Albert Viktor, vojvoda z Clarence a Avondale (Albert Victor Christian Edward, * 8. január 1864, Frogmore House, Windsor, Spojené kráľovstvo – † 14. január 1892, Sandringham House, Norfolk, Spojené kráľovstvo) bol najstarším dieťaťom princa a princeznej z Walesu (neskôr kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry). Od narodenia bol druhým v nástupníctve na britský trón, ale nestal kráľom ani princom z Walesu, pretože zomrel skôr ako jeho otec aj stará matka z otcovej strany, kráľovná Viktória.
Albert Viktor bol vo svojej rodine známy ako „Eddy“. Keď bol mladý, veľa cestoval po svete ako kadet Kráľovského námorníctva a ako dospelý vstúpil do britskej armády, ale nevykonal žiadne aktívne vojenské povinnosti. Po dvoch neúspešných dvoreniach sa koncom roka 1891 zasnúbil so svojou sesternicou z druhého kolena, princeznou Viktóriou Máriou z Tecku. O niekoľko týždňov neskôr zomrel počas veľkej pandémie. Mária sa neskôr vydala za jeho mladšieho brata, budúceho kráľa Juraja V.
Jeho intelekt, sexualita a duševné zdravie boli predmetom špekulácii. Za jeho života sa širili fámy o jeho spojení so škandálom na Cleveland Street, ktorý sa týkal homosexuálneho bordelu. Neexistujú však presvedčivé dôkazy o tom, že tam niekedy bol alebo, že bol homosexuálom. Niektorí autori tvrdia, že bol sériovým vrahom známym ako Jack Rozparovač, alebo že bol nejako zapojený do vrážd, ale dobové dokumenty ukazujú, že Albert Viktor nemohol byť v čase vrážd v Londýne a toto tvrdenie je vo veľkej miere odmietané.
Raný život vľavo|náhľad|Novorodenec Albert Viktor so svojimi rodičmi, 1864 vľavo|náhľad|Albert Viktor (vpravo) so svojím bratom Jurajom (vľavo), 1866 Albert Viktor sa narodil 8. januára 1864 vo Frogmore House vo Windsore. Bol prvým dieťaťom Alberta Eduarda, princa z Walesu a jeho manželky Alexandry Dánskej. Na želanie svojej starej matky, kráľovnej Viktórie, bol pomenovaný Albert Victor - po kráľovnej a jej zosnulom manželovi, princovi Albertovi.Cook, s. 28-29 Ako vnuk vládnucej britskej panovníčky a syn princa z Walesu, bol od narodenia formálne označovaný ako Jeho kráľovská výsosť princ Albert Viktor z Walesu. Bol pokrstený 10. marca 1864 Charlesom Longleym, arcibiskupom z Cantenbury v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca. Albert Viktor bol vo svojej rodine známy ako „Eddy“.Jeho krstnými rodičmi boli kráľovná Viktória (jeho stará matka z otcovej strany), dánsky kráľ Kristián IX. (jeho starý otec z matkinej strany, zastúpený svojím bratom, Jánom Šlezvicko-Holštajnsko-Sondenburg-Glücksburským), belgický kráľ Leopold I. (jeho pra-prastrýko), Lujza Karolína Hesensko-kasselská (jeho prastará matka z matkinej strany, zastúpená Augustou, vojvodkyňou z Cambridge), Alexandrína Bádenská (jeho prateta z matkinej strany tiež zastúpená vojvodkyňou z Cambridge), Viliam Hesensko-kasselský (jeho prastarý otec z matkinej strany, zastúpený Jurajom, vojvodom z Cambridge), Viktória, pruská korunná princezná (jeho teta z otcovej strany, zastúpená jej sestrou princeznou Helenou) a princ Alfréd (jeho strýko z otcovej strany).
