Rímska stena (), známa aj ako Stará stena (), alebo Namazgah () je stredoveká mihrábna stena namazgahu (typ tzv. odkrytej mešity, pozostávajúcej často len z jednej steny), prípadne pozostatok türbe (mauzóleum, či hrobka) zo 16. storočia ktorá sa nachádza v meste Sofia v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.
Názov Napriek svojmu všeobecne zaužívanému názvu, nemá táto stavba nič spoločné s kultúrnym dedičstvom Starovekého Ríma, ale ide o osmanskú stavbu z obdobia stredoveku.
Lokalita Pohľad na mihráb a dve priechodné niky po stranách|náhľad|vľavo Rímska stena sa nachádza v meste Sofia v rajóne Lozenec na ulici „Starata stena“ (, doslova ulica Stará stena) v centrálnej časti malej tržnice s názvom Rímska stena, ktorá sa na ulici nachádza.
Dejiny Stena bola postavená v priebehu 16. storočia.
V roku 1955 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V roku 1957 prebehli na stavbe reštauračné práce.
Charakteristika Stena sa vyznačuje charakteristickou osmanskou konštrukciou zvanou celulárna konštrukcia, kedy sú jednotlivé kamene stavby uložené v komôrke postavenej z tehál. Výnimkou je samotný mihráb v centrálnej časti stavby, ktorý je celý postavený len z tenkých tehál. Mihráb je ohradený rámom, ktorý je široký 1,8 metra a vysoký 4,5 metra. Nad mihrábom sa nachádza tehlová arkáda. Z každej strany mihrábu sa ďalej nachádza vo vrchnej časti arkádovo zakončená a prerezaná nika. Obidve niky sú rovnako veľké, dosahujú výšky 1,46 metra a šírky 0,43 metra.
Stena je položená na podstavci z kamenných blokov, ktorý je vysoký 0,30 metra. Celá stena dosahuje dĺžky 6,50 metra, šírky 1,20 metra a výšky 7,50 metra. Zaujímavé je , že mihráb a dve postranné priechodné niky nie sú v stene lokalizované symetricky, ale nachádzajú sa mierne naľavo od vertikálnej osi steny.
Vo vrchnej časti je stena ukončená ozubenou rímsou, tá však nie je originálna a bola pristavaná v neskoršom období.
Typ stavby S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o tzv. namazgah, teda typ odkrytej mešity, pozostávajúcej často len z jednej steny (niekedy však išlo o zložitejšiu konštrukciu, ktorá hlavne u neskorších typoch namazgahov obsahovala aj kašnu). Tejto teórii zodpovedá umiestnenie, keďže tento typ mešít sa staval mimo obývaných miest a slúžil tak predovšetkým ľuďom na cestách a v čase vzniku sa táto stavba nachádzala mimo hraníc Sofie. Ďalej by tejto teórii napovedalo aj to, že podľa spomienok Sofijčanov, sa na tomto mieste odprevádzali pútnici vyrážajúci na hadždž, ako aj fakt, že okolo steny sa v minulosti nachádzali kamenné bloky, ktoré uľahčovali nasadnutie na koňa. Za namazgah pokladá stavbu aj turecký historik a architekt Ekrem Hakkı Ayverdi, ktorý ju vo svojej knihe z roku 1982 označil výrazom musalla (arabský výraz pre namazgah).
Podľa druhej teórie rímska stena nie je pozostatok namazgahu, ale ide o pozostatok tzv. türbe, teda mauzólea, alebo hrobky významného, alebo bohatého Turka. Tejto teórii by napovedal fakt, že na mieste, kde sa stavba nachádza bol v minulosti rozsiahly turecký cintorín.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu
Rok vyhlásenia: 1955
Dôvod pamiatkovej ochrany: archeologická hodnota stavby
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku Kategória:Mešity v Bulharsku