Slovo (po slovensky Slovo) bol haličský moskvofilský časopis, ktorý sa venoval občiansko-politickým a literárnym témam. Vychádzal dvakrát týždenne v Ľvove medzi rokmi 1861 až 1887. Časopis od roku 1876 dostával každoročne finančnú podporu od ruských úradov za tzv. „podporu ruského hnutia a obranu proti ukrajinofilskému hnutiu“.
Základné informácie Vydavateľmi a zodpovednými redaktormi časopisu boli Bohdan Andrijovyč Didyckyj a Venedykt Mychajlovyč Ploščanskyj. Ako redaktori pri vydávaní časopisu pomáhal Mykola Lisykevč. Za redakciu časopisu zodpovedali Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč a Osyp Andrijovyč Mončalovskyj. Časopis vydávala tlačiareň Stavropihijského inštitútu. V prvých mesiacoch vychádzalo 1 2001 500 výtlačkov. Prvé číslo časopisu vyšlo 25. januára 1861. V rokoch 1861 až 1872 vychádzal dvakrát týždenne v stredu a v sobotu, medzi rokmi 1872 až 1874 trikrát do týždňa v utorok, vo štvrtok a v sobotu, od roku 1875 do konca vydávania v roku 1887 trikrát týždenne každý utorok, štvrtok a sobotu (okrem sviatkov). Rozmery výtlačku boli najskôr 45,5 cm a 29 cm, neskôr od roku 1864 51 cm a 37 cm. Jedno číslo malo 4 strany, zdvojené malo 6 strán.
Problematika Slovo predstavovalo prvý občiansko-politický časopis s promoskovskou orientáciou v Ľvove. O vznik časopisu sa zaslúžil Mychajlo Kačkovskyj, ktorý do časopisu vložil 3 000 zlatých a časopis v prvých mesiacoch finančne podporoval. Pozitívny postoj k časopisu zaujalo tiež duchovenstvo, metropolita Hryhorij Jachymovyč vyjadroval podporu časopisu prostredníctvom mesačných príspevkov. Časopis od 70. rokov finančne podporovali ruské ministerstvo osvety a Kyjevský slovanský výbor za tzv. „podporu ruského hnutia a obranu proti ukrajinofilskému hnutiu“.
Časopis v prvých rokoch publikoval umelecké diela a odborné práce v ukrajinčine. V následku oslabenia medzinárodnej pozície Rakúska (hlavne po porážke v rakúsko-pruskej vojne sa časopis odklonil od ukrajinčiny a zachoval tzv. jazyčije, a tak začal v značnej miere propagovať moskovofilstvo a hovoriť o možnosti pričlenenia Haliče k Ruskej ríši.
Časopis vo významnej miere spracovával nacionálne a politické materiály, čo sa týkali citlivých politických tém, a to hlavne nacionálnej a sociálnej politiky: O obrazovaniju naroda (po slovensky O vzdelávaní národa), Ješče o našej spravi (po slovensky Ešte o našich záležitostiach), Naše nynišne sostojanie (po slovensky Naša dnešná situácia), O reformi škol krajevych v Halyčyni (po slovensky O reforme škôl v Haliči), Osmotr polytyčnyj (po slovensky Prehľad politický), Nastojaščeje položenije galyciy v Bukovyny (po slovensky Súčasná situácie Haliče v Bukovine), Našy dila (po slovensky Naše diela).
Časopis sa v článkoch venoval politike, ekonomike, tzv. rozpravám, osvete bežných ľudí, výskumu histórie, literatúry a jazykovedy, spomienkam a životopisom významných historických, spoločenských, literárnych a cirkevných osobností, ako aj umeleckým dielam.
Do polovice 70. rokov 19. storočia časopis často publikoval diela ukrajinských spisovateľov, ale postupom času sa od ukrajinskej literatúry upustiloredakcia namiesto nich publikovala diela haličských moskovofilov (Bohdan Andrijovyč Didyckyj, Ivan Hušalevyč, Sonia Pylypivna Lewitska...), ruských spisovateľov (Konstantin Sergejevič Aksakov, Ivan Sergejevič Turgenev, Nikolaj Michajlovič Jazykov...), prekladaných autorov (Alexandre Dumas straší, Alexandre Dumas mladší, Émile Zola, Leopold von Sacher-Masoch...) a ďalších.
V istých rokochzvlášť medzi rokmi 18811887 dochádzalo k cenzúre časopisu, kedy vláda konfiškovala všetky vydania konkrétnych čísel. V roku 1875 metropolita Josyf Sembratovič zakázal duchovenstvu čítať časopis.
Medzi najaktívnejších autorov časopisu patrili Ivan Havryškevyč, Jakiv Fedorovyč Holovackyj, Adolf Dobriansky, Antonij Petruševič, Ivan Naumovič, Josyp Ivanovyč Lozynskyj, Antin Ľubyč Mohyľnyckyj, Osyp Andrijovyč Mončalovskyj, Mychajlo Popeľ, Orest Arsenovyč Adykovyskyj, Antonij Zubko, Alexander Duchnovič, Olexandr Jakovyč Konyskyj, Michail Osipovič Kojalovič, Anatolij Kralickij, Pantelejmon Olexandrovyč Kuliš, Michail Petrovič Pogodin, Eugenij Fencik...
Časopis bol vydávaný preve v ažntzv. jazyčiji.
Posledné číslo vyšlo 17. augusta 1887.
Referencie Kategória:Časopisy na Ukrajine
Zdroje