náhľad|Hikikomori Hikikomori (, doslovne „odtrhnutie sa“) je japonský termín označujúci jedinca, ktorí sa z rôznych dôvodov vyhýbajú ľudskej spoločnosti. Podľa prieskumu japonského vládneho úradu z roku 2010 sa počet hikikomori pohybuje okolo 700 tisíc. Veľký nárast počtu hikikomori bol zaznamenaný počas pandémie ochorenia COVID-19. Podľa úradnej definície je hikikomori človek, ktorý je vo svojom domove (často len v pokoji v dome svojich rodičov) izoluje od ľudskej spoločnosti na dobu dlhšiu než šesť mesiacov.
Trvanie odlúčenia sa ale samozrejme môže líšiť, môže trvať aj roky, vo výnimočných prípadoch aj desaťročia. Hikikomori nevychádza z bytu či izby, má málo alebo vôbec žiadnych priateľov, dlhú dobu spí (väčšinou ale cez deň, keď sú v noci aktívni), okrem toho sa venuje nespoločenským aktivitám (sledovanie televízie, hranie počítačových hier, čítanie). Ide často o reakciu jednotlivca na jeho neschopnosť byť úspešný v japonskej spoločnosti, ktorá na neho kladie veľmi vysoké nároky a ktorá si cení workoholizmus.
Autorom termínu a tiež popredným expertom na tento fenomén je japonský psychológ Tamaki Saitó (, Saitó Tamaki, * 24. september 1961, Kitakami), ktorý odhaduje, že hikikomori tvorí asi jeden milión populácie v Japonsku a tvorí tak asi jedno percento japonskej populácie. Fenomén sa samozrejme nevyskytuje len v Japonsku, tam je ale najlepšie vedecký popísaný a veľmi sa tiež odráža v japonskej kultúre (romány, anime, manga), napríklad v diele NHK ni jókoso! od Jošitošiho Abeho ().
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Kultúra v Japonsku