Bitka pri Zborove (, ) bola ozbrojeným stretom v dňoch 15. až 16. augusta 1649 a to presnejšie medzi kozáckym vojskom pod velením hajtmana Bohdana Chmeľnyckého a jeho tatárskeho spojenca, chána Islama III. Gereja na jednej strane a poľskou armádou na čele kráľom Jánom II. Kazimírom na strane druhej pri meste Zborov na území terajšej Ukrajiny. Vojenská bitka sa napokon skončila bez jasného víťaza.
Podpora obkľúčeným V dňoch 10. júla až 22. augusta roku 1649 boli poľsko-litovské vojenské oddiely v zovretí tatárskych hord pod velením chána Islama III. Gereja a jeho spojenca, kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého.
Dňa 6. augusta roku 1649 vyrazila poľsko-litovská armáda na čele s kráľom a veľkokniežaťom Jánom II. Kazimírom z rodu Vasa smerom z Varšavy, pričom prechádzala cez Lublin, Zamość, Sokal do Toporova. Tam si rozložila hlavný stan. Hlavného velenia sa chopil korunný kancelár menom Jerzy Ossolinski.
Kozácka lesť Práve v Toporove sa rozhodovali poľskí velitelia náhodne. Kozácky hajtman Chmeľnyckyj, naopak, plánoval zasadiť poľsko-litovským oddielom doslova deštruktívny manéver pomocou ľstí. Rozhodol sa tak urobiť pri brehoch rieky Strypa pri Zborove (ukr. Zboriv). Časť jeho kozáckych vojsk zostala pred múrmi pevnosti Zbaraž a zvyšok sa vybral obsadiť zalesnený priestor rieky Strypa.
Poľská armáda na ceste v ústrety osudu Poľsko-litovská armáda sa napokon vybrala smerom z Toporova k Bielemu Kameňu (ukr. Bilyj Kamin), kde od dňa 10. augusta roku 1649 očakávala spojencov z Ľvova. Po troch dňoch oddychu sa armáda blížila smerom k rieke Strypa. Pri Zločeve (ukr. Zoločiv) sa objavila na obzore skupina nogajských Tatárov. Jeden „znamenitý Tatár“ vypovedal o tom, že chán Islam III. Gerej a Chmeľnyckyj sú stále pri pevnosti Zbaraž, teda nemajú v úmysle zaútočiť. Bola to však lesť. Poľský kráľ a litovský veľkoknieža menom Ján II. Kazimír Vasa však pre uponáhľanú reakciu nevedel, čo majú jeho rivali vôbec v úmysle.
Pád do pasce V noci dňa 13. augusta roku 1649 dorazil hlavný voj poľsko-litovskej armády do dediny Mlynovec (ukr. Mlynivciv) takmer štyri kilometre od Zborova. Na ďalší deň prikázal generálny veliteľ delostrelectva menom Krzysztof Arciszewski vykonávať ženijné práce. Medzitým sa do lesa vkradli tatárske hordy a kozácke oddiely, ktoré sledovali presne to, ako sa poľsko-litovská armáda dostala do problémov, presnejšie to, že nedokázala mať jasný prehľad pre rozbahnený terén.
V nedeľu dňa 15. augusta roku 1649 začalo nad Zborom pršať. Okolie vodného toku sa zahalilo do hustej hmly. Rieka Strypa sa rozliala zo svojich brehov. Dopoludnia sa rozozvučali zvony, keďže išlo o cirkevný sviatok Nanebovzatia Panny Márie, čo využil poľský kráľ a litovský veľkoknieža pre to, aby sa šiel pomodliť do cirkevného stánku. Bola to však zrada, pretože z dúbravy sa z ničoho nič vynorilo kozácko-tatárske vojsko a ničilo zadné poľské voje, ktoré uviazli na pravom brehu.
Rozostavenie bojovníkov Poľsko-litovské oddiely mali za chrbtom rieku Strypu a mesto Zborov. Stred vojska tvorili jazdci na čele s kráľom a veľkokniežaťom. Ľavé krídlo tvoril prápor pod velením Jerzyho Lubomirského a rotmajstra Jana Sobieskeho. Na pravom krídle boli umiestnené oddiely pod velením Jerzyho Ossolinského, Stanislawa Potockého a Zygmunta Denhoffa ako veliteľa dragúnov.
