako: . V anglickom preklade uverejnený ako (preklad od Immanuela Wallersteina) alebo ako (preklad od Sarah Matthews). Charakterizoval ho ako „čas spomalený, niekedy takmer sa nepohybujúci“.. „temps ralenti, parfois presque à la limite du mouvant“.
Predstavitelia školy Annales totiž vnímajú historický čas – na rozdiel od fyzikálneho času, ktorý možno rozdeliť na rovnaké časti (hodiny, dni atď.) – vo viacerých, spravidla troch úrovniach – krátkodobý, udalostný čas (histoire événementielle), cyklický čas (court durée) a čas dlhého trvania (longue durée), pričom práve posledný menovaný pokladajú za hierarchicky najdôležitejší pre výklad historických procesov. Udalostný historický čas tvoria jednotlivé udalosti, ktoré sú momentálne a samotné majú krátkodobý dopad. Sú stredobodom záujmu kronikára a žurnalistu. Pritom ide o udalosti vo všetkých sférach ľudského života – politickej (napr. voľby, vojna), ekonomickej (napr. náhly prepad cien na burze), sociálnej (napr. krádež), umeleckej (napr. divadelná premiéra), inštitucionálnej, náboženskej a dokonca i geografickej (napr. búrka). Cyklický čas sa týka strednodobých procesov, ekonomických a sociálnych cyklov ako vzrast a pokles cien (napr. zanedbajúc krátkodobé odchýlky, v období rokov 17911817 došlo v Európe k vzrastu cien, v nasledovnom období rokov 18171852 k ich poklesu). Longue durée sa týka ešte dlhodobejších procesov, vytvárajúcich „štruktúry“, ktoré pôsobia na spoločnosť ako „piliere“ a „medze“ zároveň. F. Braudel k tomu uvádza:. „The most accessible example is still that of geographical constraint. Man is a prisoner for long centuries of climates, of vegetations, of animal populations, of types of crop, of slowly constructed equilibria, which he cannot transform withouth the risk of endangering everything. [...] Look at the endurance of roads and trade routes, and the surprising unchangeability of the geographical boundaries of civilizations“
F. Braudel uplatnil tento prístup vo svojej práci La Méditerranée et le Monde Méditerranéen à l'Epoque de Philippe II („Stredozemie a jeho svet v dobe Filipa II.“, 1941), kde v prípade veľmi dlhých časových úsekov píše o „takmer nehybnej histórii“ (une histoire quasi immobile) a o zmenách v priebehu len jedného alebo dvoch storočí ako o „pomaly sa rytmizujúcej histórii“ (une histoire lentement rythmée).
Pozri aj diskontinuita (postmodernizmus)
Referencie
Použitá literatúra
Odporúčaná literatúra
Kategória:Škola Annales