Vzdelanie Keď mal Albert Viktor necelých sedemnásť mesiacov, v júni 1865 sa narodil jeho brat, Juraj. Vzhľadom na to, že si boli vekovo blízki, boli vychovávaní spolu. V roku 1871 kráľovná vymenovala za ich tútora Johna Neale Daltona. Obaja princovia dostali prísny študijný program, ktorý zahŕňal hry a vojenské cvičenia, ako aj akademické predmety.Nicolson, s. 7-9 Dalton sa sťažoval, že myseľ Alberta Viktora je „abnormálne spiaca.“Cook, s. 52
Hoci sa Albert Viktor naučil hovoriť v matkinej rodnej dánčine, pokrok v iných jazykoch a predmetoch bol pomalý.Cook, s. 52, 56-57 a Harrison, s 68-69 Sir Henry Ponsonby si myslel, že Albert Viktor mohol zdediť po matke hluchotu.Aronson, s. 54 a Harrison, s. 34 Princ nikdy intelektuálne nevynikal. Medzi možné vysvetlenia jeho pozornosti alebo lenivosti pri učení patria: epileptická absencia alebo jeho predčasný pôrod, ktorý môže súvisieť s ťažkosťami s učením,Aronson, s. 53-54, Harrison, s. 35 ale Geraldine Somersetová obviňovala z jeho zlého vzdelania Daltona, ktorého považovala za neinšpiratívneho.Aronson, s. 74 náhľad|Albert Viktor, Alexandro Bassano, 1875 Uvažovalo sa o oddelení bratov na zvyšok ich vzdelávania, ale Dalton odporučil princovi z Walesu, aby ich nerozdeľoval, pretože „princ Albert Viktor potrebuje stimul spoločnosti princa Juraja, aby vôbec pracoval.“Nicolson, s. 12-13 V roku 1877 boli obaja chlapci poslaní na výcvikovú loď Kráľovského námorníctva, HMS Britannia, ale začali tam študovať o dva mesiace neskôr po ostatných kadetoch, pretože Albert Viktor ochorel na týfus, z ktorého ho vyliečil Sir William Gull.Cook, s. 62, Harrison, s. 37 Dalton ich sprevádzal na lodi ako kaplán.Cook, s. 70-72
V roku 1879, po dlhých diskusiách medzi kráľovnou a princom z Walesu, boli kráľovskí bratia vyslaní ako námorní kadeti na trojročnú cestu okolo sveta na palube HMS Bacchante. Albert Viktor bol v deň svojich šesťnástich narodenín bol povýšený na lodného práporčíka.Cook, s. 79 V sprievode Daltona cestovali po Britskom impériu a navštívili Ameriku, Falklandy, Južnú Afriku, Austráliu, Fidži, Ďaleký východ, Singapur, Cejlón, Aden, Egypt, Svätú zem a Grécko. V Japonsku si nechali urobiť tetovania. Keď sa vrátili do Británie, Albert Viktor mal osemnásť rokov.Cook, s. 79-94, Harrison, s. 41-56
Bratov rozdelili v roku 1883. Juraj pokračoval v námorníctve a Albert Viktor začal navštevovať Trinity College v Cambridge.Cook, s. 98 a Harrison, s 72 V Sandringhame sa od Alberta Viktora očakávalo, že sa pred príchodom na univerzitu nabiflí v spoločnosti Daltona, francúzskeho inštruktora Monsieura Huu a novovybraného tútora Jamesa Kennetha Stephena.Aronson, s. 64-67 a Cook, s. 101-104 Niektorí životopisci uviedli, že Stephen bol mizogýn, hoci to bolo nedávno spochybnenéMcDonald, s. 130, 183 a 204 a mohol cítiť nejaké city k Albertovi Viktorovi, ale či jeho pocity boli otvorene homosexuálne, je otázne.Aronson, s. 66-67 Stephen bol spočiatku optimistický, pokiaľ išlo o doučovanie princa, ale v čase, keď sa skupina mala presťahovať do Cambridge, dospel k záveru: „Nemyslím si, že by mohol mať nejaký úžitok z účasti na prednáškach v Cambridge... Sotva pozná význam slov, ktoré má čítať.“Cook, s. 103
Na začiatku nového semesrtra v októbri sa Albert Viktor, Dalton a poručík Henderson z Bacchante presťahovali do Nevile's Court na Trinity College, ktorý bol vo všeobecnosti vyhradený skôr pre donorov ako študentov. Princ prejavoval malý záujem o intelektuálnu atmosféru a bol oslobodený od skúšok, hoci sa zapájal do vysokoškolského života.Cook, s. 104-111 Bol predstavený Oscarovi Browningovi, známemu donorovi, ktorý usporadúval večierky a „robil si domácich miláčikov z tých vysokoškolákov, ktorí boli pekní a atraktívni.“Cook, s. 107 Princ sa spriatelil sa s Daltonovým krstným synom, Alfredom Frippom, kotrý sa neskôr stal jeho lekárom. Nie je známe, či mal na univerzite nejaké sexuálne skúsenosti, ale partneri oboch pohlaví tam vždy boli k dispozícii.Aronson, s. 73 V auguste 1884 strávil nejaký čas na univerzite v Heidelbergu, kde trávil čas štúdiom nemčiny, než sa vrátil do Cambridge. Po odchode z Cambridge v roku 1885, kde slúžil ako kadet v 2. prápore univerzity. Tiež bol vymenovaný za dôstojníka 10. husárskeho pluku.Cook, s. 119-120 V roku 1888 mu univerzita udelila čestný titul.Cook, s. 140
