náhľad|Cosma počas autogramiády v roku 2023. náhľad|Cosmov podpis z roku 2023.

Vladimir Cosma (* 13. apríl 1940, Bukurešť, Rumunsko) je francúzsko-rumunský hudobný skladateľ, huslista a dirigent. Zložil hudbu k veľkému množstvu francúzskych filmov zo 70., 80. a 90. rokov 20. storočia. Vo svete sa preslávil najmä ako skladateľ filmovej hudby, ktorá bola inšpirovaná rôznymi hudobnými žánrami. Od roku 1960 zložil Cosma vyše 400 hudobných kompozícií k filmom a televíznym programom.

Životopis Vladimir Cosma sa narodil v Bukurešti do rodiny muzikantov. Jeho otec Teodor Cosma bol klavirista a dirigent; jeho matka Carola bola hudobníčka a majsterka Európy a Rumunska v plávaní; jeho strýko Edgar Cosma bol skladateľ a dirigent; jedna z jeho starých mám bola klaviristka, žiačka Ferruccia Busoniho. Otec mu dal meno Vladimir z lásky k francúzskej kultúre, ktorú symbolizoval vtedajší francúzsky veľvyslanec v Rumunsku Wladimir d'Ormesson. Od ôsmich rokov koncertoval so svojím otcom. Po stredoškolskom štúdiu nastúpil Vladimir Cosma na Národné hudobné konzervatórium v Bukurešti a na konci štúdia získal dve absolventské prvé ceny, za hru na husliach a za kompozíciu. V roku 1963 sa s rodinou presťahoval do Paríža, kde pokračoval v štúdiu na Národnom konzervatóriu hudby a tanca a spolupracoval s hudobnou pedagogičkou Nadiou Boulangerovou. Od roku 1964 podnikol svetové turné ako klasický huslista.

Vladimir Cosma zložil prvý filmový soundtrack v roku 1967 pre film Šťastný Alexander od Yvesa Roberta. V roku 1972 zožal prvý veľký úspech s hudbou ku komédii Veľký blondín s čiernou topánkou režiséra Yvesa Roberta. Používa hlavne Panovu flautu, ktorá v špionážnom filme vytvára veľmi dobrú atmosféru. V roku 1973 ukázal veľkú kreativitu v jazzovej atmosfére New Yorku s jidiš tematikou v Dobrodružstvách rabína Jacoba od Gérarda Ouryho. Podieľal sa na mnohých populárnych komédiách ako napr.: Krídelko alebo stehienko? (1976)réžia Claude Zidi, Záletník (1977)réžia Yves Robert, Som nesmelý, ale liečim sa (1978)réžia Pierre Richard, Večierok (1980)réžia Claude Pinoteau alebo Kopyto (1981)réžia Francis Veber. Počas svojej kariéry sa skutočne etabloval ako jeden z pilierov kompozície pre kinematografiu.

V 80. rokoch spestril svoj žáner prácou pre filmy sociálneho charakteru a dramatickejšieho spádu. Tiež skomponoval hudbu k Cena za nebezpečenstvo (1983)réžia Yves Boisset, alebo podčiarkoval humor skupiny Le Splendid v komédii Ježiško je neporiadnik (1982)réžia Jean-Marie Poiré. Vladimir Cosma sa neustále obnovuje, komponuje s málo používanými nástrojmi ako ústna harmonika či lyrikón. Jeho multidisciplinárny talent bol odmenený dvoma Cézarmi, v roku 1982 za film Diva (Jean-Jacques Beineix) a v roku 1984 za Tančiareň (Ettore Scola). Má prístup do veľmi uzavretého kruhu veľkých režisérov, s ktorými nadviazal skutočné priateľstvá ako napr.: Yves Robert, Claude Zidi, Gérard Oury, Francis Veber, Édouard Molinaro, Claude Pinoteau a Jean-Pierre Mocky. Ako úspešný skladateľ neváhal pracovať aj pre mladých režisérov ako Michel Berny s filmom Les Grands sentiments font les grands gueuletons (1973), Nicolas Ribowski s filmom Mužská záležitosť (1981) alebo Georges Wilson s filmom La Vouivre (1988).

