Littera Florentina (iné názvy: Codex Florentinus, Florentina, skr. F, historicky aj Littera Pisana) je najstarší, najkompletnejší a vedecky najvýznamnejší rukopis Digesta Iustiniani, ktorý sa stal základným pilierom modernej romanistickej textovej kritiky.
Predpokladá sa, že pochádza z obdobia krátko po jej zverejnení Digesta, pravdepodobne z polovice 6. storočia. Jeho význam bol znovuobjavený v období stredoveku a neskôr v období právneho humanizmu, keď slúžil ako korektív k rozšírenej, ale menej presnej stredovekej verzii známej ako Littera Vulgata.
Kodikologické aspekty vľavo|náhľad|Littera Florentina, fol. 112v a 113r, znázorňujúce začiatok titulu o reivindikačnej žalobe (D. 6,1), dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, FlorenciaLittera Florentina pozostáva z 907 pergamenových fólií veľkého formátu. Text je usporiadaný do dvoch stĺpcov, s výnimkou úvodných konštitúcií a konštitúcie Omnem, ktoré sú písané cez celú šírku strany. Paleografický rozbor potvrdzuje použitie dvoch typov písma: hlavný text Digest je napísaný východnou unciálou, zatiaľ čo latinské úvodné konštitúcie a zoznam autorov sú písané staršou východnou polounciálou. Na vzniku kódexu sa podieľalo kolektívne skriptórium, pričom súčasná veda identifikuje prácu 14 vysoko kvalifikovaných pisárov a minimálne 8 korektorov. Korektori pri svojej činnosti využívali iný exemplár Digest, odlišný od predlohy pisárov, čo zvyšuje autenticitu a textovú hodnotu výsledného záznamu.náhľad|Littera Florentina (index titulorum) na výstave Arte civica a Firenze (dosl. „Mestské umenie vo Florencii“, 2013, Galleria dell’Accademia, Florencia)|vľavo
Rukopis obsahuje aj grécke pasáže, ktoré sú v neskorších stredovekých odpisoch často vynechané alebo nahradené latinským textom. Súčasťou kódexu je aj Index Florentinus, čo je zoznam diel klasických právnikov, ktoré komisia pod vedením Triboniána excerpovala pri zostavovaní Digest.
Dejiny rukopisu V právnej vede existuje diskusia o mieste vzniku rukopisu. Prevažujúca doktrína sa prikláňa k orientálnemu pôvodu, pravdepodobne v Konštantínopole. Iná časť vedeckej obce uvažuje o pôvode v byzantskej Itálii, napríklad v Ravenne. Rukopis má bohatú históriu. Najstaršie známe mieto jeho uschovania bolo juhotalianske mesto Amalfi, odkiaľ ho v roku 1135, po dobytí mesta, získali Pisania ako vojnovú korisť. Počas jeho uloženia v Pise sa preň vžilo označenie Littera Pisana. V roku 1406, po porážke Pisy Florenciou, sa rukopis dostal do Florencie.
Florenťania rukopis prísne strážili a prístup k nemu bol pre výskumníkov takmer nemožný. Uschovaný bol v Palazzo Vecchio. Až v roku 1553 vydal Lelio Torelli prvú edíciu Digestorum seu Pandectarum libri quinquaginta ex Florentinis Pandectis repraesentatus […] in oficina Laurentii Torrentini Ducalis Typographi (Florentinae, 1553). Od roku 1783 je rukopis trvalo uložený v Biblioteca Medicea Laurenziana.
vľavo|náhľad|Moderná reprodukcia (facsimile vydanie) Littery Florentiny, znázorňujúca časť D. 19,5,2025 (titul o actiones praescriptis verbis a actiones in factum)
Význam a vedecká recepcia Vzťah medzi Littera Florentina a stredovekou tradíciou Littera Vulgata (alebo Bononiensis) je kľúčový pre otázku textovej kritiky. Zatiaľ čo Vulgata bola základom výučby glosátorov v Bologni a členila Digesta na tri časti (Digestum vetus, infortiatum, novum), Littera Florentina toto delenie nepozná a zachováva jednotnú štruktúru 50 kníh. Humanisti považovali Litteru Florentinu za „monument rímskej múdrosti“ a usilovali sa o očistenie textu od stredovekých nánosov práve na jeho základe. Vrchol vedeckého spracovania tohto prameňa predstavuje kritické vydanie Digest Theodora Mommsena z roku 1870 (editio maior), ktoré je v rozhodujúcej miere postavené na prioritnej autorite florentského rukopisu. Napriek tomu moderná romanistika zdôrazňuje potrebu konzultovať aj tradíciu Vulgaty, nakoľko tá v určitých pasážach môže obsahovať spoľahlivejšie čítania pochádzajúce z inej, dnes už stratenej vetvy rukopisnej tradície (tzv. Codex Secundus).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Právo v Byzantskej ríši Kategória:Pramene rímskeho práva Kategória:Stredoveké rukopisy