Henrich VIII. Tudor (* 28. jún 1491, Londýn, Anglicko – † 28. január 1547, Londýn) bol anglický kráľ od 21. apríla 1509 až do svojej smrti. Taktiež bol aj Írskym lordom (neskôr sa stal írskym kráľom) a robil si nároky aj na francúzsky trón. Bol druhým panovníkom z rodu Tudorovcov, jeho predchodcom bol jeho otec, kráľ Henrich VII.
Henrich VIII. bol veľmi významným panovníkom. Takmer počas celej svojej vlády brutálne potláčal vplyv protestantskej reformácie v Anglicku (toto politické hnutie malo korene v 14. storočí pod vedením Jána Viklefa) a najznámejším sa stal pre svoje politické boje a konflikty s Vatikánom. Tieto spory nakoniec viedli k tomu, že sa Anglicko odtrhlo od katolíckeho náboženstva (teda od pápežskej autority) a prešlo na protestantské, z ktorého tým, že sa vyhlásil za hlavu cirkvi, vznikla anglikánska cirkev. Hoci prostý ľud ani cirkev s jeho rozhodnutím nesúhlasili, tvrdo si svoje rozhodnutie presadzoval, aj za cenu popráv každého, kto sa odmietol podrobiť novým pravidlám. Dôsledkom toho sa tiež vo veľkom rušili anglické kláštory. Podpora anglickej reformácie začala jeho nástupcom, zbožným protestantom Eduardom VI. a Alžbetou I., zatiaľ čo Henrichova dcéra Mária I. dočasne obnovila pápežskú autoritu v Anglicku. Henrich VIII. taktiež dozeral na právne spojenie Anglicka a Walesu. Známym sa stal aj svojimi šiestimi manželstvami, pričom dve zo svojich manželiek dal popraviť.
Nástup Tudorovcov thumb|upright|Zjednotená tudorovská ruža Tudorovci boli rod, ktorý vládol v Anglicku v rokoch 1485 až 1603. Zaviedli do Anglicka pokoj po mnohých ťažkých rokoch vojny. Jedna z najvýznamnejších a najťažších vojen bola tzv. Vojna ruží, ktorá trvala až tridsať rokov. Bola to vojna medzi Lancasterovcami, ktorí mali symbol červenej ruže, a Yorkovcami so symbolom bielej ruže. Napokon si kráľ Henrich VII. z rodu Lancasterovcov zobral za manželku dcéru vodcu Yorkovcov. Ruže spojili na znak spojitosti a mieru. Tak vznikla tzv. Tudorovská ruža.
Detstvo a mladosť (roky 1491 – 1509) Henrich VIII. sa narodil v greenwichskom paláci ako tretie dieťa Henricha VII. a Alžbety z Yorku. Z jeho súrodencov prežili detstvo len traja – Artur Tudor, waleský princ, Margaréta Tudorová, neskoršia manželka škótskeho kráľa Jakuba IV., a Mária Tudorová, neskoršia manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XII.
Henrich ako kráľovský princ mal samozrejme veľmi zhýčkané detstvo. Mal svoje vlastné služobníctvo, ministrov a šaša Jána Goosea. Mal dokonca chlapca na bičovanie, ktorý bol trestaný vždy, keď Henrich spravil niečo zlé.
Vzdelanie a štúdium
Henrich VII., jeho otec, miloval zábavu, a tak na kráľovskom dvore nemohli chýbať rôzni akrobati, šašovia, kúzelníci a hudobníci. Jeho dvor sa stal vychýreným strediskom kultúry a vzdelaných osobností. Princ Henrich zbožňoval hudbu a vyrástol z neho dokonalý hudobník. Už v desiatich rokoch hral na nástrojoch ako píšťala, harfa, lutna a bubny. Bol veľmi energický, pekný a múdry. Vynikal v latinčine, matematike, astronómii, kozmológii. Bol i úžasným atlétom, lukostrelcom, poľovníkom a priaznivcom bojových hier. Taktiež hrával hru veľmi podobnú dnešnému tenisu.
Henrich dostal vynikajúce vzdelanie od najlepších učiteľov. Plynulo hovoril po latinsky, francúzsky a španielsky. Ako sa očakávalo, trón mal zdediť jeho starší brat, princ Artur, a Henrich bol pripravený na život v kostole.
Tituly a vyznamenania získané počas detstva V roku 1493, keď mal Henrich dva roky, bol vymenovaný za konštábla (vrchného veliteľa vojska zastupujúceho kráľa) na zámku Dover a wardenského lorda na Cinque Ports. V roku 1494 získal titul yorkského vojvodu. Následne bol vymenovaný za anglického grófa maršala a írskeho lieutenantského lorda.