V 90. rokoch sa jeho produkcia spomalila, bolo to ovplyvnené vývojom v hudbe a zaneprázdnením niekoľkými osobnými projektmi. Naďalej pravidelne pracuje ako skladateľ filmovej hudby. Vladimir Cosma je veľkým menom v kultúre, klasickej hudbe a kinematografii.

Vladimir Cosma napísal operu Marius a Fanny uvedenú v roku 2007 v Marseille.

Pracoval aj pre televíziu skomponovaním soundtrackov k telenovelám a seriálom ako Châteauvallon, Les Cœurs brûlés, Les Yeux d'Hélène alebo k populárnemu animovanému seriálu Les Mondes engloutis.

V roku 2017 sa zúčastnil medzinárodného hudobného festivalu Prague Proms, ktorý sa koná každoročne v Prahe.

V súčasnosti aktívne komponuje nové skladby a zvučky k televíznym seriálom či filmom. V júni tohto roku mal zopár veľkých koncertov v sále Grand Rex s kapacitou viac ako 2700 miest. Zvykne sa objavovať aj v diskusných reláciách, kde hovorí o svojich aktuálnych plánoch.

Ocenenia cena Henri-Langlois (2010) komandér Radu umenia a literatúry rytier Radu čestnej légie Order of Cultural Merit (Rumunsko)

Filmografia Zoznam nie je kompletný.

