Ifikrates (iné názvy: Ifikratés, starogr. ; * cca 418 pred Kr. – † cca 353 pred Kr.) bol významný aténsky vojvodca a veliteľ žoldnierov, ktorý pôsobil v prvej polovici 4. storočia pred Kr. Pripisujú sa mu zásadné vojenské reformy, ktoré revolučným spôsobom zmenili spôsob boja v starovekom Grécku, najmä vďaka zavedeniu a systematizácii ľahkoodených peltastov.

Historik Cornelius Nepos o ňom napísal, že bol takým vodcom, ktorý nielenže prevyšoval svojich súčasníkov, ale žiadny zo starších generálov mu nemohol konkurovať. Mal hlboké znalosti vojenskej taktiky a nikdy neutrpel neúspech pre vlastnú chybu. Bol známy svojou inovatívnosťou, pričom nielen zavádzal nové prvky do vojenského umenia, ale výrazne zlepšoval tie existujúce.Cornelius Nepos: Life of Iphicrates, § 1

Biografia Ifikrates bol synom obuvníka z aténskeho dému Rhamnous. Neskôr sa oženil s dcérou tráckeho kráľa Kotysa I., s ktorou mal syna Menesthea (pomenovaného podľa legendárneho aténskeho kráľa z čias trójskej vojny).

Jeho druhý syn, rovnako menom Ifikrates, slúžil ako aténsky veľvyslanec na perzskom dvore. Po bitke pri Isse ho zajal Alexander Veľký, ktorý s ním však zaobchádzal s veľkou úctou pre priateľstvo k Aténam a zo slávy jeho otca. Keď mladší Ifikrates zomrel na neznámu chorobu, Alexander zaplatil prevoz jeho tela do vlasti.Arriános: Anabáza, 2.15.4

Ifikrates preukázal svoju politickú váhu aj v Makedónii, keď na žiadosť kráľovnej Eurydiky I. prevzal pod svoju ochranu jej synov po smrti kráľa Amynta III.Cornelius Nepos: Life of Iphicrates, § 3

Podľa Plutarcha Ifikrates veril, že žoldnier by mal milovať bohatstvo a pôžitky, pretože práve túžba po prostriedkoch na uspokojenie týchto potrieb ho vedie k riskantnejšiemu a odhodlanejšiemu boju.Plutarch: Galba, 1.1

Ifikratove reformy Ifikrates vďačí za svoju slávu v rovnakej miere vojenským úspechom ako inováciám vo výstroji žoldnierskych peltastov. Historici dodnes diskutujú o tom, koho sa jeho reformy primárne týkali. Najrozšírenejší názor je, že zlepšil bojaschopnosť harcovníkov tak, aby boli schopní viesť dlhší boj zblízka v hlavnej línii. Iné názory predpokladajú, že upravil výstroj žoldnierskych hoplitov, ktorí boli v tom čase kľúčovým faktorom pozemných vojen, alebo že išlo o reformu hoplitov slúžiacich ako námorná pechota.Ueda-Sarson, Luke: The Evolution of Hellenistic Infantry, Part 1: The Reforms of Iphikrates

Tradičná grécka pechota používala ťažké štíty, krátke kopije a malé meče. Ifikrates zaviedol: Štít: Menší a ľahší štít (pelta), ktorý umožňoval vojakom rýchlejší pohyb. Zbrane: Zdvojnásobil dĺžku kopijí a predĺžil meče. Brnenie: Namiesto bronzových pancierov presadzoval používanie plátenných brnení (linotorax), ktoré pri oveľa nižšej hmotnosti poskytovali dostatočnú ochranu. Obuv: Zaviedol ľahké, ľahko rozväzovateľné vojenské topánky, ktoré sa podľa neho začali nazývať ifikratidy (starogr. ἰφικρατίδες).

Tieto zmeny umožnili jeho jednotkám agresívnejšiu taktiku a rýchlejšie manévrovanie. Ifikrates bol prísny veliteľ, ktorý kládol dôraz na disciplínu a výcvik. Podľa Nepota žiadne zbory v Grécku neboli lepšie vycvičené než tie jeho.Cornelius Nepos: Life of Iphicrates, § 2 Jeho reformy sa považujú za jeden z kľúčových vplyvov na Filipa II. Macedónskeho pri vytváraní makedonskej falanxy vyzbrojenej sarisami.

Vojenské pôsobenie Korintská vojna Počas korintskej vojny podnikal úspešné nájazdy na územie mesta Flius a do oblasti Arkádie, kde plienil nechránené územia. Miestni hopliti sa z obavy pred jeho peltastami neodvažovali vyjsť za mestské hradby.Xenofón: Grécke dejiny (Hellenika), 4.4.15 – 16

V rokoch 392/390 pred Kr. zasadil Sparte ťažkú ranu, keď v bitke pri Lechaione pri Korinte takmer úplne zničil moru (prápor cca 600 mužov) ich povestných hoplitov. Po tomto úspechu dobyl pre Atény rad miest, no po nezhodách s obyvateľmi Argosu bol prevelený k Hellespontu, kde bol rovnako úspešný.

Trácia a Egypt Po uzavretí Antalkidovho mieru (387 pred Kr.) pomáhal Seuthovi, kráľovi tráckych Odrysov, získať späť jeho kráľovstvo. Neskôr uzavrel spojenectvo s kráľom Kotyom I..

Okolo roku 378 pred Kr. bol vyslaný na pomoc Peržanom, aby im pomohol znovu dobyť Egypt, no pre spory so satrapom Farnabazom II. výprava stroskotala. Po návrate do Atén v roku 373 pred Kr. úspešne velil flotile pri vyslobodzovaní Korkyry, ktorú obliehali Lacedemončania (Sparťania).

Neskoršie roky a smrť V neskoršom období sa jeho povesť mierne naštrbila, keď sa v konflikte o trácky Chersonéz postavil na stranu svojho svokra Kotya I. proti Aténam. Odmietol však priamo útočiť na aténske pevnosti a ušiel do Antissy. Aténčania mu čoskoro odpustili a počas spojeneckej vojny mu zverili velenie. Spolu s kolegami bol však obžalovaný po tom, čo pre silnú búrku odmietli zaútočiť na nepriateľa. Ifikrates bol oslobodený, ale musel zaplatiť vysokú pokutu. Zomrel v Aténach (podľa niektorých zdrojov v Trácii) okolo roku 353 pred Kr.

Referencie

Pozri aj Peltastés Korintská vojna

Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 4. storočí pred Kr.