Smrť Artura Tudora, Henrichovho brata upright|thumb|Artur Tudor, starší brat Henricha VIII. thumb|upright|Katarína Aragónska, prvá manželka Henricha VIII. Henrichov starší brat, následník trónu, Artur Tudor si už vo veku 15 rokov zobral za ženu španielsku princeznú Katarínu Aragónsku. Neskôr spolu odcestovali na hrad Ludlow. O niekoľko mesiacov Artur aj Katarína vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. Pätnásťročný Artur nakoniec chorobe podľahol a zomrel 2. apríla 1502. Niektorí historici sa však domnievajú, že zomrel na tuberkulózu alebo mor. Katarína skoro tiež zomrela, no podarilo sa jej uzdraviť a stala sa vdovou. Arturov brat Henrich, vojvoda z Yorku, nebol povýšený na waleského princa pokiaľ nebolo isté, že Katarína nečaká Arturove dieťa, ktoré by tento titul zdedilo.
Arturova smrť posunula všetky jeho povinnosti na mladšieho brata Henricha, ktorý sa tak stal waleským princom. Henrich VII. obnovil záujem o uzavretie manželského spojenectva medzi Anglickom a Španielskom. Navrhol teda zosobášiť Henricha a Katarínu Aragónsku, vdovu po Arturovi a najmladšiu dcéru Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej.
Svadba s bratovou vdovou a nástup na trón Aby sa Henrich mohol oženiť s bratovou vdovou potreboval, kvôli veľmi blízkemu príbuzenskému vzťahu, povolenie od pápeža. Katarína prisahala, že manželstvo s princom Arturom nebolo naplnené. Napriek tomu Anglicko aj Španielsko súhlasilo, že dodatočné pápežské povolenie by bolo vhodné a odstránilo by všetky pochybnosti o legitímnosti manželstva.
Nedočkavosť Kataríninej matky, kráľovnej Izabely, urýchlilo rozhodnutie pápeža Júliusa II. udeliť výnimku a vydal pápežskú bulu. A tak 14 mesiacov po Arturovej smrti sa Katarína zasnúbila so svojím niekdajším švagrom, Henrichom. No už v roku 1505 Henrich VII. stratil záujem o spojenectvo so Španielskom a mladý princ Henrich vyhlásil, že zásnuby sa uskutočnili bez jeho súhlasu. Ďalšie diplomatické rokovania ohľadom navrhovaného manželstva prebiehali až do smrti Henricha VII., teda do roku 1509, keď zomrel na tuberkulózu, a tak sa Henrich VIII. stal kráľom. Následne boli dňa 11. júna 1509 sedemnásťročný Henrich a dvadsaťtriročná Katarína zosobášení a 24. júna 1509 boli vo Westminsterskom opátstve korunovaní.
Začiatky vlády Henricha VIII. (roky 1509 – 1525) thumb|upright|Osemnásťročný Henrich VIII. po svojej korunovácii v roku 1509. Dva dni po korunovácii dal Henrich VIII. zatknúť dvoch otcových neobľúbených ministrov, sira Richarda Empsona a Edmunda Dudleyho. Boli bezdôvodne obvinení z vlastizrady a následne boli v roku 1510 popravení. Tento čin začal Henrichovu krutovládu a mal slúžiť ako výstraha pre všetkých, ktorí by mladému kráľovi stáli v ceste. Henrichovým prvým ministrom sa stal kardinál Thomas Wolsey, ktorého roku 1515 menoval za Lorda kancelára a predsedu kráľovskej rady, čím došlo k tomu, že kráľovskú politiku viedol kardinál. Neskôr mu pápež udelil doživotnú hodnosť legáta a on sa stal najvyššou cirkevnou autoritou v Anglicku.
Henrich bol všestranne vzdelaný človek a kráľovský dvor bol za jeho vlády centrom vedy a umenia. Henrich sa tiež zaraďoval medzi vynikajúcich hudobníkov, autorov a básnikov. Jeho najznámejšie hudobné diela sú Zábava s dobrou spoločnosťou (Pastime with Good Company) alebo The Kynges Ballade. Bol taktiež vášnivým hráčom kociek a vynikal aj v športe, obzvlášť v rytierskych súbojoch, poľovačke a tenise.
V tom čase bol známy aj pre svoje zanietenie pre kresťanstvo. V roku 1521 vydal polemiku Obrana siedmich sviatostí, ktorou útočil na Martina Luthera. V tzv. Šiestich článkoch bola určená smrť každému, kto by bol proti transsubstanciácii (pretváranie, premieňanie podstaty) a iným cirkevným dogmám. Za to mu pápež Lev X. v októbri 1521 udelil titul obranca viery (lat. defensor fidei). Vystúpil tiež proti Tyndalovmu anglickému prekladu biblie (v tom čase bolo totiž zakázané prekladať bibliu do anglického jazyka).