Celovečerné filmy 1967: Najstaršie povolanie na svete (Le Plus Vieux Métier du monde), réžia Franco Indovina, Mauro Bolognini, Philippe de Broca, Michael Pfleghar, Claude Autant-Lara a Jean-Luc Godard 1968: Šťastný Alexander (Alexandre le Bienheureux), réžia Yves Robert 1968: Smrť Joa Indiána (Moartea lui Joe Indianul), réžia Mihai Iacob a Wolfgang Liebeneiner 1969: Clérambard, réžia Yves Robert 1970: Roztržitý (Le Distrait), réžia Pierre Richard 1972: Život plný malérov (Les Malheurs d'Alfred / Après la pluie le beau temps), réžia Pierre Richard 1972: Veľký blondín s čiernou topánkou (Le Grand Blond avec une chaussure noire), réžia Yves Robert 1972: Les Félines, réžia Daniel Daert (film získal v roku 1977 cenu AFAA Award za najlepšiu pôvodnú hudbu) 1973: Neplač s plnými ústami (Pleure pas la bouche pleine), réžia Pascal Thomas 1973: Les Zozos, réžia Pascal Thomas 1973: Veľké city robia dobrú chuť (Les grands sentiments font les bons gueuletons), réžia Michel Berny 1973: Najpomätenejší rozum (La Raison du plus fou), réžia François Reichenbach 1973: Dobrodružstvá rabína Jacoba (Les Aventures de Rabbi Jacob), réžia Gérard Oury 1973: Zdravím ťa, umelec! / Buď pozdravený, umelec! (Salut l'artiste), réžia Yves Robert 1974: Le Chaud Lapin / Le Confident malgré lui, réžia Pascal Thomas 1974: Horčica mi stúpa do nosa (La moutarde me monte au nez), réžia Claude Zidi 1974: Návrat veľkého blondína (Le Retour du Grand Blond), réžia Yves Robert 1975: Ružový telefón (Le Téléphone rose), réžia Édouard Molinaro 1975: Pán Dupont (Dupont Lajoie), réžia Yves Boisset 1975: Náhradník (La Course à l'échalote), réžia Claude Zidi 1975: Katrin a spol. (Catherine & Cie / Catherine et Compagnie), réžia Michel Boisrond 1976: Záletník (Un éléphant ça trompe énormément), réžia Yves Robert 1976: Krídelko alebo stehienko? (L'Aile ou la Cuisse), réžia Claude Zidi 1976: La Surprise du chef, réžia Pascal Thomas 1976: Hračka (Le Jouet), réžia Francis Veber 1976: Dracula a syn (Dracula père et fils), réžia Édouard Molinaro 1977: Záletník 2 (Nous irons tous au paradis), réžia Yves Robert 1977: Zviera (L'Animal), réžia Claude Zidi (film bol v roku 1978 nominovaný na cenu César za najlepšiu hudbu) 1977: Nebudete mať Alsasko ani Lotrinsko (Vous n'aurez pas l'Alsace et la Lorraine), réžia Coluche 1977: Prežiť si svoje peklo (Les Robots pensants ou Le Collectionneur de cerveaux), réžia Michel Subiela 1978: V štátnom záujme (La Raison d'État), réžia André Cayatte 1978: Som hanblivý, ale liečim sa / Som nesmelý, ale liečim sa (Je suis timide mais je me soigne), réžia Pierre Richard 1978: Jeden hot a druhý čihí (La Zizanie), réžia Claude Zidi 1979: Štyri na kanapy (Duos sur canapé), réžia Marc Camoletti 1979: Spoveď len pre seba (Confidences pour confidences), réžia Pascal Thomas 1979: Vrav, vrav, zaujímaš ma (Cause toujours... tu m'intéresses !), réžia Édouard Molinaro 1979: Tí malí sú už veľkí (Ils sont grands, ces petits), réžia Joël Santoni 1979: Odvahu a nohy na ramena (Courage fuyons), réžia Yves Robert 1979: Vytáčka (La Dérobade), réžia Daniel Duval (film bol v roku 1980 nominovaný na cenu César za najlepšiu hudbu) 1980: Večierok (La Boum), réžia Claude Pinoteau (film získal v roku 1981 Zlatú a Platinovú platňu za titulnú pieseň Reality) 1980: To ja nie, to on / To nie som ja, to je on! (C'est pas moi, c'est lui), réžia Pierre Richard 1980: Rana dáždnikom (Le Coup du parapluie), réžia Gérard Oury 1980: Inšpektor Nemehlo (Inspecteur la Bavure), réžia Claude Zidi 1980: Bar s telefónom (Le Bar du téléphone), réžia Claude Barrois 1981: Premárnené šance (Celles qu'on n'a pas eues), réžia Pascal Thomas 1981: Mužská záležitosť (Une affaire d'hommes), réžia Nicolas Ribowski 1981: Možno v budúcom roku (L'Année prochaine... si tout va bien), réžia Jean-Loup Hubert 