Jeden z tútorov Alberta Viktora povedal, že sa učil počúvaním, a nie čítaním alebo písaním a nemal problém si zapamätať informácie,Aronson, s. 81 ale princ Juraj, vojvoda z Cambridge mal o ňom menej priaznivý názor a nazval ho „zarytým a nevyliečiteľným lenivcom.“Harrison, s. 90 Princezná Augusta z Cambridge, sestra princa Juraja bola tiež voči nemu odmietavá a nazvala ho „takou malou vecou.“
Albert Viktor strávil vačšinu času na svojom poste v Aldershote cvičením, ktoré nemal rád.Pope-Hennessy, s. 192 Zložil skúšky a v marci 1887 bol prevelený do Hounslowu, kde bol povýšený na kapitána. Dostal tiež viac verejných angažmánov a tiež navštívil Írsko a Gibraltár a otvoril visutý most Hammersmith.Cook, s. 135 Jeden priateľ Alberta Viktora neskôr spomínal, že bol bezproblémový a „jeho kolegovia dôstojníci povedali, že chceli z neho urobiť svetského človeka, ale odmietol sa do tohto života zasvätiť.“Aronson, s. 81 Škandál na Cleveland Street
V júli 1889 odhalila Metropolitná polícia mužský bordel prevádzkovaný Charlesom Hamondom na Cleveland Street v Londýne. Počas policajného výsluchu mužskí prostitúti a kupliari prezradili mená svojich klientov, medzi ktorými bol aj lord Arthur Somerset, pomocník princa z Walesu.Cook, s. 16, 172-173 V tom čase boli všetky homosexuálne akty medzi mužmi nezákonné a klienti čelili sociálnemu ostrakizmu, trestnému stíhaniu a v najhoršom dvom rokom väzenia s ťažkými prácami.Hyde, The Other Love, s. 5, 92-93, 133-134 náhľad|Albert Viktor na konci 80. rokov 19. storočia. Do výsledného škandálu sa neskôr zaplietli aj ďalšie vysokopostavené osobnosti britskej spoločnosti a medzi londýnskou elitou sa šírili fámy o zapojení člena kráľovskej rodiny, konkrétne princa Alberta Viktora.Hyde, The Other Love, s. 123 Prostitúti nemenovali Alberta Viktora, ale predpokladá sa, že právnik Somerseta, Arthur Newton si tieto fámy vymyslel a šíril, aby odviedol pozornosť od svojho klienta.Cook, s. 11 Listy, ktoré si vymieňali právnik ministerstva financií, Sir Augustus Stephenson a jeho asistent Hamilton Cuffe odkazujú, že Newton si vymyslel obvinenia voči Albertovi Viktorovi.Aronson, s, 34
V decembri 1889 sa objavila správa, že princ a princezná z Walesu boli „denne zaplavovaní anonymnými listami najškandálnejšej povahy“ týkajúcimi sa škandálu. Princ z Walesu zasiahol do vyšetrovania tým, že žiadni klienti neboli nikdy stíhaní a proti Albertovi Viktorovi sa nič nepreukázalo. Sir Charles Russel bol poverený sledovaním prípadu v mene Alberta Viktora. Hoci neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o jeho návštevách homosexuálnych klubov a bordelovAronson, s. 117, ale fámy a utajovanie viedli niektorých životopiscov k špekuláciám, že navštívil Cleveland Street,Aronson, s. 170 a že bol „možno bisexuálny, pravdepodobne homosexuálny.“Aronson, s. 217 Toto tvrdenie spochybňujú iní komentátori, z ktorých jeden ho označuje za „horlivo heterosexuálneho“ a jeho účasť na fámach za „trochu nespravodlivú.“Bradford, s. 10 Historik H. Montgomery Hyde napísal: „Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že bol homosexuálny alebo bisexuálny.“Hyde, The Scandal on Cleveland Street, s. 56
Zatiaľ čo anglické noviny potlačili zmienku o mene Alberta Viktora v súvislosti s týmto prípadom, waleské, koloniálne a americké noviny boli menej obmedzované. The New York Times ho zosmešňovali ako „tupého a zvráteného chlapca, ktorému nedovolia nastúpiť na britský trón.“ Podľa jednej americkej tlačovej správy, keď Albert Viktor v máji 1890 odchádzal zo stanice Gare du Nord v Paríži, oslavoval ho čakajúci dav Angličanov, ale niektorí Francúzi naňho syčali a obviňovali. Jeden z prítomných novinárov sa ho opýtal, či by sa vyjadril k príčine svojho náhleho odchodu z Anglicka. Podľa správy „princova bledá tvár sa sfarbila do šarlátovej farby a zdalo sa, že oči mu vyskočili z očných dutín.“
Somersetova sestra, Lady Waterfordová, poprela, že by jej brat vedel niečo o Albertovi Viktorovi. Napísala: „Som si istá, že ten chlapec je priamy ako čiara... Arthur vôbec nevie, ako alebo kde trávi čas... verí, že je úplne nevinný.“Cook, s. 196-200 Lady Waterfordová tiež verila Somersetovým tvrdeniam o jeho vlastnej nevine.Aronson, s. 168 V zachovaných súkromných listoch svojmu priateľovi lordovi Esherovi, Somerset popiera, že by niečo o Albertovi Viktorovi priamo vedel, ale potvrdzuje, že počul tieto fámy.Cook, s. 197