Francúzsko a Španielsko thumb|upright|Mince s podobizňou kráľa Henricha VIII. V roku 1511 povolal pápež Július II. tzv. Cambraiskú ligu proti Francúzsku. Táto nová aliancia okrem Španielska a Rímskonemeckej ríše zahŕňala aj Anglicko. Henrich sa rozhodol využiť túto príležitosť ako zámienku na rozšírenie jeho dŕžav v severnom Francúzsku. V novembri 1511 uzavrel westminsterskú zmluvu so Španielskom, ktorá zaručovala vzájomnú pomoc proti Francúzsku. Začal sa pripravovať na vstup do vojny. V roku 1513 zaútočil Henrich na Francúzsko a jeho vojsko porazilo francúzsku armádu v spurskej bitke. Jeho švagor, Jakub IV., škótsky kráľ, zaútočil na Anglicko na príkaz francúzskeho kráľa Ľudovíta XII., ale nepodarilo sa mu dostať Henrichove jednotky z Francúzska. Škótska armáda bola 9. septembra 1513 katastrofálne porazená v bitke na Floddenskom poli. Medzi mŕtvymi bol aj škótsky kráľ a táto bitka ukončila krátku škótsku účasť vo vojne.
Tehotenstvá Kataríny Aragónskej 18. februára 1516 porodila kráľovná Katarína princeznú Máriu, ktorá neskôr vládla Anglicku ako kráľovná Mária I. Pred Máriou priviedla na svet aj dvoch synov, pričom obidvaja sa volali Henrich, cornwallský vojvoda, no obaja synovia (jeden sa narodil v roku 1511 a druhý v roku 1514) zomreli niekoľko týždňov po svojom narodení.
Henrichove milenky left|thumb|upright|Henrichov nemanželský syn, Henrich FitzRoy. thumb|upright|Mária Boleynová, milenka Henricha VIII. Napriek všeobecnej mienke nemal Henrich veľa mimomanželských vzťahov. Podľa záznamov mal len dve milenky (vynímajúc ženy, s ktorými sa neskôr oženil), ktoré boli oficiálne potvrdené, a tými boli Alžbeta (Bessie) Blountová a Mária Boleynová.
Alžbeta Blountová porodila Henrichovi nemanželského syna, Henricha FitzRoya. Malý chlapec získal v júni 1525 titul richmondský vojvoda, vďaka čomu si mnohí vtedajší ľudia mysleli, že Henrich VIII. vyhlási syna za legitímneho. V roku 1533 sa Henrich FitzRoy oženil s Máriou Howardovou, sesternicou Anny Boleynovej. Zomrel tri roky po svadbe bez potomkov. V čase jeho smrti sa kráľ pokúšal zaobstarať zákon, ktorý by umožnil jeho ďalšiemu nemanželskému synovi zdediť trón a stať sa tak kráľom.
Mária Boleynová bola sestra Anny Boleynovej, ktorá sa neskôr stala Henrichovou manželkou. Mária bola Henrichovou milenkou niekedy v rokoch 1519 až 1526 a podľa niektorých špekulácií Máriine dve deti, Katarína a Henrich, boli deťmi kráľa Henricha VIII. Jeho otcovstvo v týchto prípadoch však nikdy nebolo potvrdené a kráľ to tiež nepotvrdil, ako to spravil pri nemanželskom synovi Henrichovi FitzRoyovi.
V roku 1510 sa začalo povrávať, že kráľ má ďalší mimomanželský vzťah s jednou zo sestier Eduarda Stafforda, tretieho buckinghamského grófa, buď s Alžbetou alebo s Annou Hastingsovou. Jeho ďalšou milenkou bola v roku 1535 buď Margaret Sheltonová alebo jej sestra Mária Sheltonová.
Kráľova snaha o rozvod s Katarínou Aragónskou (roky 1525 – 1533) upright|thumb|Katarína Aragónska Časom začal byť Henrich VIII. netrpezlivý – jeho manželka Katarína mu nedokázala priviesť na svet dediča trónu, ktorého si z celého srdca želal. Všetky Katarínine deti, okrem dcéry Márie, zomreli krátko po pôrode. Henrich si však želal mužského dediča, aby tak zabránil súpereniu o korunu. Podobné boje o korunu totiž spôsobili tridsaťročnú vojnu ruží, ktorú ukončil až Henrichov otec, Henrich VII., keď sa stal kráľom. Trón nechcel prenechať ani dcére Márii, lebo prvá žena na anglickom tróne, cisárovná Maud, v snahe obhájiť svoje práva na trón, spôsobila dvadsaťročnú občiansku vojnu, čo malo na krajinu katastrofálne následky.