1981: Kopyto (La Chèvre), réžia Francis Veber 1981: Diva, réžia Jean-Jacques Beineix (film získal v roku 1981 Zlatú a Platinovú platňu za najlepšiu hudbu), (film získal v roku 1982 cenu César za najlepšiu hudbu), (film získal v roku 1982 cenu za najlepšiu filmovú hudbu na moskovskom festivale) 1982: Večierok 2 (La Boum 2), réžia Claude Pinoteau (film získal v roku 1982 Zlatú a Platinovú platňu za najlepšiu hudbu), (film bol v roku 1983 nominovaný na cenu César za najlepšiu hudbu) 1982: Nenapraviteľní na prázdninách (Les Sous-doués en vacances), réžia Claude Zidi (film získal Zlatú a Platinovú platňu za titulnú pieseň Destiné) 1982: Ježiško je neporiadnik (Le père Noël est une ordure), réžia Jean-Marie Poiré 1982: Eso všetkých es / Eso es (L'As des as), réžia Gérard Oury 1983: Tančiareň (Le Bal), réžia Ettore Scola (film získal v roku 1984 cenu César za najlepšiu hudbu), (film získal v roku 1984 cenu David za najlepšiu hudbu) 1983: Otec a otec (Les Compères), réžia Francis Veber 1983: Operácia Banzaj (Banzaï), réžia Claude Zidi 1983: Cena za nebezpečenstvo (Le Prix du danger), réžia Yves Boisset 1983: Retenez-moi... ou je fais un malheur !, réžia Michel Gérard 1984: Siedmy terč (La Septième Cible), réžia Claude Pinoteau 1984: Taká, aká si (Just the Way You Are), réžia Édouard Molinaro 1984: Dvojča (Le Jumeau), réžia Yves Robert 1985: Majstri gagu (Les Rois du gag), réžia Claude Zidi 1985: Asterix a prekvapenie pre Cézara (Astérix et la Surprise de César), réžia Gaëtan Brizzi a Paul Brizzi 1986: Utečenci (Les Fugitifs), réžia Francis Veber 1986: Trojkráľový koláč (La Galette du roi), réžia Jean-Michel Ribes 1986: Mort un dimanche de pluie, réžia Joël Santoni 1986: Asterix v Británii (Astérix chez les Bretons), réžia Pino van Lamsweerde 1987: Lévy a Goliáš (Lévy et Goliath), réžia Gérard Oury 1988: Študentka (L'Étudiante), réžia Claude Pinoteau (film získal v roku 1988 Zlatú platňu za titulnú pieseň You Call It Love) 1988: La Vouivre, réžia Georges Wilson 1990: Oteckova sláva (La Gloire de mon père), réžia Yves Robert (film bol v roku 1991 nominovaný na cenu César za najlepšiu hudbu) 1990: Mamičkin zámok (Le Château de ma mère), réžia Yves Robert (film bol v roku 1991 nominovaný na cenu César za najlepšiu hudbu) 1991: Podčiarknuté, sčítané (La Totale !), réžia Claude Zidi 1991: La Neige et le Feu, réžia Claude Pinoteau 1991: Láska s rybou / Záskok (La Montre, la Croix et la Manière), réžia Ben Lewin 1992: Raj výtržníkov (Le Bal des casse-pieds), réžia Yves Robert 1992: Coup de jeune, réžia Xavier Gélin 1992: Súper (Le Souper), réžia Édouard Molinaro 1993: Le Mari de Léon, réžia Jean-Pierre Mocky 1993: Kuchyňa s apartmánom (Cuisine et Dépendances), réžia Philippe Muyl 1993: Túžba po zlate (La Soif de l'or), réžia Gérard Oury 1993: Sarı Mercedes: Fikrimin İnce Gülü (Mercedes mon amour), réžia Bay Okan (film získal v roku 1993 cenu Golden Boll za najlepšiu pôvodnú hudbu) 1994: Montparnasse-Pondichéry, réžia Yves Robert 1994: Cache cash, réžia Claude Pinoteau 1996: Povolanie: Učiteľ (Le Plus Beau Métier du monde), réžia Gérard Lauzier 1996: Les Palmes de monsieur Schutz, réžia Claude Pinoteau 1996: Jaguár (Le Jaguar), réžia Francis Veber 1997: Soleil, réžia Roger Hanin 1998: Jeden blbec na večeru (Le Dîner de cons), réžia Francis Veber 1999: Škorpión (Le Schpountz), réžia Gérard Oury 1999: Francúzov syn (Le Fils du Français), réžia Gérard Lauzier 2000: Krava a prezident (La Vache et le Président), réžia Philippe Muyl 2001: KOndoMÉDIA / S farbou von (Le Placard), réžia Francis Veber 2003: Le Furet, réžia Jean-Pierre Mocky 2004: Zloduch Albert (Albert est méchant), réžia Hervé Palud 2006: Rok v mojom živote (Le Temps des porte-plumes), réžia Daniel Duval 2010: Hitler v Hollywoode (HH, Hitler à Hollywood), réžia Frédéric Sojcher