Tatárska armáda mala rozložené svoje sily čelne a bočne. Ich strelecké šípy však nespôsobili žiadne veľké straty.
Strach a pokus o útek Artimir-bej začal svojimi oddielmi napádať ľavé krídlo poľsko-litovskej armády. Poľské oddiely odrazili až tri útoky tatárskych hord. Bola to doslova krvavá potýčka. Navyše poľský kráľ a litovský veľkoknieža musel vystrašených vojakov motivovať pre to, aby sa zotrvali a bojovali čo najurputnejšie.
Prerušenie bojov a porada veliteľov Tatársko-kozácka armáda síce bola v značnej presile, nepodarilo sa jej však rozdrviť morálku poľsko-litovských oddielov a vytlačiť ich z pôvodných pozícii. Bojovalo sa na obidvoch brehoch rieky Strypy. Bojisko bolo celé v plameňoch a dyme. Napokon sa rozhodli vyčerpaní tatárski a kozácki vojaci pre ústup z bojiska a odpočinok. Poľskí vojaci sa stiahli z pravého brehu a zaspali na holej zemi.
Následne sa začalo v poľskom vojenskom stane rokovať v ďalšom postupe.
Ossolinski navrhoval to, aby sa buď zavelilo k ústupu v smere do vnútrozemia alebo k postupu do Zbaraže. Vtedy si však poľský kráľ a litovský veľkoknieža uvedomil to, že jeho veľkorysá výprava napokon stroskotala. Objavila sa možnosť pomôcť obkľúčeným vojskám na Zbaraži. Ďalší vojenskí činitelia sa báli porážky pri Pilave.
Ossolinski napokon našiel iba jednu možnosť a to viesť rokovania spolu s krymským chánom Islamom III. Gerejom.
Vyrovnanie Dňa 16. augusta roku 1649 a to presne počas ranného svitania, sa na obzore objavilo znovu kozácko-tatárske vojsko plnej sile, pričom vyvolávalo v radoch poľských vojakov veľkú tieseň. Mnohí sa doslova chveli od strachu a únavy.
Navyše tatárska bojová strana na tom bola morálne dosť nízko. V ten deň sa ako jediní odhodlali vrhnúť do boja iba záporožskí kozáci. Tým sa v ten deň podarilo zaútočiť jednak na mestské opevnenia ale aj predmostia. Poľská čeľaď ich však odrazila. Poľský kráľ a litovský veľkoknieža vyzýval vojakov, aby zachovali bojového ducha. Tí však na zvuk poľníc reagovali odmietavo.
Popoludní zavládol na bojisku konečný pokoj. Krymský chán menom Islam III. Gerej vyjadril súhlas so zložením zbraní. Bol to jeden z kľúčových momentov počas celého kozáckeho povstania Bohdana Chmeľnyckého.
Diplomatický dokument pre „dočasný pokoj“ zbraniam
Dňa 26. augusta roku 1649 došlo k uzavretiu Zborovskej dohody a to medzi predstaviteľmi kozáckej strany a poľskými kráľovskými diplomatmi.
Dohoda stanovovala to, že sa vyčlenilo autonómne územie pre kozáckych obyvateľov na čele so záporožským hajtmanom Bohdanom Chmeľnyckým.
Zároveň sa úspešne presadil plán zvýšenia registrovaných kozákov až na 40 000. Zborovská dohoda však po čase ukázala iba slabý diplomatický účinok pre ukončenie vojnového konfliktu proti kozákom a ich tatárskym spojencom.
Referencie
Literatúra FRIEDL, Jiří et al., (2017). Dějiny Polska. Praha: NLN, s.r.o., 2017. . ŘEZNÍK, Miloš, (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri, 2010. .
Pozri aj Chmeľnyckého povstanie Zborovská dohoda
Iné projekty
Zdroj FUKALA, Radek, (2024). Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o., 2024. .
Kategória:Bitky na Ukrajine Kategória:1649